Publikácia historikov architektúry Jany Pohaničovej a Matúša Dullu Michal Milan Harminc - architekt dvoch storočí mapuje život a dielo tohto činorodého staviteľa, ktorého takmer tristo realizovaných stavieb zaradilo k najproduktívnejším stredoeurópskym architektom.
Architektúra Slovenska (1971)
Úvod dvojjazyčnej, slovensko-anglickej monografie obsahuje stručný životopis, doterajšiu reflexiu jeho diela v odbornej literatúre a podrobne spracovaný pohľad na jeho architektonické štýly od pragmatického eklekticizmu až po funkcionalizmus.
Život a kariéra
Narodil sa 7. októbra 1869 v Kulpíne (pri Báčskom Petrovci), Vojvodina, Srbsko, v rodine tesárskeho majstra. Architektúru neštudoval, vyučil sa za staviteľa a staviteľskú skúšku zložil v roku 1908. Vyrastal v Budapešti, kde sa ako sedemnásťročný mladík svojou prácou, talentom a snahou o vzdelanie dopracoval od robotníckeho zamestnania, cez stavebnícke skúšky po skúseného tvorcu slovenskej architektúry.
Od roku 1886 žil v Budapešti, kde do roku 1890 pracoval vo firme Neuschloss, neskôr u J. N. R. Po absolvovaní vojenskej prezenčnej služby pracoval pre viacerých staviteľov a firmy. V roku 1887 vstúpil do Slovenského spolku a bol jeho aktívnym členom, pôsobil ako knihovník a neskôr aj ako predseda. Staral sa o spevokol, či divadelný krúžok - všestranne podporoval slovenský život, vďaka čomu sa bližšie zoznámil aj so slovenským národným hnutím.
Po nadobudnutí mnohých skúseností si ako dvadsaťosemročný 1. apríla 1897 založil vlastnú projekčnú a staviteľskú kanceláriu v Budapešti. Mal už na to isté prevádzkové predpoklady a vytvoril si vlastný okruh spolupracovníkov. Na začiatku sa venoval predovšetkým projektovaniu obytných a rodinných domov - na Slovensku najmä v Turci a Liptove. Murársku majstrovskú školu ukončil v roku 1904. O štyri roky neskôr zložil staviteľskú skúšku a získal kvalifikáciu a titul staviteľa.
V roku 1914 zmenil svoje pôsobisko a presťahoval sa na Slovensko do Liptovského Mikuláša, kde v rokoch 1916 - 1918 vlastnil projekčnú a staviteľskú firmu. Bol presvedčený ,že práve tu sa bude sústreďovať celý slovenský život. V roku 1915 sa presťahoval do Liptovského Mikuláša a 1921 do Bratislavy. V 1920 bol zvolený za člena Ústredne všetkých staviteľských korporácii a v rokoch 1921 až 1923 pôsobil ako predseda Organizačnej jednoty staviteľov Slovenska. V tomto období (1922) sa presťahoval do Bratislavy, kde pracoval ako samostatný architekt až do ukončenia aktívnej projektovej činnosti v roku 1951. V 1953 bol menovaný prvým čestným členom Zväzu slovenských architektov. Zomrel ako 94-ročný 5. júla 1964 v Bratislave.
Podporoval slovenský národný život a navrhol rad objektov, ktoré s ním súviseli, napr. v Martine budovu Tatra banky (1912), kde bola 1918 vyhlásená Deklarácia slovenského národa, a prvú budovu Slovenského národného múzea (1903 - 08; dnes Múzeum A. Začínal historizujúcimi, bohato dekorovanými dielami (vila Emila Stodolu - Slovenský dom v Liptovskom Mikuláši, 1902), reagoval na modernizačné tendencie a 1916 vytvoril projekt Sanatória dr. M. Sontága v Novom Smokovci (dokončené 1925), ktoré sa vďaka južnej terasovej fasáde pokladá za jedno z prvých diel predznamenávajúcich modernú architektúru na Slovensku.
Jeho dielo je príkladom rozvoja architektúry od klasicizmu po súčasnú architektúru funkcionalizmu. Na Slovensku staval monumentálne objekty pozdvihujúc sebadôveru slovenského ľudu a svojou činnosťou ovplyvnil mladšie generácie architektov.
Architektonický štýl a tvorba
Premeny architektúry konca 19. storočia a prvej polovice 20. storočia sú viditeľné v jeho vyše tristo projektoch, ktorých je autorom. Ich hodnota nie je v tvorbe nového architektonického tvaroslovia. Bol majstrom v používaní adekvátneho tvaroslovia a celkového pôsobenia svojej budovy v danom prostredí, hlavne v mestskom. V jeho tvorbe nachádzame dedičstvo historických slohov aj podnety moderny a funkcionalizmu. Michal Milan Harminc bol asi najproduktívnejším architektom 20.storočia.
Prvou sakrálnou stavbou, ktorú Harminc navrhol na území Slovenska, bol evanjelický kostol v Pribyline (1902). Kostoly naprojektované M. M. Harmincom boli postavené v prvej polovici 20. storočia.
V 30. rokoch sa prechodne priklonil k princípom funkcionalistickej architektúry (evanjelický kostol na Legionárskej ulici v Bratislave, 1929 - 32; dom Slovenskej ligy na Dunajskej ulici v Bratislave so zabudovaným kinom a pasážou, 1934 - 36; nová budova SNM v Martine, 1931), i keď nikdy celkom neopustil líniu tradicionalistickej architektúry založenú na klasických vzoroch a dokonalej znalosti staviteľského remesla (v Bratislave budova Tatra banky, dnes Ministerstvo kultúry SR, 1922 - 25, a prestavba hotela Carlton, 1928 - 30).
Okrem verejných stavieb postavil viaceré kostoly (napr. evanjelický kostol v Prietrži, 1907; rímskokatolícky Kostol Panny Márie Ružencovej v Černovej, 1906 - 07), školy (Skalica, 1912; Poprad, 1930, a i.), rodinné domy a vily, továrenské objekty (napr. pre firmu Lacko-Pálka v Liptovskom Mikuláši, 1915 - 16).
Kostol Panny Márie Ružencovej v Černovej
V druhej časti monografie venujú autori pozornosť niektorým z Harmincových najznámejších stavieb, ku ktorým patrí aj Kostol Ružencovej Panny Márie v Černovej.
Kostol Panny Márie Ružencovej v Černovej, terajšej ružomberskej mestskej časti, začali stavať v roku 1906 na podnet ich rodáka kňaza Andreja Hlinku. Je v ňom približne 250 miest na sedenie. Kostol zasvätili Panne Márii Ružencovej, ktorá je vyobrazená na hlavnom oltári. Na dvoch bočných oltároch sú výjavy Božského Srdca Ježišovho s apoštolmi Petrom a Pavlom a sv. Ondreja apoštola s vierozvestami sv. Cyrilom a sv. Metodom.
V tomto roku opravili na kostole v Černovej fasády, okná. V týchto dňoch stavbári dokončujú vstupné schody do chrámu a upravujú vonkajší areál okolo neho. "Vlani sme zrekonštruovali napríklad interiér kostola, kúrenie, spovednú miestnosť, sakristiu, pristavili kotolňu," povedal pre TASR černovský farár Jozef Trstenský. Dodal, že všetky stavebné práce ukončia do 27. októbra pri príležitosti celonárodnej pietnej spomienky, ktorá sa uskutoční v pamätný deň černovského krviprelievania.
Ďalšie významné diela
- Evanjelický kostol v Pribyline
- Ružomberský účastninársky úverkový spolok v Ružomberku
- Vila Dr. Emila Stodolu v Liptovskom Mikuláši
- Evanjelický kostol v Prietrži
- Prvé Slovenské národné múzeum v Martine
- Vila Jána Kohúta v Martine
- Tatra banka v Martine
- Hospodárska banka v Trnave
- Evanjelický kostol v Liptovskej Porúbke
- Palace sanatórium Dr. Szontágha v Novom Smokovci
- Palác Tatra banky v Bratislave
- Budova YMCA v Lučenci
- Slovenské národné múzeum v Bratislave
- Vila Dr. Pavla Fábryho v Bratislave
- Hotel Carlton-Savoy v Bratislave
- Mauzóleum Kuffnerovcov v Sládkovičove
- Kostol Navštívenia Panny Márie v Rabči
- Kostol Zoslania Ducha Svätého v Babíne
- Nový evanjelický kostol v Bratislave
- Domov Speváckeho zboru slovenských učiteľov v Trenčianskych Tepliciach
- Slovenské národné múzeum v Martine
- Nitrianska všeobecná banka v Nitre
- Kostol sv. Cyrila a Metoda v Krásnej nad Hornádom
- Evanjelický kostol v Žiline
| Stavba | Lokalita | Rok |
|---|---|---|
| Kostol Panny Márie Ružencovej | Černová | 1906-1907 |
| Tatra banka | Martin | 1912 |
| Sanatórium Dr. M. Sontága | Nový Smokovec | 1916-1925 |
| Tatra banka | Bratislava | 1922-1925 |
| Hotel Carlton | Bratislava | 1928-1930 |
tags: #kostol #p #marie #ruzencovej #harminc