Dejiny umenia sú jedinečne spojené s dejinami cirkvi. Preto cirkev vždy podporovala umenie, lebo pravé umenie povznášalo. Architektúra sama osebe je z mnohých žánrov umenia tým najdôležitejším. Vytvára priestor, v ktorom sa uplatňujú ostatné druhy umenia.
V prípade stavieb posolstva viery a vyznávania náboženstva je ho treba vybudovať tak, aby sa človek dostal aspoň na chvíľu do iného sveta, sveta nadpozemského, sveta možno ťažko pochopiteľného, transcendentálneho, ale aj bez akejkoľvek interpretácie čitateľného. Tým sakrálna architektúra plní svoje poslanie aj ako symbol stelesňujúci predstavy jednotlivých cirkví o priblížení sa k svetu nadprirodzenému.
Poďme sa pozrieť na históriu a architektúru reformovaného kostola na Slovensku.
Reformovaný kostol v Komárne
Základný kameň reformovaného (kalvínskeho) kostola bol položený 13. marca 1787, v septembri 1788 bol kostol vysvätený. Jednoloďový klasicistický kostol s pravouhlým uzáverom je so svojou 63 metrov vysokou vežou (pristavaná v roku 1832) štrnástym najvyšším kostolom na Slovensku; pojme až 2 500 ľudí, a tým je najväčším reformovaným kostolom u nás.
Z čias výstavby kostola sa v interiéri zachovala kazateľnica a Mojžišova lavica. Zaujímavosťou je aj chrámová lavica, na ktorej nápis oznamuje, že tu každú nedeľu sedávala rodina Jókayovcov. Legenda hovorí, že lavicu dal vyrobiť pre svoju rodinu József Jókay, otec spisovateľa Móra Jókaiho po tom, ako priviedol svoju manželku Máriu Pulay do Komárna a tá sa mu s plačom sťažovala, že miestne ženy jej v kostole nedovolili sadnúť si, pretože každý tam mal svoje zvyčajné miesto: oproti kazateľnici sedávali najvýznamnejší muži, za nimi sa radili lavice žien (muži a ženy sedávali oddelene), na bočnom chóre pri organe mali miesto školáci a potom tu bol ďalší chór s miestami pre lodníkov a komárňanských gazdov - povozníkov.
V kostole sa nachádza dvojmanuálový organ, ktorý začal stavať viedenský organár Johann Bohack, po jeho smrti ho v roku 1806 dokončil jeho žiak Georg Reinhard (okolo 1769, Langenprozelten- 1826, Komárno). Dielom G. Reinharda (od roku 1807 komárňanský mešťan s vlastnou dielňou) je aj štvorregistrový pozitív v Kostole sv. Oproti kostola sa nachádza budova bývalého reformovaného kolégia postavená v rokoch 1795 - 1796, ktorého žiakom bol aj Mór Jókai. Popri „philosophii“ sa tu vyučovala rétorika, logika, poetika, syntax, gramatika, k nim pribudli v tretej triede „deklinácie“ a „konjugácie“ a neskôr aj nemecký jazyk.
Reformovaný kostol v Ždani
Prvý drevený kalvínsky kostol bol postavený okolo r. 1660, ale pre schátralosť bol r. 1735 zbúraný. Na jeho mieste začali so stavbou nového kostola, ktorý bol ale na príkaz miestodržiteľa zbúraný. V rokoch 1785 - 1788 bol na ich mieste postavený klasicistický tolerančný kostol bez veže. Roku 1808 budova vyhorela, ale v nasledujúcom roku bola opravená. Roku 1824 pristavali vežu. Je to sieňová stavba s polygonálnym uzáverom. Na západnej i východnej strane sú drevené empory. Pred kostolom stojí barokovo-klasicistický stĺp, postavený r. 1786, na ktorom je plastika Nepoškvrnenej Panny Márie.
Pečať reformovanej cirkvi v Ždani sme zaznamenali už na listine z 25. marca 1832. Je uložená v archíve v Sárospataku. Na oválnom pečatidle, v ozdobnom plastickom ráme je znázornená holubica s ratolesťou. ZSADANYI. REF. EKL. PETS. Holubica s ratolesťou symbolizuje skončenie potopy sveta, ktorá priniesla Noemovi do archy olivovú ratolesť. Posledný odtlačok s týmto pečatidlom sa nachádza v Sarospataku, na listine, ktorá je z 8. Pečiatka reformovanej cirkvi v Ždani, ktorá bola zaznamená na listine z 5. júna 1913, bola vyhotovená v rozmedzí rokov 1898 - 1913. A H. - ZSADANYI REF.
Reformovaní už od vzniku svojej cirkvi kládli veľký dôraz na vzdelanie a školy. Už v roku 1595 právne upravili svoj vzťah ku školám v Hornouhorských zákonoch. O tom, že škola je staršieho dáta ako uvádza tereziánsky súpis, nemusíme pochybovať. Kanonická vizitácia z roku 1769 uvádza v Ždani učiteľa (Ludimagister - školský majster). Z roku 1877 je už známe aj meno učiteľa, ktorý pôsobil v Ždani, bol ním Ondrej Kratsek. Školu v tom istom roku navštevovalo 36 žiakov. O dva roky neskôr na jeho miesto nastúpil Anton Gerbery. Školu navštevovalo už 53 žiakov.
Kostol reformovanej cirkvi je najstaršou, ale aj najvzácnejšou stavebnou pamiatkou. Bol postavený koncom 18. storočia a patrí medzi tzv. tolerančné jozefínske stavby. Kostol bol pôvodne postavený bez veže, táto bola k nemu pristavená až v druhej polovici 19. storočia. Kostol má sieňový charakter s obdĺžnikovým pôdorysom. Vchod je z predstavenej veže. V západnej časti siene, nad vchodom, je drevený chór.
Dejiny reformácie na Slovensku | Michal Zajden
Zvon veľký bol vyrobený v prešovskej zvonolejárni (J. Gedeon) v roku 1924. Zvon je členitý a zdobený. Pod hornou nápisovou páskou sa po celom obvode pravidelne opakuje ornamentálny motív štylizovanej visiacej popínavej rastliny. V strednej časti je reliéf kalicha. Odliala zvonolejáreň a továreň na stroje. Úč. Spol. Otčenáš… zbav nás všetkého zlého! Zvon malý bol odliaty v Prešove v roku 1799 u Lechnera a Pavla Schmitza. Povrch zvona je zdobený. Odliaty som pre reformovaný kostol ždaniansky v r.
Strieborný kalich je v majetku reformovanej cirkvi, pôvodne bol pozlátený. Výška 18 cm, priemer na vrchole 8 cm, priemer podstavca 7 cm. V hornej časti sú ryté štylizované ľalie a erb s heraldickým vtákom, s prilbicou a okrídleným levom. Kalich je puncovaný dvoma neidentifikovateľnými puncmi. Pravdepodobne dodatočne, amatérsky, boli do kalicha vryté písmena MHK DL. Písmená na kalichu sú pravdepodobne iniciálkami jedného zo zemepánov Ždane - Michael Horváth Kisevits De Lomnica. Prvá písomná zmienka o tejto rodine je z roku 1649.
Kostol reformovanej cirkvi v Rožňave
Kostol bol postavený v rokoch 1904 - 1905 ako posledný z existujúcich kostolov v Rožňave. Secesná stavba s prvkami neogotiky bola realizovaná podľa architektonických plánov budapeštianskeho projektanta Ferenca Weiningera z roku 1903. Stavbu riadil rožňavský staviteľ Nándor Szilvássy.
Fasáda kostola je obložená červenou leštenou tehlou v podobe dekoratívnych pásov, ktoré ju členia horizontálne i vertikálne. Vnútorné zariadenie z roku 1905 sa viaže k menu rožňavského stolárskeho majstra Ferencza Boyera, ktorý kazateľnicu s baldachýnom, lavice a ďalšie zariadenie kostola vybudoval v historizujúcom slohu zo sýtohnedo moreného dreva. Stavbu kostola finančne podporili aj Dionýz a Františka Andrássyovci.
Sakrálna architektúra je najpodstatnejšou súčasťou kultúrneho dedičstva. Dokladá nielen svoje vlastné umelecko-historické hodnoty, ale najmä našu vzdelanosť, kultúru, výchovu, tvorivosť, citovosť, ľudskosť a schopnosť vážiť si prirodzené hodnoty v tradičnom a principiálne konzervatívnom duchu - lebo len tie sú predpokladom zdravého vývoja a rozvoja civilizácie.
tags: #kostol #reformovanej #cirkvi