Nová Dubnica, mesto s krátkou, ale dynamickou históriou, prešla pozoruhodnou cestou od svojho vzniku v 50. rokoch minulého storočia až po rozkvet cirkevného života. Tento článok sa zameriava na históriu farnosti Nová Dubnica, jej vývoj a významné udalosti, ktoré formovali jej identitu.
Panoramatický pohľad na Novú Dubnicu.
Začiatky bez sakrálneho priestoru
Nová Dubnica, podobne ako mnohé iné novopostavené mestá a sídliská v Československu, nemala po celé desaťročia totality primerané priestory pre cirkevné a náboženské aktivity. Z pôvodných plánov architekta Jiřího Krohu, ktoré tvoril pre plánovanú výstavbu úplne nového mestečka, boli vypustené stavby kostolov, katolíckych i evanjelického (i židovskej synagógy). Na príčine bol náhly „pofebruárový“ zvrat a nové ideologické smerovanie spoločnosti, ktoré nemalo pochopenia pre budovanie sakrálnych objektov. Výchova detí a mládeže bola zameraná proti cirkvi a náboženstvu.
Napriek tomu, aj tu žilo mnoho ľudí túžiacich po duchovných istotách, po hlbšom náboženskom živote a svojom vlastnom bohoslužobnom stánku. Príslušníci evanjelickej cirkvi navštevovali bohoslužby v Dubnici n/V, Trenč. Tepliciach a i. Po zmene pomerov v rokoch deväťdesiatych sa občas zišli aj v samotnej Novej Dubnici. Najčastejšie to bolo v Požiarnej zbrojnici a naposledy v priestoroch nepoužívanej Materskej školy (dec. 2003 - okt. 2005). Od novembra 2005 po dohode s farnosťou rímskokatolíckej cirkvi sa pravidelné evanjelické služby Božie konali (až do minulej nedele, bezmála plných 7 rokov) v ich novom pastoračnom stredisku. Takýto veľkorysý prejav ekumenického spolužitia bol možný len vďaka pochopeniu a ochote zo strany správcov r. k. farnosti a patričných biskupských úradov (v Nitre a potom v Žiline), ako i vedeniu mesta, ktoré primerane podporovalo spoluprácu cirkví.
Príchodom manželov Peťkovských do CZ v Košeci (2004/2005) sa najväčšou výzvou akosi spontánne stala roky odkladaná a nedoriešená otázka výstavby kostola v Novej Dubnici. Táto myšlienka tu bola živá i predtým, od chvíle, ako bol za symbolickú cenu získaný od mesta Nová Dubnica pozemok pre novostavbu kostola a koncom roka 1996 aj s náležitou okázalosťou a ohlasom (za prítomnosti gen. biskupa Dr. J. Filu a gen. biskupa v. v. P. Uhorskaia) aj „posvätený“.
Výstavba evanjelického kostola
S výstavbou kostola sa pre rôzne príčiny počas celého desaťročia ani len nezačalo... a tým nádeje cirkevníkov v Novej Dubnici postupne chladli a klesali. V roku 2005 sme sa ocitli pred závažnou otázkou: Je ešte vôbec reálne uvažovať o stavbe kostola v Novej Dubnici? Postaviť kostol v ktoromkoľvek prostredí a v akejkoľvek dobe je vždy veľmi náročné. Dá sa ešte vôbec v tejto veci nájsť nejaké riešenie?
Po krátkom čase sa ukázalo, že áno. Tentoraz rozhodlo to, že sa práve v tomto čase a na tomto mieste našla v srdciach ľudí okrem silnej túžby i veľká láska a ochota podporiť také bohumilé dielo, ako je stavba vlastného kostola. Že bol 14. októbra 2012 evanjelický kostol v N. Dubnici posvätený a odovzdaný k službe, je predovšetkým vďaka láske, ochote a obetavosti domácich viery, ako aj vďaka priateľom a dobrodincom doma i v zahraničí.
Pri stavbe tohto svätostánku sme pamätali, že má slúžiť na chválu a česť Trojjediného Pána Boha a na vzdelávanie Božieho ľudu slovom Božím.V projekte kostola (Ing. arch. Jaroslav Hrenák) a najmä hlavný projektant Ing. Pavol Trunek, zdôrazňuje myšlienku, aby tento náš evanjelický kostol bol vo svojej podstate jednoduchý a čistý, ako je čistý a jednoduchý odkaz Ježišovho evanjelia. Okrem toho mal snahu aby architektonicky vhodne zapadol i do daného prostredia. A to sa podľa všetkého aj podarilo.V projekte nášho kostola je nenásilným spôsobom zdôraznená evanjelicko-reformačná myšlienka, keď stavba má podobu otvorenej knihy - Biblie, a to najprv v pôdoryse a potom i v pohľade z prednej strany. Táto jednoduchá sakrálna stavba je vybavená i priestormi pre prácu s rôznymi vekovými skupinami. Je tu miesto vyhradené na bohoslužobné, ale aj iné stretávania a podujatia, ktoré môžu plniť ešte i sociálnu a spoločensko-kultúrnu funkciu.
Návrh interiéru, najmä oltárnej časti, urobil v r. 2010 Ing. arch. Ondrej Mrlian z Hýb. Stavebné práce od výkopu základov v r. 2008 až po zhotovenie hrubej stavby, strechy a časti vonkajšej omietky r. 2009, konali stavební robotníci pod vedením Mariána Blašku z firmy Rastislava Böhma z Novej Dubnice ako aj iní stavbári a dodávatelia. Kríž na vežu zhotovil a daroval Ing. Jozef Matušík, zo Žiliny. Vnútorné priečky, omietky, vonk. dlažbu, úpravu okolia a ďalšie práce (2010 - 2012) robili stavebníci fy Ladislava Kojdu z Oravskej Lesnej. Pri zhotovení inštalácií a dokončovacích prácach sa podieľala dalšia desiatka dodávateľov.
Výdavky na nový k o s t o l v Novej Dubnici nepresiahli pôvodný rozpočet. Po dokončenie hrubej stavby v r. 2008/2009 dosiahli 102.295,27 eur. Na ďalšie stavebné práce vrátane dokončovacích (v rokoch 2010-2012) sme vynaložili vyše 93-tisíc, spolu 195.352,80 eur. Sponzorsky sme prijali v podobe materiálu a prác okolo 25-30.000 eur a cirkevníci odpracovali brigádnicky niekoľko tisíc hodín. S vďačnosťou sme počas výstavby prijali hodnotnú zahraničnú pomoc, ktorá z celkových fin. nákladov tvorí zhruba polovicu. Túto nám poskytli partnerské cirkvi.
Prítomným, ako aj všetkým, ktorí sa akoukoľvek formou pričinili o výstavbu kostola, vyberanými slovami sa poďakovala kurátorka dcérocirkvi Nová Dubnica sestra Božena Rusnáková. Sama patrila do skupiny pri kostole najviac angažovaných (popri Božene Böhmovej, manželoch Bogárových a mnohých ďalších). Krásnym záverom bolo zasadenie „stromu reformácie“ (č. 034) za účasti vyše dvesto prítomných. Aj spoločný obed hostí a domácich sa niesol v celkovom duchu tejto pamätnej slávnosti.
V deň posviacky novopostaveného kostola v 19. potrojičnú nedeľu 14. októbra 2012 sa splnili dávne sny a túžby evanjelikov v Novej Dubnici. V tomto prostredí sa tak vyplnila medzera po desaťročia chýbajúcom rozmere sakrálneho priestoru. Slávnostné služby Božie boli zamerané na zvesť Božieho slova (povedal Mgr. Igor Mišina, emeritný biskup) a posviacačnú reč Mgr. Slavomíra Sabola, biskupa VD ECAV. V liturgickej časti sa podieľali Mgr. D. Cina, riaditeľ BÚ VD, Mgr. J. Havrila, senior TUS, Mgr. Ing. J. Balocký, riaditeľ úradu EPS v OS, Mgr. O. Rišiaň, farár v Púchove a zároveň administrátor CZ Košeca, a domáci farár v. v. Mgr. O. Peťkovský. Kantorskú službu na patričnej úrovni konal Mgr. M. Petrula, farár - riaditeľ úradu EPS MV, a miestny spevokol viedla Mgr. Z. Peťkovská, kaplánka v. v.
V radoch pozvaných hostí boli dozorca VD Ing. Ján Brozman, seniorálny dozorca TUS Ing. J. Križan, niekdajší farár v Košeci Mgr. M. Blaho, senior v. v., ako aj primátor Novej Dubnice Ing. Peter Marušinec a ďalší traja bývalí (prakticky všetci porevoluční) primátori. V hudobnej časti, okrem vyššie spomenutých, výrazne prispeli cirkevný spevokol z Púchova a dychovka z Vrboviec. Pozornosť upútal i príspevok farára Ondreja Peťkovského, ktorý roky svojej služby spolu s manželkou v CZ Košeca venoval aj výstavbe tohto stánku Božieho.
Evanjelický kostol v Novej Dubnici počas posviacky.
Prehľad nákladov na výstavbu
Zhrnutie nákladov na výstavbu evanjelického kostola v Novej Dubnici:
| Obdobie | Náklady |
|---|---|
| Dokončenie hrubej stavby (2008/2009) | 102.295,27 eur |
| Ďalšie stavebné práce (2010-2012) | 93.057,53 eur |
| Sponzorské dary (materiál a práce) | 25-30.000 eur |
| Brigádnická práca cirkevníkov | Niekoľko tisíc hodín |
| Zahraničná pomoc | Približne polovica celkových nákladov |
Cirkevný život v Novej Dubnici dnes
Mesto žije čulým cirkevným životom. Kresťania katolíci sa stretávajú v Kostole sv. Jozefa, robotníka, ktorého základný kameň posvätil pápež Ján Pavol II. Množstvo aktivít najmä pre mládež, či manželské páry organizuje aj priľahlé saleziánske stredisko. Veriaci v mestskej časti Kolačín majú od roku 2011 konečne vlastný a najmä omnoho bližší Kostol Nanebovzatia Panny Márie. V Kolačíne sa tiež nachádza kaplnka, ktorá pôvodne slúžila ako miesto konania hodových svätých omší. Ekumenické vzťahy v Novej Dubnici dokladuje už aj evanjelický kostol, ktorý sa podarilo dokončiť a vysvätiť 2012.
V Novej Dubnici sa nachádza Rímskokatolícka Kaplnka obrátenia svätého Pavla, apoštola, ktorá bola postavená v novogotickom slohu v rokoch 1884-1885. Kaplnku dal postaviť Pavel Arpád Andaházyi (1835-1914), veľkostatkár, poslanec rakúsko-uhorskej vlády v Budapešti, ktorý pracoval ako školský inšpektor vo vtedajšej Trenčianskej stolici. Pochovaný je na cintoríne vo Veľkom Kolačíne. Po jeho smrti sa o kaplnku nik nestaral a tá najmä počas 1.svetovej vojny úplne chátrala. Bola ukrytá medzi stromami, vpredu vedľa schodov rástli moruše. Strecha bola porozbíjaná, po múroch tiekla voda, krov bol úplne zhnitý. V roku 1923 sa obyvatelia dohodli, že si kaplnku svojpomocne opravia. V obci sa uskutočnila zbierka, drevo na krov sa vyrúbalo z obecných hôr. Všetok dovoz materiálu a samotný materiál financoval Dezider Singer, manžel Anny, dcéry Pavla Arpáda Andaházyiho.
Občania oslávili vysviacku kaplnky v nedeľu po sviatku Nanebovzatia Panny Márie 17.augusta 1924. Kaplnku vysvätil a prvú omšu celebroval pápežský prelát z Trenčína. Odvtedy sa hody oslavujú v nedeľu po 15.auguste. Omše sa tu konali do roku 2011, kedy bol postavený Kostol nanebovzatia Panny Márie vo Veľkom Kolačíne. Od roku 2017 je kaplnka majetkom mesta Nová Dubnica. Nad oltár dal umiestniť obraz patróna svätého Pavla na koni. Stavba má obdĺžnikový pôdorys a je zaklenutá krížovou hrebienkovou klenbou. Novogotická fasáda je s historizujúcimi architektonickými článkami.