Kostol Panny Márie Pomocnice Kresťanov: História a Vývoj

Kostoly zasvätené Panne Márii Pomocnici kresťanov nájdeme na rôznych miestach Slovenska. Pozrime sa na históriu niektorých z nich.

Kostol Panny Márie Pomocnice Kresťanov v Rači

Kostol Panny Márie Pomocnice Kresťanov v Rači

Kostol bol postavený v roku 1937 pri cintoríne, ako náhrada zrušenej erdödyovskej kaplnky, ktorá stála na námestí ako súčasť „Kúrie“ a slúžila až do roku 1935. V roku 1756 grófka Terézia Esterházy, manželka grófa Juraja Erdődyho, sudcu kráľovskej kúrie, darovala kaplnku rímskokatolíckej cirkvi pre farnosť v Rači (Račišdorf).

Po rokoch vyjednávania (1931 - 1935) ju so súhlasom rímskej kúrie odpredali obci na stavbu nového obecného domu. Obec poskytla na stavbu kostola náhradný pozemok na cintoríne a za obnos získaný z predaja bývalej kaplnky a dvoch k nej prislúchajúcich viníc sa 13. júla 1936 začalo so stavbou nového kostola, ktorý projektoval architekt František Krížik, račiansky rodák.

Vzhľadom na novú výstavbu v obci, kde už vtedy stálo asi 300 nových domov, mal kostol slúžiť predovšetkým pre novobudovanú časť Rače. Zámer pri projekte bol taký, aby sa v budúcnosti mohol kostol rozšíriť prístavbou až pre 1 000 ľudí. Kostol navrhol v duchu funkcionalizmu.

Podľa niektorých odborníkov ide o projekt známych bratislavských architektov Fridricha Weinwurma (1885 - 1942) a Ignáca Vécseia (1885 - 1944) z rokov 1936 - 1937. Znalec histórie Rače p. Ľudovít Havlovič vo svojej monografii uvádza, že autorom je račiansky rodák, architekt František Krížik.

Posviacka kostola sa uskutočnila 27. júna 1937. Kostol má podobu trojloďovej baziliky s rovnou strechou. Interiéru dominuje rošt železobetónovej konštrukcie. Plochý strop má štvorcové rozmerné kazety. Presbytérium je pravouhlo ukončené. Presvetlenie kostola je riešené formou združených, rastrovaných okien v hornej okennej stene. Nízka hranolová veža je umiestnená asymetricky, strecha s krížom na vrchole veže je položená na jednoduchých stĺpoch. Veža je zakončená otvorenou zvonicou. Sakrálny objekt zaujme svojou čistotou a umeleckou skratkou, je príkladom prostej funkcionalistickej architektúry.

Obnova kostola sa uskutočnila v roku 1968, 1970, 1977 a v rokoch 1991 - 1996, kedy bol osadený aj nový oltár. Koncom augusta v roku 2006 sa upravovalo sanktuarium: boli odstránené betónové panely s hrantami na kvetináče a Bohostánok bol premiestnený do stredu čelného panela. Úpravami sa zvýšil priestor v sanktuáriu pre asistenciu.

Kostol bol postavený v roku 1937 ako náhrada za erdödyovskú kaplnku, ktorá bola súčasťou kúrie na námestí a slúžila až do roku 1935. Po rokoch vyjednávania (1931 - 1935) ju so súhlasom rímskej kúrie odpredali obci na stavbu nového obecného domu. Obec poskytla na stavbu kostola náhradný pozemok na cintoríne a za obnos získaný z predaja bývalej kaplnky a dvoch k nej prislúchajúcich viníc sa 13. júla 1936 začalo so stavbou. Projekt kostola vyhotovil račiansky rodák, architekt František Krížik. Vzhľadom na novú výstavbu v obci, kde v tejto lokalite už vtedy stálo asi 300 nových domov, mal kostol slúžiť predovšetkým pre túto novobudovanú časť Rače. Stavbu kostola realizovala firma Kroc z Bratislavy v priebehu jedného roka. Podľa návrhu architekta Berka oltár z kararského mramoru dodalo a postavilo Chrámové družstvo z Pelhřimova. Lavice do kostola sa použili zo zrušenej bývalej erdödyovskej kaplnky. V novom kostole nad oltár umiestnili sochu Panny Márie Pomocnice kresťanov z bývalej kaplnky. Sochu dal vyhotovit ešte farár Móric Alster u pätikostolského sochára Albína Jirátka (posvätená bola 2. júla 1911). Posviacku nového kostola vykonal dňa 27. júna 1937 J. E. arcibiskup Mons. Pavol Jantausch. V roku 1970 bolo sankutárium kostola upravené podľa II. vatikánskeho koncilu (oltár tvárou k ľudu). V rokoch 1991 až 1996 bola uskutočnená rekonštrukcia kostola podľa návrhu architekta D. Bereca. Konsekráciu obnoveného kostola Panny Márie Pomocnice kresťanov 23. mája 1996 vykonal J. E. arcibiskup Mons. Ján Sokol. 25. januára 2002 neznámy páchateľ odcudzil priamo z oltára kostola monštranciu so sviatosťou oltárnou. Aby sa takto znesvätený kostol mohol naďalej používať, uskutočnila sa 26. januára 2002 očisťovacia pobožnosť.

Stav kostola je dobrý a slúži svojmu účelu. Stojí pri cintoríne. Rímskokatolícky farský kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov je súčasťou areálu patriacemu Saleziánskej reholi.

Kostol Panny Márie Pomocnice Kresťanov v Bratislave

Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov v Bratislave sa nachádza na Miletičovej ulici 7, 821 08 Bratislava. Okrem kostola sa v areály nachádza Saleziánsky dom, v ktorom sídli Slovenská saleziánska provincia a taktiež priestory pre mladých ľudí na športovanie a stretávanie sa. Kostol nesie podľa svojej lokalizácie aj ľudové názvy ako Miletička, saleziáni.

História kostola siaha do 30-tych rokov 20. storočia. Na pozemku zakúpenom na Tehelnom poli vyrástol saleziánsky ústav. Dňa 8. decembra 1933 bol posvätený nový kostol na Miletičovej ulici, ktorý vybudovali saleziáni v rámci svojho nového areálu. Tento nový kostol bol v skutočnosti iba Kaplnkou Panny Márie Pomocnice, ktorá sa mala neskôr stať bočnou kaplnkou veľkého kostola zasväteného Panne Márii. So stavbou veľkého kostola sa však iba uvažovalo v blízkej budúcnosti. Tieto plány zahatala 2. svetová vojna a následný nástup komunistického režimu.

Nový kostol bol preto vybudovaný až medzi rokmi 1995-1997. Dňa 10. decembra 1995 pápežský nuncius arcibiskup Luigi Dossena požehnal pozemok a spolu s provinciálom Ernestom Macákom urobili čestný výkop. Dňa 19. októbra 1997 arcibiskup Ján Sokol konsekroval nový Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov.

Nakoľko v 90-tych rokoch už na stavbu veľkého kostola nezostalo veľké priestranstvo, boli použité pri výstavbe niektoré zaujímavé architektonické prvky. Jedným z nich je predsadený chór, ktorý prekrýva 1/3 hlavného chrámového priestoru. Chór má dva bočné vyššie postavené balkóny. Interiérová výzdoba kostola je ladená do modro-bielych odtieňov keramiky. Zo špeciálnej keramiky sú vyrobené obloženie oltára, pozadie okolo svätostánku, pozadie za centrálnym krížom, krížová cesta aj ambón. Z exteriéru má kostol tvar rúk zopnutých pri modlitbe.

Na prevej strane sa medzi oknami nachádzajú 2 obrazy s vyobrazením sv. Jána Bosca a bl. Titusa Zemana. Pod obrazmi sú v stene umiestnené ich relikvie.

Relikvie svätých v kostole

V kostole sa na pravej strane nachádzajú relikvie sv. Jána Bosca a blahoslaveného Titusa Zemena. Sv. Ján Bosco, nazývaný aj don Bosco, vlastným menom Giovanni Melchior Bosco bol kňaz a vychovávateľ, zakladateľ rádu saleziánov. Narodil sa v roku 1815 pri meste Turín v Taliansku. Od dvoch rokov vyrastal ako sirota bez otca. Ako 16-ročný nastúpil na štúdia v Castelnuove. Popri štúdiu si zarábal rozličnými pomocnými prácami u remeselníkov, čo sa mu neskôr veľmi zišlo. V roku 1835 vstúpil do seminára a 5. júna 1841 bol vysvätený na kňaza a začal praktické kňazské účinkovanie medzi chudobnými a opustenými chlapcami. Začínal s holými rukami, avšak s veľkou dôverou v Pannu Máriu, ktorú Bosco považoval ako katolícky kňaz za svoju Pomocnicu. Od roku 1846 sa natrvalo usadil na zlopovestnom turínskom predmestí Valdocco, kde vybudoval oratórium a neskôr aj baziliku. Veľmi sa inšpiroval sv. Františkom Saleským, vzorom láskavosti, podľa ktorého sa nazýva aj rehoľná spoločnosť, ktorú založil a ktorá bola schválená v roku 1869. Svoju výchovnú prácu postavil na preventívnom systéme, ktorého hlavnými piliermi sú nábožnosť, rozum a láskavosť. V 1872 založil ženskú rehoľnú spoločnosť Dcéry Panny Márie Pomocnice, ktoré sa starajú o opustené a chudobné dievčatá. Don Bosco zomrel 31. januára 1888. V roku 1929 bol vyhlásený za blahoslaveného a roku 1934 bol vyhlásený za svätého.

Blahoslavený Titus Zeman sa narodil v roku 1915 vo Vajnoroch a zomrel v roku 1969. Bol to slovenský rímskokatolícky kňaz, salezián. Začiatkom 50. rokov 20. storočia, v čase prenasledovania cirkvi komunistickým režimom v Česko-Slovensku, dvakrát úspešne previedol skupinu bohoslovcov cez štátne hranice do Talianska, aby tam mohli doštudovať teológiu. Tretí pokus bol neúspešný. Titusa Zemana zatkli a odsúdili na 25 rokov väzenia. Vo väzení ho mučili a ponižovali. Po 13 rokoch ho podmienečne prepustili, bol však stále sledovaný. Nakoniec zomrel na následky mučenia vo väzení. Vyhlásený za blahoslaveného bol 30. septembra 2017 pápežom Františkom.

Kostol Panny Márie Pomocnice Kresťanov v Šali - Veči

Kostol Panny Márie Pomocnice Kresťanov v Šali - Veči

Výstavba kostola sa začala v júni 1997 a bola zasvätená Panne Márii Pomocnici kresťanov. Pôvodný zámer výstavby bolo postavenie farského pastoračného centra s novým kostolom. Podľa odporúčania arcibiskupského úradu v Trnave sa v 1. etape vybudoval kostol. Generálnym dodávateľom stavby bola firma INVEST, s.r.o, Šaľa.

Kúpnou zmluvou zo dňa 12.1.2007, uzavretou s Mestským úradom mesta Šaľa, sa pozemok pod budovou kostola odpredal za symbolickú cenu farnosti Šaľa - Veča. Kolaudačným rozhodnutím zo dňa 2.4.2007 bolo primátorom mesta Šaľa povolené užívanie stavby pre účely bohoslužieb Rímsko-katolíckej Cirkvi. Dňa 26.8.2007 bratislavsko - trnavský arcibiskup - metropolita Mons. Ján Sokol slávnostne konsekroval nový kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov na sídlisku v Šali - Veči.

Farský kostol Mena Panny Márie v Čani a filiálne kostoly

Obec Čaňa sa rozprestiera v Košickej kotline, juhovýchodne od Košíc v nadmorskej výške 177 m. Názov prešiel vývojom a od roku 1773 sa používa Čaňa. Uvádza sa aj v pápežských desiatkoch z rokov 1332-1337. Tamojší farár platil desiatky tri groše, čo svedčí o tom, že už v tej dobe existovala Čaňa ako farnosť. Názov Mena Panny Márie nesie približne od roku 1400, kedy bola pôvodná kaplnka prestavaná na kostol a jeho patrónkou je: Meno Panny Márie. V súčasnosti má farnosť dve filiálky: Filiálna obec Ždaňa patrí do Čanianskej farnosti od roku 1918, predtým bola filiálkou farnosti Nižná Myšľa. Obec Gyňov je filiálnou obcou Čane od 1. apríla 1953. Táto obec od roku 1734 až do roku 1953 bola filiálnou obcou Všechsvätých.

Kostoly v Čani a filiálkach

• Farský Kostol v Čani: Bol postavený ako gotická stavba v roku 1386, od základov bol prestavaný v rokoch 1947-1949 a bol posvätený biskupom Jozefom Čárskym 25. septembra 1949. Najnovšia generálna oprava bola prevedená v rokoch 2001-2003.
• Filiálny Kostol v Ždani: Bol postavený v roku 1907 v historizujúcom slohu s prvkami neoromantiky a secesie. Jednalo sa o jednoloďovú stavbu s predstavanou vežou. Pred koncom dvadsiateho storočia v roku 1982 bol kostol prestavaný do terajšej podoby, avšak veža kostola bola dokončená až v roku 1992 a konsekrácia kostola bola 28. augusta 1992 a uskutočnil ju košický biskup Mons. Alojz Tkáč.
• Filiálny Kostol v Gyňove: Bol postavený v roku 1924, zasvätený Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu.

Pre lepšiu prehľadnosť uvádzame stručné informácie v tabuľke:

Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov v Banskej Bystrici - Sásovej

Dnes ďakujeme Panne Márii aj za tento chrám v Banskej Bystrici - Sásovej, ktorého sa ujala ako patrónka a učila nás prekonávať všetky ťažkosti spojené s prípravou a výstavbou kostola. História kostola siaha do roku 1990, keď do Banskej Bystrice prišli saleziáni. V nasledujúcom roku sa začali zaujímať o výstavbu saleziánskeho diela, k čomu ich povzbudzoval diecézny biskup Mons. Rudolf Baláž. Pre tento účel daroval aj pozemok, ktorý 1. mája 1994 slávnostne posvätil. Vzdialená príprava trvala 11 rokov. Po vybudovaní mládežníckeho strediska a ihriska v rokoch 1995 - 97 sme začali pozornosť upriamovať na stavbu kostola.

Výber projektu a realizácia

Uskutočnili sme viacero urbanisticko-architektonických súťaží, kým sme nadobudli morálne presvedčenie, že kostol má stáť na tomto mieste a má mať súčasné stvárnenie. Následne sme uskutočnili novú architektonickú súťaž, z ktorej jednoznačne vyšiel návrh spoluautorov Ing. arch. Mariána Sitarčíka a Ing. Martina Muránskeho. Takto súhlasne posúdili návrh veriaci farnosti, diecézna liturgická komisia a samotní saleziáni ako investori.

Súťažou sme vybrali z viacerých stavebných firiem banskobystrickú firmu I.K.M. Reality Staving a.s., ktorá kostol a následne aj katechetickú časť vybudovala. Práce viedol odborne zdatný stavbyvedúci Ing. Martin Sedmina a jeho spolupracovník skúsený majster Štefan Melicherčík.

Výstavba a konsekrácia

Stavbu kostola sme začali 28. júna 2001, kedy aj biskup Mons. Rudolf Baláž posvätil základný kameň. Konsekráciu oltára a posviacku kostola uskutočnil 21. decembra 2002 za hojnej účasti kňazov a božieho ľudu opäť Mons. Rudolf Baláž. Výstavba teda trvala 1,5 roka. Otec biskup pri posviacke prejavil obdiv nad postaveným kostolom slovami: „V našej diecéze je za posledné roky postavených asi 40 nových kostolov, ale tento je jeden z najlepších.“ Je to najkrajšie uznanie špičkovému architektovi sakrálnych stavieb na Slovensku Ing. arch. Mariánovi Sitarčíkovi. Sme vďační Pánu Bohu aj za robotníkov, ktorí zodpovedne pracovali. Taktiež za priateľskú atmosféru, ktorú sme medzi sebou vytvárali. Vďačne si spomíname na Janka Giertla, Jožka Gombalu, Jožka Behula, p. Tisovského a Paľka Oravca.

Architektonické prvky a symbolika

Chrámová loď so štyrmi radmi lavíc, centrálne usporiadanými, napomáha vytvoriť spoločenstvo okolo Krista, ktorý je oltárom, obetným Baránkom a obetujúcim kňazom. V zadnej časti lode je 7 stĺpov podopierajúcich podkovitý chór a rebrový strop. Stĺpy symbolizujú 7 sviatosti a stabilitu Cirkvi.

Pevný kamenný oltár je z 3 blokov kameňa, stupňovito usporiadaných. Znázorňuje drámu Kristovej obety prinášajúcu Otcovi za našu spásu, keď „zem sa triasla a skaly sa pukali.“ (Mt 27, 51) Kríž nad oltárom umocňuje vieru kňaza i božieho ľudu, že aj keď sa opakujú slávenia sv. omše, Kristova obeta sa neopakuje, ale každou sv. omšou nekrvavým spôsobom sprítomňuje.

Svätyňa je jasne osvetlená nepriamym svetlom z hora, čo sa v chráme vníma ako studňa svetla, ktoré prichádza z výsosti. V osi apsidy sú nápisy posledných Kristových slov na kríži, z ktorými trpiaci Kristus nad oltárom vytvára hlbokú spätosť a vyzýva k uvažovaniu. V chráme je mystické šero, ktoré napomáha modlitbe a tajomnému stretaniu sa s Bohom.

Bohostánok z nerezu je umiestnený na kamennom pastofóriu, vo výklenku ľavej čelnej steny naproti adoračnej kaplnke. Na dverách bohostánku je reliéf pelikána, ktorý kŕmi svoje mláďatá vlastnou krvou, čo symbolizuje Krista, ktorý nám dáva svoje telo za pokrm a krv za nápoj. Krížová cesta je umiestnená na čelnej stene.

Ambo - stôl slova je hrubo opracovaný kamenný blok, do ktorého sú vložené dve hladké kamenné tabule, čo symbolizuje, že dokonalé božie slovo je vložené do nedokonalého hlásateľa a poslucháča, aby ich pretváralo. Pulpit ambóny znázorňuje otvorenú knihu hovoriaceho Boha.

Erby pápeža, diecézneho biskupa, saleziánsky erb a hudobníkov sú namaľované na pevnom zábradlí chóru.

Bývalý farník JUDr. Ďurica, ktorý prišiel na slávnosť po obradoch skonštatoval: „Konečne som sa v modernom kostole cítil ako v kostole.“

Mária Pomocnica kresťanov v dejinách

Mária Pomocnica kresťanov bola vzývaná aj počas bitiek pri Lepante (7. októbra 1571) a pri Viedni (11.-12. septembra 1683). Pius V. V roku 1815, keď Napoleon podpísal svoje odstúpenie, pápež Pius VII. ustanovil 24. mája sviatok Márie Pomocnice.

Pri obrane Európy pred vpádom moslimov, sa rozmohla v Cirkvi zbožnosť k Panne Márii Pomocnici kresťanov. Prvýkrát tento titul nachádzame u sv. Jána Chryzostoma z roku 345.

V roku 1572 počas útokov moslimskej Osmanskej ríše, prišlo k priamemu ohrozeniu dobitia celej kresťanskej Európy. Pápež Pius V zasvätil pod ochranu Panny Márie Pomocnice kresťanov všetky európske vojská, ktoré išli na obranu Európy.

Po víťaznej bitke nad moslimskými vojskami, ktorá sa odohrala pri Lepante 7.10.1571, sa vojaci vracali domov cez svätyňu v Lorete kde do modlitby litánií pridali označenie „Auxilium Christianorum - Pomocnica kresťanov.“ Pápež Klement VIII zverejnil okolo roku 1576 litánie aj s týmto označením a stali sa známe ako loretanské litánie.

Ustanovenie samotného cirekvného sviatku Panny Márie Pomocnice kresťanov súvisí s prenasledovaním a väznením pápeža za vlády Napoleóna I. Ten v konflikte s pápežom rozhodol o jeho premiestnení do Francúzska, kde ho najskôr v Grenobli a neskôr na zámku vo Fontainebleau zadržiaval. Pápež po svojom oslobodení vzdával vďaky Panne Márii a oficiálne na deň svojho návratu do Ríma 24. mája ustanovil sviatok Panny Márie Pomocnice kresťanov.

Bazilika Panny Márie Pomocnice v Turíne

Základný kameň Chrámu Márie Pomocnice položili 27. apríla 1865 za prítomnosti princa Amedea Savojského, 23. septembra 1866 bola dokončená veľká kupola a v roku 1867 na kupolu umiestnili sochu Panny Márie. Posviacka chrámu sa konala 9. júna 1868. Chrám bol povýšený na Baziliku minor 28. júna 1911.

tags: #kostol #panny #marie #pomocnice #krestanov