Hriňová je mestečko učupené pod Poľanou, s asi 7500 obyvateľmi, z čoho viac ako polovica žije po okolitých lazoch.
V meste boli prvé bohoslužby odbavované v Kaplnke Narodenia Panny Márie, ktorá stála na mieste terajšieho domu smútku a mala len skromné rozmery. V čase keď bola kaplnka zbúraná boli časti ako aj oltár použité pri výstavbe kaplnky v miestnej časti Snohy. Dnes na tomto mieste stojí dom smútku.
Kaplnka bola len skromných rozmerov. Nakoľko spomínaná kaplnka nepokrývala skutočnú potrebu, bol postavený kostol sv. Petra a Pavla.
Pozemok, na ktorom stojí dnešný kostol a fara bol 22. decembra 1926 kúpený od Jozefa Štullera za 16 000 korún, pričom zmluva obsahovala dodatok, že ak sa do dvoch rokov nezačne so stavbou fary, pozemok pripadne pôvodnému majiteľovi. Faru sa teda podarilo postaviť v časovom limite, ale stavba kostola sa rodila ťažko. Materiál pripravovali od roku 1934. Dokončený bol posviackou, vyslúženou biskupom Dr. Andrejom Škrábikom, 8. septembra 1947.
Kostol sv. Petra a Pavla je dielom moderného staviteľstva, ktoré zladilo prvky gotiky s architektonickými možnosťami železobetónu. Počiatky realizácie stavby siahajú do 30. rokov 20. storočia. Jeho rozmery v metroch sú: 37x12x13 /dĺžka, šírka a výška kupoly/. Štýl je kompozičný s prvkami gotických línií.
Svätyňa je polygonálna priestorovo pomerne malá. Má hviezdicovitú klenbu, rebrá ktoré sa zbiehajú vo svorníku. Na oknách vo svätyni sa nachádza maľba na skle sv.Cyrila a Metoda.
Víťazný oblúk je lomený, vysoký a nevýrazný. Pôdorys kostola predstavuje kríž, lebo hlavnú loď križuje priečna, ktorá vytvára na bokoch dve bočné kaplnky. V nich sa nachádzajú bočné oltáre a spovednice. Nad priestorom, kde sa kríži hlavná loď s priečnou, je klenba v podobe osemcípej hviezdicovitej kupoly. Ostatná klenba má lomené oblúky.
Vzadu je veľký organový chór s dvojmanuálovým organom, postavený firmou Varhany Krnov, ktorý sa radí medzi najväčšie na Slovensku a je druhým najväčším v diecéze. Vo fasádnom priečelí stojí štíhla 32 metrov vysoká vstavaná veža, v ktorej sú tri zvony a nové hodiny.
Hlavný oltár je novogotický. Zhotovil ho B. Kefka z Š. Kostelca. Jeden bočný oltár predstavuje Kalváriu, kde sa nachádza Kristus na kríži a pod ním stojí Panna Mária a apoštol Ján. V spodnej časti oltára je urobený aj Boží hrob. Druhý bočný oltár je pôvodný oltár sv. Karola Baromejského, ktorý sa predtým nachádzal v kaplnke Kňažského seminára v Banskej Bystrici. Pod chórom najdeme ešte jeden, pôvodne bočný oltár. Na ňom je socha sv. Antona. Nachádza sa tu aj Lurdská jaskyňa so sochami Panny Márie a sv. Bernadety. Na stenách visí plastická krížová cesta.
Náklady na stavbu presiahli v tej dobe milión korún, čím sa vyčerpali finančné možnosti farnosti tak, že kostolné zariadenie bolo dopĺňané neskôr. Napr.lavice boli zhotovené až v roku 1965.
Farnosť Hriňová bola vyčlenená z veľkej farnosti Detva v roku 1928, zo začiatku len ako Expozitúra Detvianskej farnosti.
Prvým správcom farnosti - ako je aj zaznačené - sa stal ThDr. Jozef Búda. Jeho zásluhou sa vybudovala aj budova hriňovskej fary, ktorá stojí dodnes a slúži svojmu účelu.
Tento rímsko-katolícky kostol je zasvätený Panne Márie Fatimskej. Nachádza sa v miestnej časti Raticov Vrch. Rímsko-katolícky kostol sa nachádza v miestnej časti Raticov Vrch, z kade je nádherný výhľad na okolité lazy. Majiteľom stavby je Rímskokatolícka cirkev.
S iniciatívou na stavbu kostola prišiel pán Jozef Ďurica s rodinou, žijúci na Raticovom vrchu. V roku 1992 dňa 23.5. bol položený základný kameň, ktorý posvätil Mons. Rudolf Baláž. Slávnostná posviacka kostola sa konala v roku 1994, ktorú vykonal tiež Mons. Rudolf Baláž. 1.3. 2025 sa v Hriňovej na Raticovom vrchu uskutočnila konsekrácia kostola Panny Márie Fatimskej, ktorý v súčasnosti spravujú naši bratia. Pozvanie prijal banskobystrický biskup Mons. Marián Chovanec, ktorý kostol konsekroval.
Táto významná udalosť pripadla na prvú sobotu v mesiaci, kedy sa v tomto kostole uskutočňujú každý mesiac už niekoľko rokov tzv. fatimské soboty, dni modlitby, zmierenia sa s Bohom a spoločenstva pri slávení Eucharistie. Otec biskup Marián prítomných počas príhovoru povzbudil k aktívnej účasti a spomenul chrám ako miesto stretnutia sa človeka s Bohom, alebo spoločenstva s Bohom.
Kostol dostali do správy bratia kapucíni v roku 1996, ktorí si vedľa neho postavili kláštor. Kapucíni sú na Hriňovej od roku 1996.
Výrazným prispením nášho brata kapucína Dávida Tencera, islandského biskupa, pri kostole vyrástol kláštor, ktorý je zasvätený Sv. anjelom strážnym. Základný kameň posvätil 2. 10. 1996 kapucín Ján Riecky (+1998) a kláštor posvätil vtedajší gvardián brat Dávid Tencer 1. 1. Od tej doby kláštor prešiel rôznymi personálnymi zmenami a v rokoch 1996 - 2011 bol miestom postulátu. Okrem niekoľko-dňovej „prvopiatkovej“ pastorácie v DSS a okolitých lazoch, bratia kňazi v prípade potreby pomáhajú okolitým farnostiam.
Typickou aktivitou kláštora je organizovanie fatimských sobôt vždy v 1. sobotu mesiaca. Púť začína o 14:00 spovedaním, o 15:00 sa modlí sv.
Kostol sv. Petra a Pavla v Hriňovej