Kostol sv. Filipa a Jakuba v Rači
Kostol patrí miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Je v pomerne dobrom stave. Rača je mestskou časťou Bratislavy a nachádza sa na jej severnom okraji. Kostol stojí v starej časti pôvodnej obce hneď pri ceste v otvorenom areáli.
V Rači majú štyri kostoly, Evanjelický kostol na Alstrovej ulici č. 39, Katolícky farský Kostol sv. Filipa a Jakuba na Alstrovej ulici č. 121, Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov na cintoríne na Detvianskej ulici č. 35 v Starej Rači a Katedrálu sv. Šebastiána na Peknej ceste č. 2 v Krasňanoch.
Z histórie kostola
- 1335: V záznamoch z roku 1335 sa spomína sacerdos (kňaz).
- 1342: Z roku 1342 plebanus (farár). Kostol teda v osade či obci bol už v prvej polovici 14. storočia.
- 1390: Prvá písomná zmienka o ňom pochádza z roku 1390.
Kostol vznikol postupnou prestavbou, najskôr ako kaplnka na cintoríne. Kostol teda v osade či obci bol už v prvej polovici 14. storočia, aj keď prvá písomná zmienka o ňom pochádza z roku 1390.
Kostolík postavili zrejme na mieste staršej stavby niekedy po roku 1300 ako na Slovensku pomerne nezvyčajnú jednoloďovú stavbu a východnou vežou, ktorej dolná časť tvorí chór svätyne s polygonálnym ukončením. Niekedy v období druhej polovice 15. storočia až v priebehu 16. storočia kostol vyhorel, čo si vyžiadalo následnú obnovu objektu. V rámci nej sa vo svätyne realizovala výzdoba nástennými maľbami, ktoré nesú už renesančný nádych a datujú sa do druhej tretiny 16. storočia.
Počas reformácie chrám slúžil istý čas protestantom a katolíci ho prevzali späť v roku 1629, V tejto súvislosti bol kostol opätovne vysvätený a jeho patrocínium zmenené na sv. Koncom 18. storočia sa realizovali rozsiahle úpravy stavby, keď loď kostola dostala novú klenbu, ktorú podopierajú prístenné polpiliere. V roku 1844 došlo k zmene patrocínia na súčasné. Zásadnou prestavbou prešiel objekt v rokoch 1888 - 1889, kedy sa uskutočnila rozsiahla prestavba. Nájvýznamnejším zásahom do pôvodnej architektúry bolo zbúranie západnej steny lode a predĺženie priestoru o osem metrov západným smerom. Pri oprave v roku 1942 bola zbúraná severná sakristia a nahradená novostavbou. V rokoch 1970 - 71 prešiel kostol obnovou aj v súvislosti s liturgickými zmenami po II. Vatikánskom koncile. V rokoch 2003 - 2004 sa realizovali archeologický, architektonicko-historický i reštaurátorský výskum, ktoré pomohl objasniť stavebné dejiny kostola a priniesol viaceré zaujímavé objavy, vrátane stóp po murovaných baldachýnoch nad bočnými oltármi a gotických malieb z prvej štvrtiny 14. storočia.
Dôvodom opravy bolo podľa ústneho podania to, že z veľkého zvona na veži kostola sa odtrhlo srdce, prerazilo strop sanktuária a poškodilo hlavný oltár. Za pôsobenia farára Adama Hájeka (1814 - 1857), dňa 1. mája 1844 bol kostol konsekrovaný a zasvätený apoštolom sv. Podľa nového liturgického kalendára sa sviatok patrónov farského kostola slávi 3. mája.
Kostol je postavený v gotickom štýle, čo je charakteristické pre sakrálne stavby z tohto obdobia. Dnes kostol slúži ako aktívne miesto bohoslužieb pre miestnu farnosť.
Patrocínium kostola
Pôvodné zasvätenie kostola nepoznáme. V roku 1508 bol kostol zasvätený úcte Všetkých svätých, neskôr sv. Leonarda a potom Panne Márii. Za reformácie bol kostol zabratý evanjelikmi, ktorí ho mali v držbe takmer 50 rokov. Presný dátum zabratia nie je známy. Sporné otázky medzi evanjelikmi a katolíkmi, týkajúce sa kostola, sa vyriešili až v roku 1637, keď zemepán František Keglevič de Buzin dal z obce vyhnať evanjelického kazateľa Rudolfa Müllera. Prvým katolíckym kňazom po navrátení kostola bol Tomáš Biela, kanonik Dómu sv. Martina, a pôsobil tu päť rokov.
Farár Móric Alster (1862 - 1894) uskutočnil v roku 1888 svoj dávny zámer, keď dal kostol zväčšiť a prestavať do dnešnej podoby. Kostolná loď bola predĺžená o osem metrov a zvýšená o jeden meter. Kostol je dlhý 26 metrov, široký 9 metrov, sanktuárium má dĺžku 9 metrov, výška lode po klenbu je 10 a pol metra, hlavný vstup (žobračina) bol zmenšený. V roku 1896 boli v sanktuáriu osadené vitrážne okná. Oltár z roku 1901 bol v roku 1949 nahradený terajším oltárom z kararského mramoru.
Podľa knihy „Rača z dehín a pamiatok“ ktorú má v ponuke Račiansky muzeálny spolok, od autora Ludovíta Havloviča, bol 1. máj zasvätený sv. Filipovi a Jakubovi. Prvý májový víkend teda už neodmysliteľne patrí k Račianskym hodom, ktoré Račania slávia práve pri tejto príležitosti - zasvätenia kostola sv. Filipa a Jakuba.
Výnimočnosti kostola
- Ide o na Slovensku veľmi vzácny typ stavby s východnou vežou týčiacou sa nad chórom svätyne, tzv. typ Chorturmkirche, aký môžeme vidieť napríklad v nie tak vzdialenom Parndorfe (tam ešte z románskeho obdobia).
- Ďalším výnimočným prvkom boli murované baldachýny po stranách víťazného oblúka, pod ktorými boli umiestnené bočné oltáre. Baldachýny boli zaklenuté rebrovou klenbou a ich prestor taktiež dopĺňali nástenné maľby z čias ranej gotiky. Priestor pod týmito baldachýnmi bol osvetlený samostatnými okienkami, z ktorých sa zachovalo to južné. Tento architektonický prvok sa u nás zachoval len v Kostole sv. Tomáša v Moste pri Bratislave a výskumom je doležený len v niekoľkých ďalších chrámoch juhozápadného Slovenska (Šamorín, Modra) Pôvodne boli zvyšky po zaklenutí týchto baldachýnov interpretované ako dôkaz trojloďovej dispozície stredovekej stavby, konkrétne ako stopy po zaklenutí bočných lodí.
- Pôvodné okná nájdeme na južnej strane lode (osvetľujúce priestor pod baldachýnom), ako aj na veži.
- Reštaurátorský výskum odkryl zvyšky nástenných malieb z prvej štvrtiny 14. storočia.
- Pod severným baldachýnom sa na východnej stene lode sčasti zachoval výjav Ukrižovania, na južnej strane išlo o maľbu trojice svätcov/svätíc pod zachovanými arkádovými oblúkmi. Tieto maľby slúžili ako oltárne retábulum, keďže pod nimi sa pôvodne nachádzali murované oltárne menzy.
- Na južnej a severnej stene svätyne si návštevník môže pozrieť maľby Krista a apoštolov z druhej tretiny 16. storočia.
- Kostolík sa stal 600. pamiatkou UNESCO na Slovensku.
Ďalšie stredoveké stavby sa nachádzajú v neďalekom Sv. Jure (kaplnka a Kostol sv. Juraja).
Rača je mestskou časťou Bratislavy a nachádza sa na jej severnom okraji. Kostol stojí v starej časti pôvodnej obce hneď pri ceste v otvorenom areáli.