Kostol Sedembolestnej Panny Márie Banská Štiavnica: História a Význam

Banská Štiavnica, historické mesto na strednom Slovensku, ktoré bolo známe ťažbou kovov (striebra), baníctvom a jeho veľkou popularitou, sa môže pýšiť aj významnými sakrálnymi stavbami. Mesto je centrom Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy a taktiež je zaradené do zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Koncom 18. storočia bola Banská Štiavnica druhé najväčšie mesto na Slovensku (prvá bola Bratislava).

Medzi tieto skvosty patrí aj Kalvária v Banskej Štiavnici, pôsobivý barokový sakrálny celok, ktorý sa radí k najkrajším v celej Európe. Je situovaná na vrchu Scharffenberg, v preklade Ostrý vrch, v nadmorskej výške 726 m n. m. Vznikla v časoch, kedy patrila Banská Štiavnica k najväčším a najvýznamnejším slobodným kráľovským mestám v Uhorskom kráľovstve. A práve priaznivé hospodárske podmienky stáli za rozvojom mesta aj po stránke kultúrnej.

Štiavnická Kalvária nekopíruje tradičný model štrnástich zastavení krížovej cesty, ale v polovici kaplniek je stvárnený život Ježiša Krista a v druhej polovici sú motívy siedmich bolestí Panny Márie. Hore svahom obráteným k mestu plynulo stúpa symetricky rozložená zostava hlavných objektov: Dolný kostol, plastika Sedembolestnej Panny Márie, Sväté schody, kaplnka Ecce homo a Horný kostol. Kaplnka božieho hrobu je na východnej strane kopca. Svah lemujú kaplnky vzájomne pospájané serpentínami chodníčkov. V kaplnkách boli umiestnené drevené aj kamenné reliéfy a sochy, interiéry kostolov boli dekorované nástennými maľbami.

Kalvária v Banskej Štiavnici. Zdroj: Wikipedia

Vznik a Výstavba Kalvárie

Vďaka tomu bola na podnet jezuitu Františka Pergera postavená Kalvária Banská Štiavnica. Páter Franz Perger, jej duchovný otec, sa inšpirovať kalváriou Hernals pri Viedni. Tú umiestnili na malé skalné návršie, kde jednotlivé časti prepojili sústavou terás s dvoma radmi zastavení. Perger prišiel do Banskej Štiavnice v čase keď sa pripravovali oslavy stého výročia príchodu jezuitov do baníckeho mestečka.

Samotní mešťania, rovnako ako predstavitelia cirkvi sa rýchlo stotožnili s myšlienkou, že pripomienkou významného výročia by mohla byť stavba niečím výnimočná. Pergerovi padol do oka 726 m vysoký Scharffenber (Ostrý vrch) stojaci oproti mestu. 13. marca 1744 predložil mestskému magistrátu projekt stavby Kalvárie (autor projektu nie je známy) a požiadal mesto, aby prevzalo patronát nad stavbou. Mesto návrh prijalo a 13. augusta 1744 svojím listom vec odobril aj arcibiskup Imrich Esterházy. Podľa dochovaných písomných prameňov základný kameň budúcej Kalvárie položili 14. septembra 1744. Pravdou však je, že v tom čase už boli rozbehnuté práce na úprave kopca.

Základný kameň Horného kostola, jednej z 22 stavieb kalvárie, bol položený a slávnostne požehnaný 14. septembra 1744. Kostol, ktorý sa nazýval aj „nemecký“ bol dokončený v roku 1745, kedy bol aj vysvätený. V priebehu najbližších siedmich rokov komplex získal svoju základnú podobu a záverečný účet pokrývajúci náklady na stavbu dosiahol výšku 27 000 zlatých. Pre zaujímavosť je možné spomenúť, že iná známa stavba zo Štiavnice, Trojičný stĺp, postavená o pár rokov neskôr stál 20 964 zlatých.

Postupne bol dobudovaný a následne vysvätený aj zvyšok komplexu. Trvalo to sedem rokov, presne do 14. septembra 1751. Výstavba bola umožnená vďaka finančným darom mešťanov. Najvýznamnejší z nich majú svoje erby umiestnené na priečeliach kaplniek. Na sviatok Najsvätejšej trojice v roku 1751 kalváriu navštívil dokonca sám cisár, František Lotrinský. Už v prvom roku existencie Kalvárie si ju prezrel cisár František I. Veľmi sa mu zapáčila a na jej údržbu daroval 600 zlatých.

Napriek výstavbe kalvárie v časoch vrcholiaceho baroka si stavby zachovali primeranú striedmosť. Ich vzhľad nebol rušivý a podnecoval najmä vnútorné prežívanie a rozjímanie pútnikov. Celý komplex pozostáva zo 17 zastavení (kaplniek), 3 kostolov (Dolný kostol, Sväté schody, Horný kostol), zastavení Ecce homo (žalár) a Svätého hrobu. Kaplnky sa vyznačujú neobvyklým usporiadaním, nakoľko príbeh Ježiša začína už v Nazarete. Práve tým je banskoštiavnická kalvária výnimočná.

Prvé tri kaplnky sú prípravné, vedú k Dolnému kostolu. Od neho cesta pokračuje k siedmej kaplnke a následne k Svätým schodom, odkiaľ sa cesta rozdvojuje. Kaplnky po ľavej strane stvárňujú odsúdenie a mučenie Ježiša, končia výjavom jeho ukrižovania v Hornom kostole. Obídete Svätý hrob a vraciate sa druhou stranou, kde kaplnky zachytávajú sedem bolestí Panny Márie. Súsošie Sedembolestnej Panny Márie je zavŕšením celej púte, nachádza sa znova dolu, pri Dolnom kostole.

Areál Kalvárie je možné rozdeliť na ústredné stavby a zastavenia, ktoré ich dopĺňajú. V spodnej časti sa nachádza slovenský kostol, Sväté schody, Väzenie so skupinou Ecce Homo (hľa človek, scéna, pri ktorej Pontius Prelát ukázal davu umučeného Krista a predniesol tieto slová) a vrcholu kopca dominuje nemecký kostol. Na východnej strane je Kaplnka svätého hrobu. Ústredné stavby spájajú dva rady, ktoré obsahujú sedem zastavení, doplnených o súsošie Sedembolestnej Panny Márie a tri úvodné kaplnky postavené pri ceste vedúcej od mesta k areálu Kalvárie.

Možno trochu na škodu veci bol areál doplnený o výsadbu stromov. Tie sa rokmi rozrástli tak intenzívne, že dnes hatia diaľkový pohľad na sústavu stavieb. Ani stavebný rozmach najmä v druhej polovici 20. storočia nenabúral tento unikátny areál. Je pravda, že uličná zástavba sa už dotýka okraja Kalvárie, ale ani krásne výhľady z jej úpätia a vrcholu nenarúšajú stavby necitlivé k svojmu prostrediu. Práve tá citlivosť k miestu, kde bola Kalvária umiestnená, je to čo ju robí výnimočnou.

Obnova a Súčasnosť

Ako to už pri stavbách býva, časom si vyžadujú rekonštrukciu, a banskoštiavnická kalvária nebola výnimkou. Prvý raz boli kaplnky rekonštruované v roku 1894. Keď prišiel v roku 1948 prevrat, vlastníctvo kalvárie prešlo pod štát, čo malo za následok jej postupné chátranie. V rokoch 1978 - 1981 štát zafinancoval opravy, na ktorých sa podieľali poväčšine dobrovoľníci z radov veriacich z okolia. Nežná revolúcia mala na kalváriu asi najväčší dopad, jej výzdoba bola rozkradnutá a následne rozpredaná, objekty boli zdevastované. Čo sa podarilo zachrániť, to bolo premiestnené do Slovenského banského múzea sídliaceho na Starom zámku. Momentálne si predmety návštevníci môžu prezrieť počas výstavy „Kalvária v azyle“.

V roku 1993 bola Banská Štiavnica spolu s kalváriou zaradená medzi pamiatky UNESCO. Rok 2007 sa niesol v znamení zapísania kalvárie do zoznamu 100 najohrozenejších pamiatok sveta. Hrozil jej úplný zánik, avšak od roku 2008 prebieha rozsiahla rekonštrukcia s cieľom zachrániť toto jedinečné miesto. Postupne sú stavby obnovované, ako prvá bola ukončená v roku 2013 rekonštrukcia Dolného kostola, následne niektoré kaplnky, amfiteáter, sochársky výroba a v roku 2018 aj Horný kostol.

Kalvária patrí medzi obľúbené miesta v Banskej Štiavnici. Nenavštevujú ju však len veriaci, hoci sa tu často konajú púte, sväté omše či rôzne iné kultúrne podujatia. Turistov zaujíma i história miesta, jeho dokonalé architektonické spracovanie, maliarske a umelecké remeslo podtrhujúce detaily, ako aj celkové zasadenie miesta do prírodného prostredia, s ktorým vytvára dokonalý súlad.

Za najvýznamnejšiu Kalváriu na Slovensku ju bežne označujú pamiatkári, kunsthistorici, architekti, v podstate všetci znalci. Či je aj najkrajšia, neviem. Mne sa taká zdá (ale musím sa priznať, že všetky Kalvárie na Slovensku som určite ešte nevidel). Hoci stúpa po svahu kopca vyššie a vyššie, vyvoláva pocit, že čím vyššie stúpate tým hlbšie vás vťahuje do svojej atmosféry. Čím vyššie vedú kroky návštevníka, tým hlbšie sa ponára do pokoja, ktorý ho obklopuje. Voľnosť, neohraničenosť, zeleň prírody dotýkajúca sa modrej oblohy, akoby človek vstúpil do obrazu, ktorý len tak mimochodom niekto položil na toto miesto. Neutečiete pred civilizáciou, neopustíte urbánny priestor, ale ocitnete sa niekde inde.

Kalvária Banská Štiavnica - prehliadka s odborníkom

tags: #kostol #sedembolestnej #panny #marie #banska #stiavnica