Súčasný farský kostol Narodenia Panny Márie je situovaný na návrší nad obcou Smolenice, obklopený výsadbou starých a vzácnych líp. Najstaršie z nich majú vek vyše 350 rokov a boli vysadené pri rozsiahlej prestavbe kostola v polovici 17. storočia. Okolo kostola sa vinie zvyšok pôvodného kamenného opevnenia, ktoré je v dnešnej dobe z južnej strany doplnené o neslohové prvky z 20. storočia. V juhovýchodnom rohu opevnenia je postavená kaplnka zasvätená svätému Michalovi. Jedná sa o dvojpodlažný objekt tzv. karner, ktorého spodná časť slúžila ako miestnosť, kde v minulosti ukladali kosti nájdené na cintoríne.
V okolí presbytéria a pri južnom vstupe do lode sa nachádzajú staré náhrobné kamene a platne pochádzajúce z polovice 18. storočia. Niektoré z nich patria farárom, ktorý pôsobili v minulosti vo farnosti.
Pôvod Kostola
Najstaršie uchované písomné záznamy o Smoleniciach pochádzajú z polovice 13. storočia. Smolenice ako Villa Solmus sa spomínajú v úradnej listine Bela IV. z roku 1256 o donácii obce Boleráz trnavským klariskám. V tom čase patrili Smolenice grófom z Pezinka a Svätého Jura. V roku 1291 sa po prvýkrát spomína aj smolenický kostol, ktorý nesie v stredoveku frekventované patrocínium Panny Márie. Naproti tomu fara ako taká sa spomína až roku 1390 pod názvom Lenstorf a v roku 1397 pod názvom Szomolány.
Stredoveký Pôvod a Prestavby
Donedávna sa predpokladalo, že kostol Narodenia Panny Márie má istý pôvod a presné datovania (západný portál, nápis na víťaznom oblúku), ktoré ho kládli do rozmedzia rokov 1642 - 1644. Dnes vieme, že tieto roky ohraničujú rozsiahlu prestavbu, ktorú iniciovali a donačne zabezpečovali Gabriel Erdödy a jeho manželka Mária Pálffyová. Pri obnove exteriéru kostola sa potvrdilo to, čo už dávnejšie na niektorých miestach nabádalo na skorší, stredoveký pôvod stavby (trojboký záver presbytéria, okosenie víťazného oblúka, podokenná bankálová rímsa, odstupňované oporné piliere na presbytériu, nápis v gotickej minuskule na jedno zo zvonov). Pri obnove exteriéru a pamiatkovom výskume objektu sa našli torzá zamurovaných gotických okien na presbytériu. Dochovali sa však iba fragmenty špaliet s pôvodnou sieťovou polychrómiu.
Posvätenie Kostola
Po prestavbe do súčasnej podoby grófom Gabrielom Erdődy s manželkou Máriou Pálfi ovou bol kostol posvätený v roku 1647, v prvú nedeľu po Vianociach, čo pripadá na 29. decembra 1647. V listine o posvätení kostola sa píše (v preklade z latinčiny):
1647, dňa 29. decembra, Ja Juraj Lipaj, ostrihomský arcibiskup, som posvätil kostol a tento oltár, k úcte Narodenia Panny Márie, Matky, a do neho vložil relikvie svätých martýrov Ignáca, Donáta a Fortunáta, a udelil každému jednému v Kristu veriacemu, ktorý navštívi tento kostol odo dneška až do jedného roka a v deň výročia tohto posvätenia štyridsaťdňové odpustky podľa zvyčajnej cirkevnej formy. Juraj Lipaj, ostrihomský arcibiskup, vlastnou rukou.
Architektúra a Exteriér
Kostol je budovaný ako jednoloďová pozdĺžna stavba s presbytériom. To je ukončené trojbokým záverom. Masívna veža je vstavaná do západnej štítovej fasády. Je ukončená dvojitou cibuľovou strieškou vo vrchole s byzantským krížom. Vo veži sa nachádzajú celkovo štyri zvony. Jeden pôvodný gotický z 15. storočia a tri nové z roku 1930, ktoré uliali bratia Fischerovci z Trnavy. Celkovo je charakter výzdoby exteriéru ešte renesančný. Môže za to najmä malá profilácia a perforácia masívnych a vysokých stien. Hlavný západný portál spolu s oknami s polkruhovým nadpražím a južným portálom pochádzajú z prvej polovice 17. storočia. Polkruhové okná na lodi a presbytériu sú zdobené klenákom a hlavicami s diamantovým rezom. Pod valbovou strechou na lodi a v presbytériu lemuje steny plastická, bohato profi lovaná korunná rímsa. V minulosti sa v týchto miestach nachádzala plošná korunná rímsa, ktorá bola v prvej vývojovej etape (17. storočie). V neskoršej barokovej etape sa tu nachádzal nápisový pás.
Západný vstupný portál má nielen vysokú umeleckú ale aj historickú výpovednú hodnotu, pretože uvádza datovanie, ktoré sa viaže k prestavbe kostola. Je tvorený dvojicou pilastrov, ktoré nesú rozlomený štít vo vrchole ukončený dvoma píniovými šuškami a archivoltou. Strednú časť štítového poľa vypĺňajú erby rodiny Erdödy a Pálffy na oválnych poduškách. Na architráve je vytesaný nápis: „AD MAIOREM DEI GLORIAM ET NATIVITATIS BEATÆ MARIÆ VIRGINIS HONOREM ANÓD 1644“. Čo v preklade znamená: „Na väčšiu česť a slávu Božiu a ku cti narodenia preblahoslavenej Panny Márie. Roku Pána 1644.“
REKONŠTRUKCIA KOSTOLA NARODENIA PANNY MÁRIE
Interiér Kostola
Kostol postupne prechádzal rôznymi úpravami v exteriéri a interiéri. V sedemdesiatych rokoch 17. storočia dala Barbora Ladániová postaviť kaplnku Bolestnej Panny Márie pri južnom vstupe do kostola. V 18. storočí si rodina Pálffyovcov pristavala k severnej stene presbytéria oratórium z ktorého mali možnosť sledovať bohoslužby. Z tohto obdobia pochádza aj baroková mreža zdobiaca okno smerujúce do svätyne.
Ranobarokový Interiér
Ranobarokový bohato zdobený interiér kostola tvorený loďou a presbytériom je navzájom prepojený masívnym víťazným oblúkom. Celý priestor je zjednotený valenou lunetovou hrebienkovou klenbou zdobenou dekoratívnymi štukovými obrazcami (kvadrilobmi) pokrytými vajcovcom, perlovcom a listovcom. Podobná výzdoba z toho istého obdobia (aj keď plastickejšia) sa nachádza v oratóriu klariského kostola v Trnave a sakristii kostola trnavských františkánov. Juraj Lipaj, ostrihomský arcibiskup, vlastnou rukou. ne klenbu pokrývali ornamentálno - fi gurálne maľby z roku 1942, ktoré zhotovil Edmund Massányi, autor monumentálnej maľby Krista Kráľa žehnajúceho smolenickej farnosti na víťaznom oblúku. Terajšiu premaľbu klenbových polí a víťazného oblúka realizoval Jozef Drapka v roku 1981. Klenbu lode kostola zdobia okrem abstraktných rastlinných motívov aj dve fresky svätcov, ktoré sú umiestnené v plastických kvadriloboch. Obraz sv. Agnesy dali zhotoviť ľudia, ktorí boli zoskupení v pohrebnom spolku. Ďalší obraz sv. Vojtecha dali namaľovať miestni členovia spolku sv. Vojtecha. Celá klenba spočíva na vtiahnutých, dvakrát odstupňovaných prístených pilastroch. Ich čelá sú zdobenéimitáciou mramoru. Po celom obvode kostola sa tiahne vo vrchole zdvojená korunná fabiónová rímsa.
Oltáre
V kostole sa nachádza celkom 6 oltárov. Pôvodne ich bolo viac a mali iné kompozičné zloženie a zasvätenie. Hlavný oltár nie je pôvodný. Vzácny rannobarokový, bohato figurálne a ornamentálne zdobený oltár s dvoma tabernákulami nahradili v roku 1893. Súčasný hlavný oltár je vystavaný v neogotickom slohu. Na retábule je umiestnená pôvodná ranobaroková socha Panny Márie. Z ikonografi ckého hľadiska je považovaná za typ: Kráľovná anjelov alebo Regina Hungariae. Dva čelné oltáre pred presbytériom majú rovnakú architektonickú stavbu a pochádzajú z polovice 17. storočia. Na ľavom oltári je v centre obraz venovaný usnutiu Panny Márie. Pravý oltár je zasvätený svätej Rodine. Bočné oltáre, ktoré sú vtiahnuté medzi postranné piliere sú z neskoršieho obdobia. Oltár sv. Jána Nepomuckého pochádza z roku 1751. Dal ho postaviť vnuk grófa Gabriela Erdődyho, smolenický zemepán Juraj Leopold. Oltár zasvätený Božskému srdcu Ježišovmu pochádza z roku 1942. Nahradil oltár Ružencovej Panny Márie z 18. storočia. Postavil ho sochár Vavrinec Dunajský. Oltár Ukrižovania oproti južnému vchodu do kostola patrí medzi najstaršie. Pochádzaz prvej polovice 17. storočia. Dala ho postaviť rodina Počuchová, ktorú cisár Ferdinand II. povýšil v roku 1633 do zemianskeho stavu. Počuchovci sa stali príslušníkmi nižšej uhorskej šľachty a mali taktiež vlastný erb. Okrem tohto oltára dali postaviť aj kaplnku Panny Márie Karmelskej vo vinohradoch nad Neštichom. Pochovaní sú v krypte pod kostolom. Architektúra jestavbou veľmi podobná dvom predným oltárom. Najcennejšou časťouoltára je ústredný obraz s výjavom ukrižovania Krista.
Kazateľnica, Organ a Ďalšie Prvky
Rannobaroková kazateľnica je situovaná na ľavom prístennom pilastri. Na pentagonálnom, bohato zdobenom rečnisku je v strede umiestnená socha žehnajúceho Krista medzi štyrmi evanjelistami s atribútmi. Volútový baldachýn je ukončený sochou sv. Michala archanjela. Drevený parapet rannobarokovej organovej empory zdobia olejomaľby štyroch západných cirkevných otcov - sv. Augustína, sv. Hieronyma, sv. Ambróza a sv. Gregora Veľkého. Pôvodný mechanický organ z roku 1841 s 11 registrami bol prestavaný na organ s pneumatickou traktúrou firmou Varhany Krnov v roku 1971. Organ má 894 píšťal. Jeho architektonická kompozícia je veľmi blízka dvom bočným oltárom pred víťazným oblúkom. Nad píšťalovým prospektom v štítovom nadstavci je umiestnená maľovaná kartuš s anjelmi nesúcimi erb Báthoryovcov. Pod organovou emporou sa nachádza kaplnka zasvätená Lurdskej Panne Márii z roku 1942. Kaplnku z kameňa ako aj oltár postavil miestny murár Jozef Pavlačka.
Krypty a Dlažba
Pod kostolom sú viaceré krypty. Pre miestnych farárov dal jednu začiatkom 18. storočia vybudovať biskup Jakub Jaslóczy, ktorého do nej aj pochovali v roku 1708. Ďalšiu si dala vybudovať zemianska rodina Počuchová, ktorá darovala kostolu aj oltár umučenia. Okná v presbytériu zdobí pôvodná renesančná výplň. Šesťuholníková výplň okien v lodi bola nahradená novodobou v 20. storočí. V kostole sa zachovala aj pôvodná kamenná dlažba pochádzajúca z viacerých slohových období. Z 18. storočia pochádzajú drevené vyrezávané lavice a taktiež obloženie stien v presbytériu. Spovedelnicepochádzajú z 18. a 19. storočia. V lodi kostola, na jednom z pilastrov je umiestnený 6 m vysoký kríž s korpusom Ukrižovaného v nadživotnej veľkosti. V čase výstavby nového hlavného oltára bol umiestnený na čelnej stene presbytéria. Pod organovou emporou sa nachádza baroková socha Sedembolestenej Panny Márie, ktorá bola pôvodne umiestnená na oltári umučenia, keď ju preniesli zo smolenického špitála do kostola.
Obrazy a Mobiliár
Z obrazov je najvzácnejší obraz sv. Apolónie, ktorý je umiestnený nad južným vchodom do kostola. Na obraze nájdeme Erdödyovský erb aj s datovaním 1656. Obraz kostolu darovala grófka Lucia Pálffyová. K hodnotným dielam patrí súbor štrnástich olejomalieb krížovej cesty pochádzajúci od neznámeho autora. Zakúpený bol vo Viedni. Je kópiou svetoznámej krížovej cesty Jozefa Führicha, ktorú namaľoval v rokoch 1844 - 1846 pre kostol sv. Jána Nepomuckého vo Viedni. K najvzácnejšiemu mobiliáru patrí gotický ranogotický kalich zo 14. storočia.
Cirkevné Dejiny Smoleníc do konca 19. storočia
Už stáročia bola aj je práve cirkev nositeľkou vzdelanosti a duchovných hodnôt. Cirkev sprevádzala človeka počas celej cesty životom. Stála už pri jeho narodení - krstila deti, všetkých veriacich zhromažďovala v nedele a sviatky v kostole ako spoločnú rodinu veriacich. Aj všetky rodinné sviatky a slávnosti, ako birmovky či sobáše, boli spojené s cirkvou. Prostredníctvom svojich kňazov sa práve ona starala o chorých, pripravovala ľudí na smrť, ona ich pochovávala. Okrem toho to bola práve cirkev, ktorá bola v jednoduchom vidieckom (a nielen) prostredí nositeľkou vzdelanosti; svojím učením a poslaním prenikla všetky oblasti ľudského života.
Najstaršie Záznamy
Najstarší priamy doklad o cirkevnom živote v Smoleniciach (terra Zumula) nachádzame v listine z r. 1291. Práve v tejto listine sa prvýkrát vôbec spomína farský kostol Panny Márie, čo je významný doklad organizovaného cirkevného života Smoleníc v rámci farnosti. Fara ako taká sa v Smoleniciach spomína až v r. 1390. Jej počiatky sú však nepochybne staršie, v okolí Smoleníc jestvovali fary omnoho skôr, a v tomto období patrila naša obec k významným lokalitám v malokarpatskom regióne. Napríklad v Boleráze sa datuje zriadenie fary okolo roku 1080 a v Trstíne údajne v roku 1240.
Kanonické Vizitácie
Najcennejším prameňom poznania cirkevného života každej farnosti sú kanonické vizitácie, ktoré na našom území pochádzajú už zo 16. storočia. Potrebu vizitovať jednotlivé farnosti zdôraznil už Tridentský koncil (1545 až 1563). Samotná vizitácia prebiehala presne podľa vopred stanovených pravidiel. Vyhlasoval ju najvyšší predstaviteľ v diecéze, v prípade Smoleníc ostrihomský arcibiskup, ktorý vizitácie nariadil buď sám, alebo požiadal o vydanie mandátu panovníka. Vizitátorom sa totiž nesmeli klásť vo vizitovaní žiadne prekážky. Kanonické vizitácie boli pravidelné prehliadky jednotlivých farností a iných cirkevných ustanovizní diecézy, ktoré sa uskutočňovali kvôli zisteniu skutočného náboženského, hospodárskeho a sociálneho stavu. Zisťoval sa nimi stav cirkevných ustanovizní z hľadiska hospodárskeho, t. z. vyhotovovali sa inventáre zariadenia kostolov, odzrkadľovali majetkové a finančné pomery inštitúcie, jej príjmy, výdavky i jej vzťah k zemepánovi, ktorý mal patronátne právo. Sledovali aj činnosť a súkromný život zamestnancov inštitúcie (farár, kaplán, rektor, kostolník a iní), plnenie si ich záväzkov a tiež výšku ich príjmov. Obsahujú aj niektoré príkazy a nariadenia vizitátora farárovi.
Farnosť Smolenice
Farnosť Smolenice v období staršieho novoveku patrila do Podhorského dekanátu, do Bratislavského archidiakonátu a do Ostrihomského arcibiskupstva. Spočiatku bola sídlom dekanátu farnosť Horné Orešany, ale začiatkom 18. storočia sa rozsiahly Podhorský dekanát rozčlenil na tri samostatné dekanáty. Jeden z nich bol novovytvorený Smolenický dekanát so sídlom práve v Smoleniciach, ktoré sa ako centrum Smolenického panstva hospodársky veľmi pozdvihli. Počas celého novoveku mali Smolenice postavenie samostatnej farnosti, teda neskĺzli do postavenia filiálky, pridruženej k inej farnosti. Mali jednu filiálku - obec Lošonec, pričom Smolenická Nová Ves (dnes súčasť Smoleníc) patrila z cirkevno-organizačného hľadiska do farnosti Boleráz.
Zmeny v Cirkveno-Územnom Rozdelení
Od zriadenia arcibiskupských vikariátov koncom 18. storočia boli aj Smolenice začlenené do Trnavského vikariátu. V roku 1922 bola vytvorená Apoštolská administratúra v Trnave, nezávislá od ostrihomského arcibiskupa. Do nej boli včlenené aj Smolenice. Po tom, ako v r. 1977 bolo územie trnavskej Apoštolskej administratúry definitívne oddelené od Ostrihomského arcibiskupstva a bolo založené Trnavské arcibiskupstvo (po r. 1995 Bratislavsko-Trnavské arcibiskupstvo), stali sa jeho súčasťou aj Smolenice. Patrili do Trnavského dekanátu B.V rámci posledných cirkevno-územných zmien v Slovenskej republike (14. 2. 2008) po opätovnom vzniku Trnavského arcibiskupstva (pravda, územne odlišného od predošlého) bol Trnavský dekanát B premenovaný na dekanát Smolenice, kam samozrejme patria aj Smolenice ako sídlo dekanátu. Dekanom je v súčasnosti správca smolenickej farnosti P.
Patrocínium Panny Márie
Najstarší kostol v Smoleniciach bol zasvätený Panne Márii. Doklad o tom nachádzame v už spomenutej listine z roku 1291. Patrocínium Narodenia Panny Márie je veľmi starého dáta, podľa výskumov je toto patrocínium štvrté najfrekventovanejšie patrocínium vôbec. Patrocínium farského kostola nepochybne vplývalo na celý spoločenský život stredovekej lokality. Jeho výročie bolo spojené s oslavami, často mal patrón ozvenu v ľudovej slovesnosti, vo zvykoch obyvateľstva.
Opisy Kostola v Historických Vizitáciách
Prvý opis tohto kostola, i keď len veľmi stručný, nám prinášajú kanonické vizitácie z r. 1561 a 1562. Podľa znenia vizitácie z r. 1561 bol kostol v dobrom stave, o kostol i jeho výzdobu bolo dobre postarané. Rovnaké údaje nachádzame aj v kanonickej vizitácii z nasledujúceho roku, z r. 1562.Ďalšie údaje o kostole v Smoleniciach nám poskytuje až kanonická vizitácia z 1. polovice 17. storočia, presnejšie z roku 1634. Podľa nej mali Smolenice kostol, zasvätený sviatku Narodenia Panny Márie. Výzdoba i dva bočné oltáre však boli podľa vizitátora veľmi chudobné, štvrtý oltár dokonca úplne nevhodný. Z bohoslužobných predmetov vizitátor spomenul kalichy, bohoslužobné rúcha, zástavy, uteráky, plachty, ďalej rímsky misál a matriku. Kostol bol aj veľmi malý. Zrejme Smoleničania v tom období už uvažovali nad výstavbou nového farského kostola, k čomu sa vizitátor vyjadril nasledovne: ak Smoleničania chcú, nech ho zbúrajú. Keďže kostolu chýbala veža, tri zvony boli na cintoríne obložené dubovými trámami.
Výstavba Nového Kostola
Farníci využili povolenie predchádzajúceho vizitátora na zbúranie starého a stavbu nového kostola. O výstavbu sa postarala rodina grófov Erdődiovcov, smolenických zemepánov a patrónov farského kostola. Kostol bol dokončený v r. 1644, kostol aj s hlavným oltárom vysvätil gróf a čanádsky biskup F. Pálfi v r. 1647, v nedeľu po Vianociach. Tak v druhej polovici 17. storočia našiel už vizitátor v Smoleniciach nový kostol. Podľa jeho vyjadrenia bol veľmi pekný, vysvätený, s rovnakým patrocíniom ako pôvodný. Aj v r. 1694 charakterizuje vizitátor kostol Narodenia Panny Márie v Smoleniciach ako elegantný. V tejto vizitácii už nachádzame jeho podrobnejší popis: nový kostol mal elegantný chórus s organom, presvetlenú sakristiu, v ktorej boli primerané skrinky pre bohoslužobné predmety a rúcha. Všetkých šesť oltárov v roku 1673 posvätil varadínsky biskup Juraj Pongrác. Všetko bolo podľa vizitátora veľmi pekné, a mnohé predmety (najmä ornáty) aj drahocenné. Nad sakristiou bolo oratórium. Hodiny na veži však bolo treba opraviť, opravu potrebovala aj strecha na veži. Inak tehlová časť kostola bola nedávno opravená. Jeden zo šiestich oltárov v kostole bol rodiny Počuchovcov.
Kostol v 18. storočí
Na sviatok Narodenia Panny Márie mali Smolenice veľkú, hodovú slávnosť. V kostole boli už len štyri oltáre, všetky posvätené. Hlavný bol oltár zasvätený Panne Márii, s tabernakulom. Ďalší, bočný oltár bol zasvätený Umučeniu Pána, tretí oltár Panne Márii Bolestnej a štvrtý Panne Márii Nanebovzatej. Dva posledne menované oltáre neboli ešte posvätené, lebo boli nové, postavené krátko pred vizitáciou. Celý kostol podľa vizitátora vynikal svojou krásou a nádhernou obrazovou výzdobou. Čo sa týka zariadenia, v kostole mali drevenú pozlátenú kazateľnicu so sochami a strieškou. Lavice boli z oboch strán dobre usporiadané. Chórus bol drevený, maľovaný a pozlátený, s organom so siedmimi registrami. Organ kostolu darovala grófka Judita Amadiová, o čom svedčal aj erb jej rodiny na prednej strane organu. V kostole bol aj trón pre biskupa, ďalej dve lampy: jedna strieborná, visiaca pred oltárom, druhá krištáľová pri soche Panny Márie Bolestnej. Okrem nich v strede kostola visel kovový svietnik. Ďalšie svietniky boli na oltároch, desať kovových a dva veľké drevené. Spovedelnice boli v kostole dve. Sakristia bola klenutá, s dvomi skrinkami pre uschovanie bohoslužobnej výbavy. Kostolná veža bola murovaná, s tromi posvätenými zvonmi.
Smolenice - Brána do Malých Karpát
Smolenice sa nachádzajú na úpätí Malých Karpát v okrese Trnava. Prvé osídlenie smolenického územia naznačuje rozsiahle keltské hradisko Molpír zo 6. storočia. V 14. storočí bol na neďalekom výbežku vybudovaný gotický hrad, ktorý mal chrániť malokarpatské priesmyky a významnú obchodnú trasu známu ako Česká cesta. Po jeho zániku bol v prvej polovici 20. storočia postavený Jozefom Pálffym Smolenický zámok, ktorý dnes patrí k najvýraznejším dominantám obce. Obec vďaka jedinečným prírodným krásam priťahuje mnoho návštevníkov či turistov a preto sa oplatí vyjsť si do údolia Hlboče, vychutnať si pohľad z Havranej skaly alebo sa odvážiť k najvyšším vrchom Záruby.
Obyvatelia Smoleníc aktívne podporujú cestovný ruch v obci. Turisti majú možnosti oddychu po náročnom dni v útulných reštauráciách a kaviarňach s pohostením tradičnými slovenskými jedlami alebo i dobrou zmrzlinou.
