Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie v Topoľčanoch je významnou dominantou mesta s bohatou históriou a umeleckou hodnotou. Kostol je situovaný v strede obdĺžnikového námestia, v centre historického jadra mesta, vyhláseného za pamiatkovú zónu „Centrálna časť historického jadra mesta Topoľčany“.
História kostola
Najstaršia písomná zmienka o topoľčianskom kostole je z roku 1285. Kostol sa spomína aj v súpise pápežských tridsiatkov z roku 1332. Z kanonických vizitácií z rokov 1559 a 1613 sa dozvedáme, že v Topoľčanoch bol v dobrom stave kostol sv. Ondreja. Mestský kronikár spomína, že v roku 1695 bol na hlavnom námestí okolo kostola múrom obohnaný cintorín, do ktorého pochovávali len dospelých mešťanov. V roku 1780 sa už cintorín nespomína.
So vzrastajúcim šírením mariánskeho kultu zmenil nový farský kostol svoje patrocínium v 17. st. a bol zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie. Kroniky mesta, kroniky farnosti a kanonická vizitácia z roku 1695/6 uvádzajú toto zasvätenie ako dávno zaužívané.
V roku 1731 vypukol v meste požiar, ktorému podľahlo množstvo budov a zhorel i kostol. Znovu vystavaný barokový chrám o 9 rokov neskôr, t.j. v roku 1740, konsekroval biskup Mons. Žigmund Beréni. Neskoršie neskorobarokové úpravy a prestavby (1792-1802) si taktiež vyžiadali ďalšiu konsekráciu kostola. Tú uskutočnil 15. augusta 1802 belehradský biskup, prepošt ostrihomskej kapituly a trnavský vikár Mons. Jozef Vilt. Pri tejto príležitosti bolo mariánske patrocínium kostola Nanebovzatia Panny Márie potvrdené.
Topoľčany boli kedysi veľmi známe pútnické miesto. Bolo to hlavne kvôli soche Panny Márie, ktorá bola umiestnená v kaplnke. Kaplnka so sochou stála na mieste pri starom cintoríne na Benešovej ulici pri dnešnej Strednej zdravotnej škole sv. Vincenta de Paul, na Ul. 17.
K 19. stor. sa viaže aj história topoľčianskej kalvárie. V súvislosti so vzrastajúcim významom mariánskej úcty v Topoľčanoch a okolí, a významom pútnického miesta, sa stala aktuálna požiadavka postaviť na dôstojné miesto reprezentačný súbor objektov predstavujúcich jednotlivé zástavky krížovej cesty . A tak v rokoch 1853 - 56 bolo postavených 14 kaplniek krížovej cesty a v strede kalvárie jej dominanta - kaplnka Panny Márie so studničkou. O jej vystavanie sa pričinil hlavne farár Vincent Kubica.
Architektúra a výzdoba
Dnešný vzhľad kostola pochádza z významnej neskorobarokovej prestavby, postavenej v rokoch 1792 - 1802. O tom, že táto prestavba zásadne zmenila výraz architektúry kostola, svedčí jeho znovu vysvätenie 15.8.1802 belehradským biskupom a prepoštom ostrihomskej kapituly Jozefom Viltom.
Vnútorný priestor kostola je zaklenutý. Jednotlivé klenbové polia sú oddelené medziklenbovými pásmi dosadajúcimi na mohutné vtiahnuté piliere s dvojicami stuccolustrových pilastrov s rímsovými hlavicami. Klenby a celý interiér majú bohatú maliarsku výzdobu - široko koncipované figurálne výjavy a iluzívnu maľbu architektonických článkov a ornamentov.
Na klenbe svätyne je namaľovaný výjav Nanebovzatia Panny Márie, v strednom poli Adorácia všetkých svätých; mimo hlavný výjav v rohoch nad nábehmi klenby sú namaľované postavy evanjelistov s atribútmi. Klenba západnej časti lode má výmaľbu so scénou Krista pred Pilátom. V maľovanej kartuši na ráme výjavu je nápis ANNO DOMINI MCMXLIII EDMVND MASSANYI.
Medzi zaujímavosti patrí samotný autoportrét maliara Edmunda Massányiho, ktorý sa svojou rukou podieľal na skrášlení topoľčianskeho chrámu. Pre interiér je charakteristické bohaté použitie materiálov typických pre obdobie neskorého baroka a luisézu.
Hlavná, západná fasáda má v strednej osi vstavanú vežu, ukončenú štvorbokou strechou zvonovitého tvaru, vo vrchole s dvojramenným pokovovaným krížom s polmesiacom a hviezdou, symbolizujúcim mesto. Po stranách veže sú nad korunnou rímsou štvorcové murované nadstavce bočných priestorov veže, ukončené dvojicami malých vežičiek s helmicami na vrchole s krížikmi. Fasády kostola sú ukončené mohutným kladím s hladkým vlysom a rímsou so zuborezom.
V podveží je situovaný hlavný vstup s drevenými, dvojkrídlovými, kazetovanými dverami s reliéfnou rezbárskou výzdobou s girlandami. Kamenný portál vstupu završuje segmentový nadstavec, nad ním je vysoké dvojkrídlové dnu otváravé okno s oblúkovým záklenkom, hladkou zdvojenou šambránou, presvetľujúce predsieň organovej empory na poschodí. V krajných osiach priečelia sú v úrovni okna v nikách umiestnené kópie sôch sv. Petra a sv. Pavla.
Severná fasáda má v strede plytko vystupujúci rizalit ukončený murovaným štítom nad korunnou rímsou. Vyššia stredná časť štítu je členená arkatúrou, ukončená segmentovým oblúkom, zboku podopretá volútami. Bočné, nižšie časti štítu sú členené kanelúrami, ich ukončujúca rímsa prechádza na okrajoch do vystupujúcich oblúkov. Južná fasáda je riešená obdobne ako severná, bez prístavieb. Nad stredným rizalitom je murovaný štít. V západnej časti prízemia je obdĺžnikové okno ako jednoduchý výrez v murive. Je v ňom osadená kovová prevliekaná mreža s pletivom, chrániaca vitráž s motívom Umučenia sv. Štefana. Okno presvetľuje bočnú kaplnku sv. Antona Paduánskeho.
Východná fasáda - záver svätyne je tvorená okrúhlym oknom s modrým deleným sklom, ktoré je súčasťou interiérového riešenia hlavného oltára. V 2. polovici 19. storočia bola k nej pristavaná lurdská jaskyňa s oltárom Panny Márie, prístupná betónovým schodiskom s dvomi priamymi protiľahlými ramenami a zábradlím s balustrádou. Na oboch bočných stenách prístavby lurdskej jaskyne sú sekundárne osadené vysoké kamenné dosky s menami miestnych obyvateľov padlých v I. svetovej vojne.
Kostol so zeleňou ohraničuje nízka ohrada s murovaným soklom a piliermi. Medzi piliermi krytými nízkou stanovou strieškou z betónu sú jednoduché kované oplôtky, výškou nepresahujúce piliere. Pred hlavným priečelím je dvojica štvorbokých pilierov so stupňovitými strieškami nesúcimi lampy. Vo východnom rohu ohrady stojí na novodobom podstavci kamenná socha sv. Vendelína (pôvodne umiestnená pri starom moste cez rieku Nitru smerom na Práznovce); pred severnou fasádou kostola pri bočnom vchode je kamenná socha sv. Antona na podstavci, premiestnená z malého námestia na Krušovskej ul. (tzv. Zelený rínok).
Fresky Edmunda Massányiho
Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie nebol vždy vyzdobený freskami. Pred 75 rokmi ich namaľoval Edmund Massányi. Roku 1942 sa v Topoľčanoch za pôsobenia dekana-farára a pápežského preláta Msgr. Antona Richtera, uskutočnila veľká obnova farského kostola Nanebovzatia Panny Márie. Jej súčasťou bolo aj vymaľovanie fresiek na klenbách kostola. Výzdoba bola autorom poňatá monumentálne nielen po stránke obsahovej ale i plošnej, keďže autor dostal na svoju realizáciu niekoľko sto metrov štvorcových.
Edmund Massányi v spolupráci s vtedajším topoľčianskym dekanom Msgr. Antonom Richterom vytvoril fresky v hlbokom umeleckom a vieroučnom súlade. Na začiatku, hneď pri vstupe do chrámu, je freska Krista pred Pilátom, ktorá svojou atmosférou, myšlienkou a výrazovými prostriedkami pripomína skôr tvorbu vrcholného baroka s čiastočnými prvkami renesancie ako slovenskú medzivojnovú modernu.
Massányi tu použil menšiu paletu farieb, no i napriek tomu je výpovedná hodnota fresky takmer dokonalá. Topoľčianske fresky patria isto k vrcholnej freskovej tvorbe akademického maliara Edmunda Massányiho. Pod freskou Krista pred Pilátom je štítok s textom ANNO DOMINI MCMXLII EDMUND MASSANYI.
Kristove zmŕtvychvstanie a vykúpenie následne prináša prostredná freska s plejádou svätých a očistením duší v očistci. Túto prostrednú fresku akoby podopierali dolu po bokoch 4 evanjelisti, ktorí svojimi evanjeliami pomohli tvoriť cirkev, pomohli vytvoriť celú plejádu svätcov.
Tretia freska vpredu nad hlavným oltárom predstavuje nanebovzatie Panny Márie. Na vrchole fresky tróni Svätá Trojica. Freska je naozaj dynamická, noha jedného adorujúceho anjela je mimo rám fresky, akoby anjel vystupoval zo zeme, akoby vychádzal od ľudí, od hriešnikov. Akoby spájal náš hriešny svet s Bohom Otcom, Synom i Duchom Svätým.
Čiže na počiatku bola Kristova smrť a jeho zmŕtvychvstanie a na konci vzkriesenie človeka a jeho príchod k Bohu. Ako je prvá freska smutná, tak je naopak posledná freska živá a radostná. Myšlienkový sled fresiek je naozaj dokonalý a pritom jednoduchý.
Edmund Massányi vymaľoval aj novopostavený farský kostol sv. Michala Archanjela v Urminciach. Výrazne sa tiež podieľal v rokoch 1940 - 1941 na novodobej freskovej výzdobe piaristického kostola sv. Ladislava v Nitre s tématikou Dejiny kresťanstva Nitry. I samotné okolie Nitry ako kostoly v Kyneku, vo Veľkom Záluží a na Chrenovej sú poznačené jeho tvorbou.
V roku 1946 akademický maliar spolu so spolupracovníkmi vykonal obnovu a novú výzdobu rímsko-katolíckeho kostola v Chynoranoch.
Diela maliara sú zastúpené aj v impozantnom chráme v Šuranoch. V Považskej Bystrici zanechal monumentálnu fresku v kostole Navštívenia Panny Márie, kde zobrazil jeho zasvätenie. Túto fresku maľoval vraj dva roky. V roku 1941 tvoril tiež v Ružomberku vo farskom kostole sv. Ondreja.
Akademický maliar Edmund Massányi bol donedávna dosť zaznávaný, hoci jeho tvorba je široká a bohatá, nebol len autorom fresiek, ale aj autorom sakrálnej tvorby. Jeho obrazy sa nachádzajú vo všetkých významných slovenských galériách.
Obnova organa v roku 2019
Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie v Topoľčanoch prešiel v roku 2019 generálnou opravou, ktorá sa dotkla aj jeho vzácneho organa. Táto obnova bola významným počinom pre zachovanie kultúrneho dedičstva a umeleckej hodnoty tohto nástroja.
V prvom rade boli vykonané organárske práce pod vedením Jána Nováka. Umeleckú obnovu a zlátenie organovej skrine realizovalo umelecké združenie UMAR v zložení Marián J. Švec, Dana Gromanová a Milan Bödör. Pri vonkajšom vzhľade organovej skrine sa vychádzalo z toho, aby po obnove organ bol v súzvuku s farbami a umeleckým stvárnením interiéru kostola. Z tohto dôvodu sa volili dané farebné odtiene.
Tretia firma, ktorá sa podieľala na tejto obnove, bola firma zo Šale, ktorá zabezpečovala stavbu lešenia pre umeleckú renováciu organovej skrine. Obnovený organ slávnostne požehnal dňa 8. septembra 2019 nitriansky biskup Mons. Viliam Judák.
Dvojmanuálový 24 registrový organ má pneumatické traktúry, kuželkové vzdušnice s registrovými kancelami. Rozsah manuálov C - f3, na oboch manuáloch sú vybudované superspojky po f4, teda 66 tónov, rozsah pedálu C - d1, 27 tónov. Traktúry sú pneumatické tlakové. Kovové (olovené) rúrky traktúr boli vymenené za rúrky z umelej hmoty. V hracom stole zostali rúrky z olova.
V nástroji sa nachádzajú tri extenzie, dve na prvom manuály (Oktáva 4´ a Fugara 4´) a jedna v pedáli Oktávbas 8´. Nástroj bol postavený pravdepodobne tesne po prvej svetovej vojne v roku 1921, ako svedčia písomné záznamy vtedajšieho farára, ktorý sa veľmi pričinil o zakúpenie a stavbu organa. Dispozičné zmeny na druhom manuály boli urobené niekedy v 70. rokoch minulého storočia.
V sokli ľavej časti organovej skrine je veľký plavákový mech s dvoma čerpacími mechmi. Páky oboch čerpacích mechov sú na ľavej strane organovej skrine. Čerpadlo vzduchu (ventilátor) od nemeckej firmy Laukhuff je umiestnené v miestnosti za chórom.
V roku 1882 sa objavili trhliny na múroch a klenbách kostola, ktoré bolo nutné sanovať kovovými tiahlami na úrovni ríms pilierov. Zároveň bola zrušená krypta pod kostolom, kosti z nej vyvezené na cintorín pri Tovarníckej ceste. Opravu vykonanú podľa plánov viedenského staviteľa Stökla financoval barón August Stummer.
V roku 1934 boli mestom zakúpené a na veži kostola osadené hodiny s elektrickým pohonom a sklenými číselníkmi. Začiatkom 40-tych rokov 20. storočia bola vykonaná oprava kostola, maliarsku výzdobu klenieb reštauroval Edmund Massányi.
V rokoch 2007 - 2008 bola realizovaná rozsiahla obnova interiéru i exteriéru kostola (obnova vnútorného vybavenia kostola - oltáre, obrazy, krstiteľnica, kazateľnica, kostolné lavice a liturgický priestor v mieste presbytéria v zmysle požiadaviek II. Vatikánskeho koncilu). Zreštaurovaním súboru troch veľkoplošných oltárnych obrazov (Nanebovzatie Panny Márie) a bočných obrazov (sv. Ignác z Loyoly a sv. Karol Boromejský) z konca 18. storočia od viedenského majstra Andreja Zallingera sa rozšíril fond neskorobarokového maliarstva na Slovensku o ďalšie vzácne exponáty viedenskej maliarskej školy.
Monumentálne oltárne obrazy, ktoré sú vsadené do mohutných dekoratívnych mosadzných rámov z roku 1796 a 1801, sú z dielne topoľčianskeho zlatníka Lukáša Clemensa, ktorého signatúra a datovanie zostali verifikované v dolnej časti na každom ráme.
Duchovný význam
Topoľčany sa 29. júna 2019 stali svedkom významnej udalosti duchovného charakteru, ktorá sa odohrala počas liturgickej slávnosti v miestnom farskom chráme Nanebovzatia Panny Márie. Tento chrám sa na základe reskriptu z Apoštolskej Penitenciárie Svätej Stolice zo dňa 25. februára 2019 a dekrétu podpísaného arcikňazom baziliky Mons. Stanisławom kardinálom Ryłkom, stal putom duchovného spojenia s pápežskou Bazilikou Santa Maria Maggiore v Ríme, a v mene Svätého Otca Františka mu boli udelené plnomocné odpustky, ktoré v tomto kostole možno získať v dňoch stanovených v reskripte.
Hlavným celebrantom slávnostnej svätej omše a iniciátorom tejto myšlienky bol apoštolský protonotár a kanonik pápežskej baziliky Santa Maria Maggiore v Ríme, titulárny skalský opát Mons. ThLic. Jozef Kráľ. Spolu s ním koncelebrovali veľprepošt sídelnej kapituly v Nitre Mons. Štefan Vallo, miestny topoľčiansky farár-dekan a ďalší kňazi.
Počas slávnosti bol prečítaný dekrét, na základe ktorého bol farský kostol Nanebovzatia Panny Márie v Topoľčanoch ako mariánska svätyňa duchovne pričlenený k matke všetkých mariánskych svätýň, za ktorú je považovaná patriarchálna Bazilika Panny Márie väčšej v Ríme. Slávnostný kazateľ Mons. Štefan Valo v homílii prítomným veriacim pripomenul slová pápeža sv. Jána Pavla II., ktoré povedal pri svojej návšteve Slovenska, že dobre vie o dvojakej láske Slovákov a Sloveniek, ktorou je ich láska k Panne Márii a k Petrovmu nástupcovi rímskemu pápežovi. Vyzdvihol preto moment, že dekrét o pričlenení topoľčianskeho chrámu mohol byť prečítaný práve na slávnosť sv. Petra a Pavla.
Liturgická slávnosť bola umocnená spevmi miestneho chrámového zboru, pri ktorej odzneli skladmi W. A. Mozarta: Spatzenmesse; G. F. Händlovo: Aleluja a Charpentierov vstup z omše: Te Deum.
Menoslov topoľčianskych farárov, kaplánov a kňazov rodákov
Podarilo sa nám zostaviť sumár menoslovov topoľčianskych farárov, kaplánov i kňazov rodákov. Sú zverejnené v osobitnej sekcii každá skupina zvlášť. Tiež evidujeme hroby kňazov, ktoré sa nachádzajú na území našej farnosti.
Topoľčianske hradné panstvo nie je jedinou zaujímavosťou, ktorou sa môže obec Podhradie svojmu návštevníkovi pochváliť. Za zmienku stojí i neďaleký vrch Úhrad, ktorého história siaha až do čias staršej doby železnej - halštatu. V dobe Veľkomoravskej ríše bol Úhrad jedným zo skupiny strážnych hradísk strážiacich prechody z Ponitria na Považie a zároveň vykonávajúcich dohľad nad obchodnými cestami prechádzajúcimi cez horský masív Považského Inovca. V súčasnosti môže Úhrad ponúknuť návštevníkovi neustále viditeľné pozostatky pôvodného opevnenia, zemného valu, a nádherné výhľady na Topoľčiansky hrad a jeho okolie.
Za viaceré historické stavby z 19. storočia mesto vďačí šľachtickej podnikateľskej rodine Stummerovcov, ktorí sídlili v neďalekom tovarníckom kaštieli. Patrili medzi cukrovarských magnátov, okrem výroby v Tovarníkoch kúpili aj veľký cukrovar v Trnave. Karl Stummer pôsobil spolu s Rothschildovcami vo viedenskej banke Credit-Anstalt. Medzi stummerovské budovy patrí napríklad nemocnica s historickou vstupnou bránou. Niekoľko ďalších poschodových budov z prelomu storočí sa zachovalo aj mimo samotného námestia.
Na prelome 19. a 20. storočia vyrástli v Topoľčanoch viaceré secesné alebo eklektické vily, ktoré ešte stále mestu dodávajú typický charakter. Možno ich vidieť napríklad na Stummerovej ulici či ulici ČSA. Z 19. storočia pochádza i kalvária na okraji Topoľčian.
História Topoľčian v posledných dvoch storočiach bola úzkou spätá aj so židovským obyvateľstvom. Za prvej republiky tvorili Židia zhruba pätinu obyvateľstva, patrili k najbohatším komunitám na Slovensku. Z toho všetkého dnes po búraní historického centra za komunizmu zostala už len jedna synagóga, navyše prestavaná na nepoznanie pre miestnu strednú školu a novší cintorín na Krušovskej ulici. Židia, ktorí prežili holokaust, sa stali obeťami pogromu v septembri 1945. Na jeho začiatku bola nepravdivá fáma, že židovský lekár chce ublížiť kresťanským deťom očkovaním. Viacero ľudí utrpelo vážne zranenia, niektorí s doživotnými následkami.
Predstavenie farského kostola Nanebovzatia Panny Márie v Topoľčanoch
tags: #kostol #nanebovzatia #panny #topolcany