Kresťanstvo malo v Považskej Bystrici široké zastúpenie medzi obyvateľmi, čo sa odrazilo aj na počte sakrálnych pamiatok v meste. Ľudia často stavali kaplnky na počesť nejakej udalosti. Na sídlisku Rozkvet, ktoré je v súčasnosti samostatnou farnosťou (Považská Bystrica - Rozkvet), sa nachádza starobylá Kaplnka sv. Heleny, pochádzajúca zo 17. storočia, v súčasnosti slúžiaca ako farský kostol novozriadenej farnosti. Poďme sa ponoriť do bohatej histórie a súčasnosti tohto významného kostola.
Založenie a Pôvod
Začiatok stavebných prác kaplnky sv. Heleny sa datuje do roku 1728. V roku 1728 dal gróf Peter Szapáry, ktorý bol pánom hradu od roku 1714 do 1777, vybudovať kaplnku svätej Heleny. Kaplnku dal ku cti k svätej Helene postaviť gróf Peter Szapáry mladší, vtedajší vlastník hradu a rokokového kaštieľa v Považskom Podhradí, na vŕšku zvanom Helena, presne oproti hradu vo výške 391 m. n. m.. Kaplnka sa stavala na holom kopci nad mestom vo výške 391 metrov nad morom. Kaplnka je obklopená starými lipami, z ktorých najstaršia má okolo 270 rokov.
Kaplnku posvätil miestny farár Martin Velessy. Na sviatok svätej Heleny 18. augusta sa konali bohoslužby s procesiou, na ktorých sa zúčastňovali obyvatelia z celého mesta a okolia. Ďalšie slávnostné bohoslužby bývali každoročne 3. mája na sviatok Nájdenia svätého Kríža svätou Helenou a na sviatok Povýšenia svätého Kríža ako pamiatka trvalého utíšenia cholery.
Za kaplnkou v maličkom domčeku žili pustovníci, ktorí sa živili milodarmi veriacich. Cisár Jozef II. v roku 1782 ich pustovnícky rád svojím patentom zrušil. Ale to neodradilo veriacich a v kaplnke sa konali bohoslužby ďalej.
Architektonický Štýl a Interiér
Je to baroková jednoloďová stavba s rovným uzáverom presbytéria. Za ním sa nachádza baroková veža. Priestory vo vnútri sú zaklenuté krížovými klenbami. Baroková fasáda s polkruhovo zakončenými oknami a výklenkami pre plastiky je členená lizénovým rámom.
Pôvodný interiér tvorili oltáre svätej Heleny, svätého Petra apoštola a cenné rezbárske zariadenie. Oltáre boli rokokové s rokokovými svietnikmi z polovice 18. storočia. Dve kazateľnice a organ boli tiež rokokové z polovice 18. storočia. K interiéru patrili aj sochy svätého Jozefa a svätého Jána Nepomuckého, pochádzajúce z 2. polovice 18. storočia.
Pôvodný interiér zdobili dva oltáre. Hlavný drevený rokokový oltár so stĺpovou architektúrou a ústredným obrazom zasväteným svätej Helene - Cisárovnej. Bočný rokokový oltár s obrazom svätého Petra Apoštola, umiestneným pri pravej stene víťazného oblúka čelne smerom do lode, s bohatou reliéfnou výzdobou v nadstavci, s textovou kartušou donátorov a ústredným obrazom svätého Petra Apoštola. Oltáre dopĺňalo cenné rezbárske zariadenie. Famózny interiér kaplnky dopĺňali rokokové svietniky, kostolné drevené lavice a malý organ umiestnený na chóruse z polovice 18. storočia. K pôvodnému interiéru patrili aj sochy svätého Jozefa a svätého Jána Nepomuckého, pochádzajúce z druhej polovice 18. storočia.
Epidémia Cholery a Uzdravenie
V roku 1831 zasiahol Považskú Bystricu ťažký úder - cholera. Táto epidémia si za 40 dní vyžiadala 175 obetí. V kaplnke sa slúžili bohoslužby za odvrátenie cholery. Na deň povýšenia svätého kríža, teda 14. septembra, v roku 1831 epidémia cholery natrvalo utíchla. Na pamiatku tejto udalosti a ako poďakovanie Bohu za ochranu sa v kaplnke svätej Heleny každoročne 14.
Obnova a Opravy
V roku 1932 sa konala oprava kaplnky. Vtedy dostala kaplnka novú strechu, bola vymaľovaná a taktiež sa tu previedli úpravy interiéru. Počas 2. svetovej vojny boli z kaplnky zhabané 2 zvony z roku 1773. V roku 1943 správa obce Považská Bystrica udelila kaplnke na základe žiadosti farského úradu podporu vo výške 20 000 korún. Tieto peniaze boli určené na obnovenie a zachovanie umelecky cenných predmetov a prác na oltári a kazateľnici.
Po 2. svetovej vojne boli predstavitelia mesta iného názoru. Keď sa po roku 1948 začali likvidovať cirkevné objekty, kaplnka svätej Heleny sa dostala do žalostného stavu. Likvidátori najskôr vylomili dvere, poškodili obrazy, zničili plastiky a postupne celú výzdobu.
Obdobie Komunizmu a Devastácia
Za bývalého režimu po februári 1948, kedy sa začali likvidovať cirkevné objekty, nevychovaní a nenávistní vandali napriek snahám uzavrieť objekt, vždy odrazili zámky, vylomili dvere, vybili okná a písali nemravné výrazy po stenách. Devastovali všetko, čo im prišlo pod ruky- sochy, plastiky, obrazy… Vrcholom ich skazonosného pustošenia bolo zborenie jedinečného a vzácneho dreveného oltára. Od toho času toto posvätné miesto chátralo.
V roku 1977 sa konala v meste Medzinárodná šesťdňová motocyklová súťaž. Pretože sa očakávala účasť zahraničných hostí, správa mesta Považská Bystrica dala kaplnku opraviť, najmä jej vonkajší vzhľad.
Netrvalo dlho po tejto akcii kedy sa kaplnka stala opäť terčom teroru, a bola spustošená, dokonca aj podpálená. V čase komunistickej moci bola uzavretá a istý čas slúžila dokonca ako sklad družstevného materiálu.
Obnova po Roku 1989
Situácia sa veľmi zmenila po roku 1989. Cirkev už mohla rozhodovať o svojich objektoch, a preto jedným z prvých krokov bola generálna obnova kaplnky. Opravné práce sa začali 23. apríla 1991. Vďaka výdatnej pomoci obyvateľov mesta, Považského Podhradia a poľských misionárov Matky Božej lasaletskej bola kaplnka opravená už v auguste toho roku.
Kaplnku vysvätil generálny vikár a pomocný biskup pre nitriansku diecézu Mons. František Rábek. Dnes sa páter Wiesław smeje, že obnovená Kaplnka sv. Heleny vďaka požiaru vyzerá krajšie. Zároveň má radosť z nového kostola, ktorý je kapacitne oveľa väčší.
Požiar v Roku 2018
Škody na Kaplnke sv. Heleny v Považskej Bystrici, ktorej strechu v utorok pohltili plamene, sa vyšplhajú na desaťtisíce eur. Oheň zachvátil kaplnku v noci.
Ako povedal kostolník Ján Svitek, najväčšie škody sú na streche, ktorá tvorila históriu kaplnky. Oheň zničil historický zvon, podľa hasičov ho roztrhlo na šesť častí a zatiaľ zostal vo veži. Ako dodal, šťastím v nešťastí je, že zvon neprerazil podlahu a nespadol do sakristie, ktorá je pod ním.
„Sakrálne predmety a všetko, čo sa dalo, sme z kostola povynášali a preniesli na faru. V interiéri zostali len sochy nad oltárom, ale tie nie sú poškodené. Steny sú čiastočne zatečené.
Farnosť Považská Bystrica - Rozkvet
Farnosť na najväčšom sídlisku v Považskej Bystrici je relatívne mladá, vznikla 1. januára 2009. Spoločenstvo veriacich sa tam však rozvíjalo už dlho predtým. Keď sa po páde totality rozhodlo o opravení zničenej barokovej Kaplnky sv. Heleny, v auguste 1991 bola obnovená kaplnka posvätená a pravidelne sa v nej začali sláviť sväté omše.
Veľkým posunom z hľadiska pastorácie na Rozkvete bolo zriadenie samostatnej farnosti, ktorá vznikla odčlenením od farnosti Považská Bystrica-mesto. Hneď na začiatku sa saletíni rozhodli, že na sídlisku s prevažne mladým obyvateľstvom budú viesť pastoráciu iným spôsobom, ako bolo zaužívané. Jedným z prvých krokov bolo zriadenie Cirkevného centra voľného času.
V prvý deň roku 2009 žilinský biskup Mons. Tomáš Galis zriadil vo svojej diecéze novú farnosť Považská Bystrica - Rozkvet. Pri sv. omši, ktorú biskup celebroval v Kostole sv. Heleny na sídlisku Rozkvet, na ktorom žije približne 11 000 ľudí, v homílii priblížil postoj Panny Márie Bohorodičky podľa slov z Lukášovho evanjelia: „Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich“.
Na záver sv. omše kancelár biskupskej kúrie Mons. Michal Baláž prečítal dekrét ustanovenia farnosti, ktorým diecézny biskup zveruje pastoračnú starostlivosť o novú farnosť Rehoľnej spoločnosti Misionárov Saletínov.
Kostol Panny Márie Lasaletskej
Rehoľa Saletínov vznikla v polovici XIX. storočia vo Francúzsku v dôsledku zjavenia sa Panny Márie 19. 09. 1846 v La Salette. V Považskej Bystrici pôsobia Misionári Saletíni od roku 1990. Ako poznamenal zástupca provinciála Piotr Cieplak jeho spolubratia pôsobia na Rozkvete už 18 rokov v službe pre spásu sveta.
V auguste veriacim na sídlisku Rozkvet v Považskej Bystrici vyhorela Kaplnka sv. Heleny. Zrazu nemali kde sláviť bohoslužby, keďže nový kostol v blízkosti kaplnky, s ktorého stavbou sa začalo v máji 2013, ešte nebol dokončený. V októbri sa však práce úspešne zavŕšili a 14. Kostol Panny Márie Lasaletskej posvätil žilinský biskup Tomáš Galis.
Páter Wieslaw verí, že kostol bude pozvaním aj pre mladých na intenzívnejšie prežívanie bohoslužieb. Potom, keď sme mali svätú omšu napríklad pre birmovancov a všetci vošli do kaplnky, bolo tam neskutočne hlučne. Všetky zlé návyky priniesli do kaplnky, často nevedomky. Keďže nový kostol ešte nebol dokončený, veriaci zo sídliska Rozkvet sa po vyhorení kaplnky schádzali na lúke.
Úctu patrónke saletínov vzdali na Rozkvete i tak, že jej zverili patrocínium nového kostola. S jeho stavbou sa začalo v roku 2013 a v priebehu prác sa ukázala súdržnosť farníkov.
Časová os udalostí
Prehľad najdôležitejších udalostí v histórii Kaplnky sv. Heleny:
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1728 | Výstavba kaplnky sv. Heleny |
| 1782 | Zrušenie pustovníckeho rádu |
| 1831 | Epidémia cholery |
| 1932 | Oprava kaplnky |
| 1943 | Podpora od obce na obnovu |
| Po 1948 | Likvidácia cirkevných objektov |
| 1977 | Oprava kaplnky pred súťažou |
| 1991 | Generálna obnova kaplnky |
| 2018 | Požiar kaplnky |
Aktivity farnosti
Hneď na začiatku sa saletíni rozhodli, že na sídlisku s prevažne mladým obyvateľstvom budú viesť pastoráciu iným spôsobom, ako bolo zaužívané. Jedným z prvých krokov bolo zriadenie Cirkevného centra voľného času.
Program cirkevného centra voľného času sa sústreďuje na niekoľko oblastí. „Tou prvou je činnosť zameraná na potreby farnosti, ktorá spočíva v príprave prvoprijímajúcich detí v záujmovom krúžku Svetielko a birmovancov v dvojročnom cykle. Sú tam tiež organizované stretnutia mladých Oáza a takisto stretnutia tých, ktorí sú na hranici tínedžerského veku, to je Oázka,“ vymenúva Miroslav Dérik.
Okrem toho v centre organizujú krúžky spoločenských a technických vied a tiež športový krúžok. Mladí sa tak môžu rozvíjať vo futbale či v šachu, no zároveň majú možnosť zájsť i na krúžok šikovných rúk, veselej kuchárky alebo tanca. Pre tých najmenších, ktorí chodia do cirkevnej materskej školy sídliacej v tej istej budove, už rok prebiehajú aj katechézy Dobrého pastiera. Tie im pomáhajú chápať a rozvíjať vzťah s Bohom.
Koncept tohto vzdelávania vypracovala známa pedagogička Maria Montessoriová spolu s biblistkou Sofiou Cavalettiovou. Katechéza Dobrého pastiera funguje aj v rámci Cirkevnej materskej školy sv. Jána Pavla II., ktorú sa farnosti podarilo otvoriť v septembri 2016. Materská škola ponúka rodičom katolícku výchovu a vzdelávanie detí v úzkej spolupráci s farnosťou.
Pre staršie deti pastoračná starostlivosť pokračuje v stretnutiach prvo- a druhostupňových školákov známych ako Oázka. Keď formačne pokročia, plynulo môžu prejsť do spoločenstva Saletínskej oázy mladých, kde je vekové rozmedzie od ôsmej triedy až po vysokoškolákov a pracujúcich.
Aby sa spoločenstvo na Rozkvete rozširovalo, farnosť nezabúda ani na predmanželské prípravy. Rozhodli sa nabehnúť na model deviatich katechéz, ktorý pred pár rokmi prezentovala Konferencia biskupov Slovenska. Deväť katechéz budúci manželia absolvujú spolu s lektormi počas jedného víkendu. Keďže snúbenecká príprava je vo farnosti veľmi intenzívna, musia sa katechézy konať vo väčších priestoroch, ktoré farnosť našla v Nimnických kúpeľoch.
Na Rozkvete sústreďujú svoju pozornosť aj na sociálne slabších. V roku 2014 založili farskú charitu, ktorá sa rozličnými spôsobmi snaží pomáhať. Napríklad zbierkou školských pomôcok pre rodiny v núdzi, vianočným dobročinným bazárom či domom pre bezdomovcov, v ktorom v zimnom období prinášajú ľuďom bez domova teplé jedlo.
Práve aktivita na internete je v dobe rýchlo sa šíriacich informácií veľmi dôležitá. Ani farnosť Rozkvet sa v tomto nestratila - má aktívnu webovú stránku, kde vždy nájdete všetky potrebné informácie. Napríklad pri stretávaní sa nad Svätým písmom, kde sa medituje nad Božím slovom nasledujúcej nedele.