Kostol Sedembolestnej Panny Márie v Janíku: História a Duchovný Význam

Kostol Sedembolestnej Panny Márie je významným pútnickým miestom. Na slávnostnú púť si prichádzajú veriaci uctiť Pannu Máriu už celé desaťročia.

Počas uplynulého víkendu 3. - 6. septembra sa konala každoročná púť k Panne Márii. Zúčastnili sa na nej veriaci z celého okolia, aby sa zjednotili v modlitbách za Slovensko a rodiny. Topoľčiansku mariánsku púť sprevádzal bohatý program. Niesla sa v duchu úcty k Sedembolestnej Panne Márii a Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu.

Topoľčianska púť vyvrcholila v nedeľu slávnostnou svätou omšou k úcte Sedembolestnej Panny Márie. Žiaľ, pre nepriaznivé počasie sa svätá omša nekonala pri lurdskej jaskynke za kostolom, ale v jeho interiéri.

Arcibiskup Jan Graubner vysvetlil: „Zo sveta sme prijali egoizmus. Vyberáme si len to, čo nám vyhovuje, a k Pánu Bohu sa obraciame len vtedy, keď potrebujeme zdravie, šťastie či riešenie problémov. Robíme si z neho služobníka, nemáme ho na prvom mieste. Potrebujeme sa otvoriť a akcent svojej pozornosti preniesť zo seba na Boha, nechať ho v nás pôsobiť a vládnuť.“

História a Vývoj Kostola

Dejiny kostola siahajú až do 13. storočia. Dosvedčujú to základy priamo sa otvárajúcej svätyne, objavené pri archeologických výkopových prácach v roku 1993. Vtedy sa našli aj úlomky hlinených nádob zo začiatku 15. storočia, v ktorých nosili vodu k stavbe kostola. Na pozemku richtára postavili kostol.

Od roku 1398 patrila usadlosť panstvu v Lietave. V roku 1413 si jeho verný sluha Michal Walach zakúpil vo Frivalde dedičné šoltýske právo, aj on na znak pokánia postavil väčší kostol, zasvätený Panne Márii Kráľovnej anjelov, pričom sa na slávnosť Najsvätejšej Trojice konala každoročne kajúca púť. Jednoloďový kostol s dĺžkou 15 metrov mal polkruhovo ukončené presbytérium na východnej strane a hranolovú vežu na západnej strane. Obvodové múry boli masívne. Veža bola nízka, sakristia bola klenbová a opevnená.

Počas obdobia šoltýsa Mikuláša Frivaldského v tretej štvrtine 15. storočia namaľovali postavy v kostole. Vo svätyni boli nástenné maľby štyroch evanjelistov, medzi ktorými bola vyobrazená Panna Mária. Kostol mal šesť okien so železnými mriežkami. Okolo roku 1480 dali vyhotoviť sochu Panny Márie s Jezuliatkom na rukách, ktorá sa stala milostivou sochou. Stála na oltári so sochami panien a mučeníc Kataríny, Barbory, Doroty, ako aj so štyrmi namaľovanými obrazmi na dvoch tabuliach, zobrazujúcich tieto výjavy zo života Panny Márie: Zvestovanie Pána, Návšteva u Alžbety, Narodenie Pána a Klaňanie Troch kráľov. To všetko tvorilo krídlový oltár.

V roku 1560 bol Frivald rajeckou filiálkou. V roku 1569 získal lietavské panstvo František Thurzo, zať Mikuláša Kostku. Pretože prešiel na protestantizmus, aj Rajec s filiálkami sa stali protestantskými.

Kánonická vizitácia trenčianskeho archidiakona Juraja Novosedlíka zo 28. októbra 1674 uvádza, že 11. júna 1673 vrátili protestanti katolíkom kostol aj s mariánskou sochou, za farára bol ustanovený Andrej Sartorius. Dosvedčuje to zápis v rajeckej matrike z roku 1674, keď sa ako krstiaci spomína Andrej Sartorius, farár frivaldský. Dňa 15. júla 1699 vykonal vizitáciu vo Frivalde trenčiansky archidiakon a ilavský farár Ján Fridecký.

Najstaršími písanými dokumentmi o frivaldskej farnosti sú matriky z roku 1698, ktoré viedol Ján Letavský. Tento kňaz bol predtým kaplánom na lietavskom hrade. Priniesol so sebou aj časť knižnice, z ktorej sa niekoľko kníh zachovalo až doposiaľ. Z tých čias sa zachovala legenda o tom, ako prišlo Rákocziho vojsko i do Frivaldu a odvlieklo milostivú sochu do Sliezska. Vojakov odprevádzali aj niektorí Frivalďania, ktorí sa nechceli rozlúčiť s milovanou sochou.

Podľa súpisu zomrelých kňazov nitrianskej diecézy „Necrologium Dioecesis Nitriensis“ sa tragická udalosť mala stať 8. septembra 1712, kedy sa Juraj Vrtík vracal z Frivaldu, kde spovedal pútnikov. Na následky postrelenia farár 2. októbra zomrel. Tento čin pripisovali Jurajovi Jánošíkovi pri súde v Liptovskom Svätom Mikuláši v marci 1713.

Od východu prichádzali frivaldskou dolinou pútnici od Valče, Vrícka, Martina a iných dedín. Poslednou zastávkou pred vstupom do milostivého chrámu bol kríž na konci dediny. Zo západnej strany, od Považskej Bystrice, Pružiny, Mojtína a iných dedín, sa pútnici zastavovali pri kaplnke sv. Jána Nepomuckého. Táto stojí na malom vŕšku na začiatku dediny, pod mohutným starobylým brestom. Severnou stranou prichádzali procesie z Rajca, Ďurčiny, Kamennej Poruby, Konskej a okolitých dedín. Ich zastávkou pred vstupom do dediny bola kaplnka sv. Anny na mieste nazývanom „Na Hôrkach“. Od juhu prichádzali veriaci pútnici z Fačkova, Čičmian, Zliechova, Gajdľa (dnes Kľačno), Nemeckého Pravna (dnes Nitrianske Pravno), Prievidze a ďalších dedín. Títo sa zastavovali pri kríži v doline Rybná, ktorá je povyše obce smerom na Prievidzu. Toto boli štyri oporné body, štyri zastávky, pri ktorých sa pútnici zoradili, a tak prichádzali pozdraviť nebeskú Matku do milostivého chrámu.

Na príhovor nebeskej Matky sa náhle uzdravil z nebezpečnej choroby. Z vďačnosti dal namaľovať obrázok s rozmermi 22x31 cm, ktorý znázorňuje chorého človeka, ktorý leží na posteli s baldachýnom a so zopnutými rukami sa utieka k milostivej soche. Ešte na začiatku 20. storočia bol pri obrázku lístok, na ktorom bolo napísané: „K vzácnosti najmilovanejšej sochy slúži aj to, že sa nemôžeme dozvedieť, z najstarších kánonických vizitácií, v ktorom čase doniesli a položili sochu do kostola, ale všetky vizitácie uznávajú a nepopierajú, že ju vyhotovili ešte pred luteránskymi časmi (t. j. pred reformáciou v 16. storočí). Okrem toho starí ľudia úctivo spomínajú, že okolie postihla pohroma, a Frivald sa uchránil od tejto pohromy, čo vážení a zbožní muži pripisujú tejto soche. Ale aj ja sám som obsiahol milosť od Panny, totiž keď som sa trápil v nebezpečnej chorobe a sľúbil som obetovať... uzdravil som sa. An. Najzer, vlastnoručne.“

V tých rokoch dal farár obnoviť kostol. V roku 1731 postavil Ján Kelechéni drevený chór, podopretý piatimi drevenými stĺpmi. Andrej Najzer obstaral väčší zvon, na ktorom bol reliéf kríža a latinský votívny nápis „I.N.R.I. et Maria Frivaldensis fieri curavit anno 1731 sub parocho romano catholico Andrea Naizer, curatore Andrea Frivaldsky“. Menší zvon pochádzal z roku 1642, reliéf na ňom znázorňoval Pannu Máriu s mesiacom pod nohami. Rozšírený a klenutý priestor pod vežou pripojili v roku 1732 ku kostolu, k zvonom sa vystupovalo po rebríku. Okrem týchto zvonov bol v malej vežičke nad svätyňou malý zvonček, ktorým sa zvonilo na pozdvihovanie. V júni 1732 vydláždili kostol kamennými štvorcovými platňami. Sakristia bola klenbová a opevnená. V kostole bola murovaná krstiteľnica.

Na priečelie kostola nechali namaľovať pápežský znak, obraz svätého Jána Nepomuckého, fragment „svätý Peter uprostred morských vôd“ a chronostichon udávajúci rok 1733. Na triumfálnom oblúku bol výjav Kalvárie a na klenbe medzi pastofóriom a dverami sakristie vyobrazenie „Vir Dolorum“ = „Muž bolesti“. V tom roku dal Andrej Jozef Najzer taktiež vyhotoviť barokový oltár.

Podľa inventára boli v kostole tri zarámované obrazy: „Anjel strážca“, „Svätý Ignác“ a „Svätý František Xaverský“, taktiež štyri obrazy Panny Márie, štyri sochy Panny Márie, a jeden obraz Sedembolestnej Panny Márie. Na oltári so 16 anjelmi stála bohato pozlátená socha Panny Márie, na pravej ruke držala Jezuliatko a v ľavej ruke mala žezlo. Nad ňou bola postava Boha Otca a holubica ako symbol Ducha Svätého. Po krajoch oltára boli sochy sv. Jána Krstiteľa a sv. Ondreja apoštola. Na oltári viseli zlaté a strieborné votívne dary. V oltárnom kameni boli relikvie mučeníkov sv. Honoria a sv. Justína.

Nasledujúci farár Štefan Mihalffy daroval kostolu v roku 1745 peknú striebornú monštranciu, ktorá sa používala do r. 2000. Počas pôsobenia farára Jána Maďariča postavili v r. 1753 budovu fary z kameňa, tufu, tehly a malty. Mala rozmery 18x10m, v strede bola po celej dĺžke chodbe s mierne zaobleným stropom, po bokoch boli miestnosti. Pri vstupe od kostola po pravej strane bola latrína, ďalej schody na povalu a do pivnice, archív so skladom, komora a izba pre hostí. Po ľavej strane bola kancelária, spálňa, spoločenská miestnosť a kuchyňa. Na oknách boli mreže, okolo okien boli ozdobné rímsy. Dvere boli dvojité, zdobené drevorezbou. Na každej strane mali zabezpečovací systém v podobe zasúvacieho štvorhranného dreva. Budova bola z dvoch tretín podpivničená. Bola zbúraná až v r.

Nitriansky biskup Ján Gustini-Zubrohlavský uvádza v kánonickej vizitácii v roku 1767: „Na prostriedku na hlavnom oltári stojí socha Preblahoslavenej Panny Márie, slávna svojou starobylosťou a milosťami. V pravej ruke drží Jezuliatko a v ľavej žezlo. Je umelecky vytesaná z dreva a starostlivo je pozlátená. Putujú k nej zďaleka zbožní mariánski ctitelia, ktorí dúfajú, že obsiahnu milosti, a potešení sa vracajú domov.“

Na pravej strane kostola stojí bočný oltár svätej Anny. Obraz pre tento oltár daroval v roku 1778 Andrej Pavlík z Rajca. V roku 1791 dal farár Andrej Prachary opraviť hlavný oltár. V tom istom roku vo sviatok Narodenia Panny Márie 8. Z druhej polovice 18. storočia pochádza aj kaplnka sv. Jána Nepomuckého. Stojí na návrší pri mieste, kde cesta z hlavnej cesty odbočuje do Frivalda. Dali ju postaviť zemianky Husárové a obyvatelia dnešnej osady Trstená, ktorá bola do roku 1900 samostatnou obcou. V kaplnke je umiestnená kolorovaná a umelecky stvárnená kamenná socha sv.

Týmto apoštolským listom z 20. novembra 1801 udelil pápež Pius VII. plnomocné odpustky na tieto dni: Narodenie, Nepoškvrnené Počatie a Zvestovanie Preblahoslavenej Panny Márie. Právo určiť štvrtý deň dostal nitriansky biskup, preto František Xaver Fuchs 3. januára 1802 určil ako štvrtý ten deň, ktorý pripadá na výročnú poklonu Najsvätejšej oltárnej sviatosti. Týmto dňom bola 8. nedeľa po Zoslaní Ducha Svätého. Plnomocné odpustky mohli získať kajúci pútnici, ktorí v niektorom z týchto dní pristúpili k sviatosti zmierenia, prijali Eucharistiu a pomodlili sa na úmysel Svätého Otca.

Počas pôsobenia farára Jána Škrovánka zakúpili v roku 1814 a dňa 14. januára 1815 posvätili nový cintorín nad dedinou, na ktorom sa pochováva dodnes. V roku 1825 zadovážili 10-registový organ a umiestnili ho na choruse. Ján Škrovánek zomrel dňa 22. apríla 1827 a bol pochovaný ešte na starom cintoríne pri kostole. Po jeho smrti prišiel do Frivaldu farár Jozef Horecký.

Vzhľadom na to, že do Frivaldu prichádzal z roka na rok čoraz väčší počet pútnikov, pričom kostol nestačil pojať ani frivaldských farníkov, nariadil nitriansky biskup Jozef Wurum v kánonickej vizitácii dňa 21. júna 1831, aby sa postavil nový, väčší a rozšírený kostol a aby sa zakúpil aj druhý kalich.

Farský kostol Sedembolestnej Panny Márie sa nachádza v mestskej časti Bratislava - Petržalka, nazývaná aj Lúky. Kostol je zasvätený Sedembolestnej Panne Márii - patrónke Slovenska. Farnosť patrí k najmladším na Slovensku. Bola zriadená na slávnosť Sedembolestnej Panny Márie 15. septembra 2001. Nový farský kostol bol posvätený 22. decembra 2001.

Naša farnosť je typicky mestská a sídlisková. Chrám sa nachádza na konci Petržalky, medzi panelákmi, blízko jazera Veľký Draždiak a Fakultnej nemocnice na Antolskej ulici. Farnosť mladá nielen časom jej trvania, ale aj tými, ktorí ju tvoria. Je živým spoločenstvom tých, ktorí sa snažia byť na mieste, ktoré malo byť bez Boha a posvätna, svojim životom soľou a svetlom. Spoločenstvo, ktoré chce byť otvorené a misijné, aby Kristovo svetlo odrážalo do čím viacerých sŕdc ľudí, ktorí naše sídlisko napĺňajú.

Chrám sa nachádza medzi panelákmi, blízko jazera Veľký Dráždiak a veľkej nemocnice na Antolskej ulici. Jedná sa o moderný chrám kruhového pôdorysu. Z architektonického hľadiska vyniká najmä veža kostola, ktorá sa špirálovito ťahá do nebies. Veža tvorí veľký svetlík do presbytéria kostola. Interiéru kostola dominuje socha Sedembolestnej Panny Márie držiacej v náručí mŕtve telo Ježiša. Zaujímavosťou kostola je replika obrazu Panny Mária Guadalupskej a drobná socha Panny Márie pochádzajúca z Brazílie.

Priamo v kostole sa nachádzajú relikvie blahoslavenej sestry Zdenky Schellingovej a Titusa Zemana. Sú umiestnené v ozdobných kalichoch. V chodbe spájajúcej kostol s farou sa nachádza triptych obraz rozdelený na 3 časti pričom v strednom obraze sa nachádza ukrižovaný Ježiš a v dvoch bočných obrazoch sa nachádzajú podobizne svätých: Pavol z kríža, Gabriel Possenti, Gemma Galgani.

Svätí a Panna Mária

Zoznam svätých, kňazov, biskupov, kardinálov, pápežov, ktorí zasväcovali Panne Márii, neveste Ducha Svätého, seba, farníkov, mestá, štáty, či svet na jednotlivých miestach, nám blízkych štátov, vrátane Slovenska, či vzdialených, a v určitých dátumoch až po dnes by bol nekonečný. Svätý Ján Vianney (1786 - 1859), patrón kňazov sa zasvätil Panne Márii a zložil sľub, že jej bude navždy slúžiť. Spísal zoznam všetkých farníkov z Arsu. Zoznam vložil do strieborného srdca.

Pápež Pius XII., 31. októbra 1942, prostredníctvom rádia, zasvätil svet Srdcu Panny Márie. Taktiež 8. decembra 1942 v Bazilike Svätého Petra. V r. 1954 ustanovil sviatok Panny Márie Kráľovnej na 31. mája. Dokument odovzdali Pavlovi VI. počas osobitnej audiencie 3. februára 1964. Pavol VI. 21.

Svätý Ján Pavol II. svoj život úplne odovzdal a zasvätil Panne Márii ako kňaz, aj ako biskup. Neskôr ako pápež Ján Pavol II. , prijíma pápežské heslo: „Totus Tuus! 13. mája 1982 sa prišiel poďakovať Panne Márii Fatimskej za záchranu života. 25.3.1984 tento pápež v Ríme opäť, spojený so všetkými biskupmi sveta, zasvätil svet Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. V tento pamätný deň, tento veľký znalec záverov II. vatikánskeho koncilu, na Námestí svätého Petra v Ríme, pri soche Panny Márie Fatimskej, ktorú na túto príležitosť priviezli, vykonal akt zasvätenia, ako o to prosila Matka Boha. V ten istý deň biskupi vo všetkých diecézach na svete mali to isté vykonať spolu so svojimi kňazmi a veriacimi. Všetci intuitívne cítili, že táto udalosť zmení dejiny sveta.

Ján Pavol II. vykonal toto zasvätenie, aby bola premožená moc zla, ktoré ohrozuje celé ľudstvo: „Sila tohto zasvätenia,“ povedal Svätý Otec, „trvá naveky, zahŕňa všetkých ľudí, kmene a národy, premáha všetko zlo, ktoré duch temnosti roznecuje v srdci človeka a jeho činoch, ako sme toho svedkami v našich časoch… Zasväcujem ti, ó, Matka, svet, všetkých ľudí a všetky národy a vkladám ich do tvojho materinského srdca.

V jubilejnom roku, 8. októbra 2000 Ján Pavol II. zasvätil Cirkev a svet v treťom tisícročí Matke Božej. Na liturgii, a teda aj na akte zasvätenia, bolo prítomných 1400 biskupov z celého sveta. Svätý Ján Pavol II. v meste Knock, Írsko, 30. Svätý Ján Pavol II. , Rím, 7. Čenstochovú navštívil svätý Ján Pavol II. ako pápež šesťkrát.

Pápež Benedikt XVI., plne si vedomý záverov II. vatikánskeho koncilu, zasvätil 12. Pápež František požiadal patriarchu Lisabonu kardinála J. Policarpa, aby zasvätil jeho pontifikát Fatimskej Panny Márie. Lisabonský patriarcha kard. José Policarpo zasvätil 13.mája 2013 pontifikát Svätého Otca Františka Panne Márii Fatimskej, podľa priania, ktoré vyslovil sám pápež František.

Na svätej omši, ktorú kardinál Policarpo slúžil v deň 96. výročia mariánskych zjavení, sa zúčastnilo okolo 300 tisíc veriacich. Biskup diecézy Leiria-Fatima v závere sv. omše prečítal posolstvo pápeža Františka, v ktorom vyjadruje svoju hlbokú vďačnosť za splnenie svojho priania. Z textu posolstva zasvätenia: „Najsvätejšia Panna, Sme pri tvojich nohách, biskupi Portugalska spolu s veľkým množstvom pútnikov, v deň 96. výročia Tvojich zjavení pastierikom v Cova da Iria, aby sme zrealizovali prianie Pápeža Františka, ktoré jasne vyjadril, aby sme zasvätili Tebe, Fatimská Panna Mária, jeho službu Rímskeho biskupa a univerzálneho Pastiera. Súčasný pápež František, nástupca Ježiša Krista, hlava Cirkvi, sa takto zasvätil 23. Pápež František zasvätil Panne Márii z Bonarie v Cagliari na Sardínii 22. Konferencia biskupov Filipín: Slávenie Národného zasvätenia Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie 8. júna 2013 : Biskupská konferencia vyhlásila, aby sa simultánne 8. Český biskup Vokál zasvätil Matke Božej diecézu Hradec Králové 1.

V nedeľu /23.3.2014/ na Ukrajine vo všetkých rímsko-katolíckych chrámoch sa po svätej omši kňazi a veriaci spojili modlitbou zasvätenia Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie… Zakončenie Konferencie bolo 20. marca v Charkovskej Katedrále, počas ktorého biskupi zasvätili Ukrajinu Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. V nedeľu 23. marca sa k tomuto zasväteniu pripojili všetky farnosti Ukrajiny. Zasvätením Ukrajiny Jej Nepoškvrnenému Srdcu, veriaci prosia o ochranu pred zlým, pokoj a milosť pre Ukrajincov a všetkých ľudí dobrej vôle. Ukrajinská Grécko-Katolícka cirkev obnovila 6. apríla 2014 Akt zasvätenia Ukrajiny pod ochranu Panny Márie. ( O. Laurencjusz Jan Zezicki, OSPPE, Ružin-Ukrajina) Poľský primas, kardinál August Hlond zasvätil 8. septembra 1946 Poľský národ Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie.

Na Slovensku máme 218 kostolov a 177 kaplniek zasvätených Sedembolestnej Panne Márii. Arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský 9.12.2011 v bratislavskom kostole sv. Jána z Mathy celebroval pri príležitosti slávnosti Nepoškvrneného počatia Panny Márie slávnostnú svätú omšu. Na záver obnovili hlavný celebrant, koncelebranti i veriaci zasvätenie hlavného mesta pod ochranu Panny Márie. Biskup Mons. Jozef Haľko 4 dec. Mons. Jozef Haľko, bratislavský pomocný biskup, Za prípravnú komisiu Roka Sedembolestnej Panny Márie: „Vrcholom roka bude zasväcujúce zverenie sa pod ochranu Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne na jej sviatok 15.

Modlitba zasvätenia sa Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie: Fatimská Panna Mária, Matka Božia, útočište hriešnikov a Matka Božieho Milosrdenstva: zasväcujem sa tvojmu Nepoškvrnenému Srdcu so všetkým, čo som a čo mám… (Imprimatur č. 641/2006V Nitre 31.5.2006, Mons.

Modlitba zasvätenia sa Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie: „Panna Mária Fatmská, Matka Matka milosrdenstva, Kráľovná neba i zeme, útočište hriešnikov! My sa pripájame k Mariánskemu hnutiu a zasväcujeme sa celkom osobitným spôsobom tvojmu Nepoškvrnenému Srdcu...“ - „Kňazom, najmilším synom Panny Márie“ - Imprimatur František Tondra, spišský biskup.

Architektúra a Stavebný Vývoj

Pôvodne barokový kostol postavený v roku 1762 (1768). Po požiari v roku 1883 bol obnovený. Interiér renovovali v roku 1906, exteriér v roku 1926. Ide o jednoloďový priestor s polkruhovo zakončeným presbytériom, pristavanou sakristiou a predstavanou vežou. Presbytérium je zaklenuté pruskou klenbou, sakristia hrebienkovou krížovou klenbou, v lodi je rovný strop. Nad vstupom je murovaná empora s luiséznymi festónmi na parapete. Fasády člení lizénové rámovanie. Veža je zakončená ihlanom.

Hlavný oltár je novogotický, s obrazom sv. Štefana, olej na plátne od Vojtecha Klimkoviča z roku 1855. Oltár pochádza zo začiatku 20. storočia. Zdobia ho sochy sv. Alžbety Uhorskej a sv. Imricha. Bočný oltár Piety a kazateľnica sú novogotické z konca 19. storočia. V presbytériu je umelecky vyrezávaná neogotická lavica bulharského cára Ferdinanda Coburga. Má sedem polí pre sedem osôb. Nad stredným poľom je umiestnený erb rodiny Coburgovcov. Kostol má starokresťanské smerovanie v priestore. Veža je na západnej strane kostola, hlavný oltár je na východnej. Na chóre je dvojmanuálový organ zn. Rieger. Organ daroval okolo roku 1910 Ferdinand Coburg.

Kostol bol dostavaný roku 1768 zo základiny grófa Štefana II. Koháryho (1649 - 1731). Stavať ho začal Ignác II. Koháry. (1726 - 1777). 5. apríla 1883 prepukol v obci veľký požiar. Zničil skoro celú dedinu. Výrazne poškodený bol aj kostol. Sakrálny objekt bol pôvodne zasvätený sv. Štefanovi, uhorskému kráľovi. V roku 1964 bol konsekrovaný a bolo zmenené patrocínium na Sedembolestnú Pannu Máriu.

Zvony boli do kostolnej veže nainštalované až neskôr. Ich posviacka sa konala 28. júla 2002. Pred postavením nového kostola a jeho posvätením sa bohoslužby konali v miestnom kultúrnom dome, ktorý sa nachádza v blízkosti dnešného kostola.

Tabuľka: Významné udalosti v histórii kostola

tags: #kostol #sedembolestnej #panny #marie #janik