Kostol Panny Márie Snežnej je názov, ktorý nesie viacero významných sakrálnych stavieb. Táto téma sa dotýka nielen histórie a architektúry, ale aj duchovného a kultúrneho významu týchto kostolov v rôznych regiónoch. V tomto článku preskúmame históriu Baziliky Panny Márie Snežnej v Ríme, ako aj históriu Kostola Panny Márie Snežnej na bratislavskej kalvárii a ďalších kostolov na Slovensku.
Bazilika Panny Márie Snežnej v Ríme
Bazilika Panny Márie Snežnej v Ríme je jedným z najstarších a najvýznamnejších mariánskych kostolov na Západe. Patrí medzi štyri hlavné rímske baziliky a má tiež názov Santa Maria Maggiore (Maggiore - väčšia). Posvätil ju pápež Libérius a bazilika sa stala materským chrámom všetkých kostolov, zasvätených Panne Márii.
Legenda o vzniku
Meno bazilika Panny Márie Snežnej vysvetľuje legenda: „V čase pápeža Liberia sa rímsky patricij Ján a jeho vznešená manželka, ktorým sa nedostalo dedičov, rozhodli venovať svoj majetok Panne Márii. Ustavične ju žiadali a prosili, aby im nejakým spôsobom oznámila, aké zbožné dielo majú svojimi peniazmi podporiť. Ich vytrvalú snahu i modlitby blahoslavená Panna Mária blahosklonne vyslyšala a ukázala to zázračne.
O augustových nonách (5. augusta), keď v Ríme bývajú tie najväčšie horúčavy, pokryl v noci časť pahorku Eskvilinu sneh. Tej istej noci Matka Božia vo sne vyzvala tak Jana, ako aj jeho ženu, aby na tom mieste, ktoré uvidí pokryté snehom, postavili kostol a jej ho zasvätili. Tak sa chcela stať ich dedičkou. To povedal Ján i pápežovi Libériovi (352-366), ktorý mal tej istej noci rovnaký sen.
Prvé vyobrazenie legendy sa objavujú na sklonku 13. storočia, veľkej obľuby došla legenda v 17. storočí aj v stredoeurópskom prostredí. Zobrazované sú väčšinou dva momenty, sen patricija Jana alebo pápež Liberia, ktorý do snehu vyrýva svojou biskupskou berlou pôdorys kostola.
Vývoj a význam
Baziliku vybudovanú pápežom Libériom prestaval Sixtus III. (432-440) ako pamiatku na koncil v Efeze (431), kde bol pre Pannu Máriu výslovne potvrdený titul Bohorodička, Matka Božia. V priebehu storočí bol chrám neustále skrášľovaný a obnovovaný.
Pod hlavným oltárom sa nachádzajú relikvie sv. Matúša evanjelistu, sv. Hieronyma a iných svätých. V kaplnke pápeža Pia V., ktorá je najkrajšia a najbohatšia z barokových kaplniek v Ríme, sa nachádza veľmi vzácny zázračný obraz Panny Márie s dieťatkom s názvom Salus populi Romani (Spása rímskeho ľudu). Je to byzantská ikona na dreve, namaľovaná asi v 6. storočí. Rímsky ľud sa k nej utiekal v ťažkých časoch a uctieval si ju ako svoju ochrankyňu.
V kostoloch zasvätených Panne Márii Snežnej sa objavuje aj ďalší motív zázraku Panny Márie, ktorý je zviazaný s mariánskym obrazom „Salus populi romani“ uchovávanom v tejto bazilike. Legenda hovorí, že v roku 590, keď v Ríme vypukla morová epidémia, pápež Gregor Veľký usporiadal procesiu k bazilike a vyzdvihol tam tento mariánsky obraz. V tom okamihu sa nad Anjelským hradom objavil anjel, ktorý zastrčil meč do pošvy a morová rana ustala.
Pred bazilikou stojí nádherný korintský stĺp, ktorý bol pôvodne časťou Konštantínovej baziliky na rímskom fóre. Na toto námestie ho dal premiestniť pápež Pavol V.
V bazilike Santa Maria Maggiore sa odohrala udalosť významná aj pre nás, Slovanov. Keď v roku 867 prišli do Ríma sv. Cyril a Metod, aby vyžiadali povolenie u pápeža slúžiť sv. omše v staroslovienčine, reči našich predkov, práve v tejto bazilike pápež Hadrián II. slávnostne schválil používanie staroslovienčiny ako štvrtého bohoslužobného jazyka.
Od siedmeho storočia bol tento kostol známy ako Maria ad Præsepe, pretože v bazilike opatrovali kúsky dreva, ktoré pochádzali z jasličiek, do ktorých uložili narodeného Pána. Strop baziliky bol ozdobený zlatom, ktoré Španieli doviezli z Ameriky. Niekedy sa preto nazýval aj Basilica Liberii. Mária mu povedala, že ako znamenie zošle sneh. Ako spomienka na tento zázrak sú každého 5. augusta zo zlatého stropu baziliky sypané biele okvetné lupienky a počas náboženskej ceremónie zvoľna klesajú na oltár.
V tomto kostole, raz počas vianočnej noci, vložila sv. Panna Božie dieťa do rúk sv. Kajetána z Tiene. Tu, v inú vianočnú noc, slúžil svoju prvú omšu sv. Ignác z Loyoly. Tu sa sv. Pius V. modlil ruženec a získal tak pre katolícke vojská víťazstvo pri Lepante. Tu je kaplnka, v ktorej podľa tradície majú obraz sv. Panny namaľovaný sv. Lukášom. Sv. Karol Boromejský sa často modlil práve pred týmto obrazom a ako svedectvo svojej vďaky k Panne Márii napísal Rehoľné pravidlá kanonikov od Santa Maria Maggiore.
Bolo to nádherné gesto, keď prvé zlato z Ameriky neuložili do trezoru ale venovali ho Cirkvi, aby bolo “bez úžitku” umiestnené na strop kostola zasväteného Panne Márií. Týmto bola Mária implicitne uznaná ako Prostrednica všetkých milostí. Tiež pripomína udalosť, keď sa sv. Pius V. spolu s kardinálmi modlil ruženec v Santa Maria Maggiore. Uprostred modlitby sa zastavil a mal zjavenie, že katolíci vyhrali Bitku pri Lepante. Neviem prečo sa nespomína, že telo tohto svätého pápeža je tu pochované. Maria Maggiore žije. udalostí, vrátane Inkarnácie Božieho slova. tradície katolíckej civilizácie.
Bazilika Panny Márie Snežnej bola prvou mariánskou bazilikou v Ríme. Sviatok posvätenia tohto hlavného mariánskeho chrámu Cirkvi slávime každý rok 5. augusta. S tým je spojená legenda o tom, že v horúcom auguste na Eskvilínskom pahorku v Ríme napadal sneh a pápež to pochopil ako znamenie, že práve na tom mieste má postaviť mariánsky kostol, ktorému dali neskôr meno Santa Maria Maggiore. Je v nej oddávna uctievaná veľmi starobylá ikona Bohorodičky Salus populi romani, ktorú sme nedávno mohli častejšie vidieť pri prenosoch z Vatikánu, ako sa pri nej modlieva Svätý Otec František v čase epidémie koronavírusu.
Kostol Panny Márie Snežnej na bratislavskej kalvárii
Kostol Panny Márie Snežnej na bratislavskej kalvárii prešiel v poslednom čase rozsiahlou obnovou. Kostol na Kalvárii v našom hlavnom meste má pohnutý osud. Po tom, ako trojica jeho pôvodných architektov zahynula v koncentračnom tábore, mu za socializmu zbúrali vežu, aby nekonkurovala Slavínu. Bol však ešte kňazom, nestihol byť vysvätený za biskupa. Kostol požehnal 3. októbra, v predvečer sviatku sv. Teraz sa pozrime na históriu a súčasnosť tohto významného kostola.
História a vývoj
Bratislavský Kostol Panny Márie Snežnej navrhla ešte v 40-tych rokoch minulého storočia trojica architektov Ferdinand Fuchs, Ignác Vécsei a Dezider Quastler. Všetci však v rokoch 1944/1945 zahynuli v koncentračnom tábore. A tak bol dokončením stavby poverený architekt František Florians. V roku 1959 následne zbúrali jeho vežu, aby nekonkurovala blízkemu pamätníku 2. svetovej vojny, Slavínu.
Počas ďalších desaťročí sa čakalo na dokončenie a obnovu interiéru. To sa dnes podceňuje, ale myslím si, že aj vonkajšia forma vyjadruje to, čo sa vnútorne prežíva. Rekonštrukciou interiéru kostola sa však ešte veľkolepé plány neskončili. Ďalšou výzvou je postavenie veže, ktorá od roku 1959 kostolu chýba - zbúrali ju pre Slavín.
Vznik jednej vznikla na kalvárskom kopci - zasvätená sv. Petrovi; a druhá - Kaplnka Panny Márie nad Hlbokou cestou, neskôr s patrocíniom Panny Márie Snežnej. Na kalvárskom vrchu bola v 50. rokoch 20. storočia Kaplnka sv. Petra zničená spolu s kaplnkami krížovej cesty, pôvodná Kaplnka Panny Márie sa neskôr zmenila na Kaplnku sv.
Keď sa Bratislava začala rozrastať západným smerom, v roku 1933 zriadili farnosť Bratislava-Kalvária a pútnický kostolík už nestačil.
Obnova a súčasnosť
Po veľkej obnove, ktorej sa kostol teraz dočkal po viac ako 70 rokoch, bol slávnostne znova konsekrovaný 13. Arcibiskup Stanislav Zvolenský po zasväcujúcej modlitbe krizmou na piatich miestach pomazal oltár a následne dvanásť konsekračných kamenných krížov po obvode kostola, ktoré sú pod obnovenými kovovými svietnikmi.
Kostol prešiel veľkou obnovou pod taktovkou známeho architekta. Ako teda vyzerá moderný slovenský kostol 21. V prvom rade interiér pôsobí čisto, sviežo a príjemne. „Uvedomovali sme si kvalitu pôvodného zámeru, ktorý bolo ale treba dokončiť. Pri návrhu sme sa inšpirovali pôvodnými interiérovými prvkami,“ vysvetľuje Tomáš Bujna.
Pôvodné drevené výplne okenných otvorov nahradili nové kovové s izolačným trojsklom, vybavené automatickým ovládaním otvárania. Uplatňujú sa najmä v spomínaných kovových prvkoch. Tie sa dočkali umelecko-remeselnej obnovy v stolárskej dielni.
Architekt Tomáš Bujna sa netají tým, že obnova kostola ešte nie je stopercentne hotová. „Nie všetky plánované práce boli realizované podľa projektovej dokumentácie. V interiéri sa na viacerých miestach uplatnili kovové prvky.
Soška Panny Márie
Od začiatku bola v mariánskej kaplnke kamenná soška Panny Márie s Ježišom na rukách. Aj po výstavbe veľkého farského Kostola Panny Márie Snežnej sa dostala nad hlavný oltár, kam sa opäť vráti po rekonštrukcii kostola. Socha je dnes na hlavnom oltári v Kostole Panny Márie Snežnej.
Je vyrobená z kameňa a vyhotovili ju pravdepodobne v 17. storočí ako kópiu známej Mariazellskej Madony. Tá je vyrezaná z dreva, no už oddávna sa zvykne obliekať do šiat vo farbe podľa aktuálneho liturgického obdobia. Aj napriek tomu, že takto má trvalé „kamenné“ šaty, zvykne sa obliekať do textilných šiat podobne ako tá mariazellská. Má teda tiež svoj vlastný šatník, hoci jej to pristane aj v kamennom origináli. Jej pôvodné rubínovočervené kamenné šaty so zlatými ornamentmi a ružovými kvetmi tak verejnosť doteraz vôbec nevidela.
Jej uctievateľov ochraňuje viac ako 300 rokov. Zrejme bola spočiatku v exteriéri v nejakom výklenku domu. V týchto miestach vraj žili pustovníci a starali sa o kalvársky vrch. Keď sa v roku 1713 postavila kaplnka na blízkej Hlbokej ceste, vložili do nej túto sošku, ktorú údajne našiel jeden z pustovníkov v studni v tomto okolí. Ľudia preventívne schovávali takéto sošky Panny Márie aj do studní. Prvá Lauermannova kaplnka s milostivou soškou Panny Márie sa zakrátko stala obľúbeným pútnickým miestom.
Kostol Panny Márie Snežnej v Lazanoch
Kostol Panny Márie Snežnej sa nachádza aj v Lazanoch. Kostol postavený na mieste pôvodného gotického kostola v rokoch 1872-1875(?). Jednoloďová stavba s polkruhovým uzáverom presbytéria a vstavanou vežou. Presbytérium je zaklenuté valenou klenbou, loď má drevený sedlový strop. Fasáda kostola je dekoratívne rytmizovaná príporami. Veža je zastrešená ihlanom. Vzadu kostola je orgánový chór.
História a rekonštrukcie
V rokoch 1692-1721 dal František Žilka, bojnický prepošt, postaviť gotický kostol s drevenou vežou, ktorý sa stal od roku 1788 farským kostolom, avšak v roku 1822 vyhorel. Bol reštaurovaný, ale roku 1861 sa za silného vetra zrútil. V rokoch 1875-1878 bol postavený nový kostol zasvätený Panne Márii Snežnej, ktorý stojí dodnes. Dal ho postaviť laziansky farár Daniel Latyak, architektom kostola bol Šimon Rajnoha z Bojníc. Kostol požehnal Ján Gutta, farár v Brezanoch, na sviatok sv. Hedvigy 17. októbra. Kostol je postavený v tirolskom štýle.
Veľké opravy sa urobili za pôsobenia farára Tomáša Gálisa, od roku 1980. Prerobil sa celý interiér kostola. Dal zvýšiť podlahu svätyne, bola vydláždená mramorom. V roku 1982 bola veža pokrytá medeným plechom a na nej bol umiestnený antikorový kríž s pozláteným hrotom. Urobila sa aj nová fasáda kostola. Dal sa vyhotoviť nový obetný stôl, ambóna, kríž a spovednica. Všetko vo farbách biela, modrá a prírodné drevo. V rokoch 1997-1998 bol upravený priestor okolo kostola. Bol urobený malý park, kde bol postavený aj nový misijný kríž. Z jednej sakristie bola spravená miestnosť pre matky s deťmi.
Inventár
Súpis pamiatok na Slovensku z roku 1968 uvádza, že z inventára starého kostola pochádza gotická kamenná krstiteľnica zo 14. storočia, baroková kópia gotickej Madony z 18. storočia, drevené plastiky sv. Juraja a sv. Ladislava z prevej polovice 16. storočia, ľudová kamenná plastika Madony z konca 18. storočia, šesť barokových svietnikov a na chóre voľná replika Regensburskej Panny Márie, olejomaľba na plátne zo začiatku 19. storočia v empírovom ráme.
Ďakovné sochy a kaplnky
Po morových epidémiách vznikali rôzne ďakovné sochy, stĺpy, kaplnky či pútnické miesta. Jedno z nich vzniklo i v Bratislave začiatkom 18. storočia. Rovnako i bratislavský mešťan Ján Juraj Lauermann s rodinou, ktorý sa pred epidémiou ukrýval niekde v okolí bývalej kalvárie. Po skončení moru svoj sľub dodržal.
Frauenberský kostol v Banskej Štiavnici
Frauenberský kostol, známy aj ako Kostol Panny Márie Snežnej, patrí k významným sakrálnym pamiatkam mesta Banská Štiavnica. Kostol, ktorý v minulosti prešiel viacerými prestavbami a slúžil viacerým náboženským komunitám, bol už v 20. storočí využívaný sporadicky.
Táto funkcia však nebola oficiálne inštitucionalizovaná a chýbalo aj adekvátne technické zázemie, ktoré by tomu zodpovedalo. Kostol si prešiel až siedmimi vývojovými etapami.
Vývojové etapy
V rokoch 1450 - 1480 sa zistilo, že tu predtým stála iná, menšia stavba. Išlo pravdepodobne o pohrebnú kaplnku, postavenú na novom cintoríne, kde sa začalo pochovávať po tom, čo sa zaplnil starý cintorín pri farskom kostole Panny Márie (dnešný Starý zámok). V kaplnke sa slúžili zádušné omše. Od 1512 do 1514 bola staršia stavba prestavaná na pohrebnú kaplnku. Zachované kamenárske značky na klenbe a portáli do sakristie naznačujú, že na stavbe pracovali rovnakí kamenári ako na vtedajšej prestavbe kostola Panny Márie.