História Kostola Sv. Šimona a Júdu vo Veľkých Kapušanoch

Veľké Kapušany, mesto s bohatou históriou, prešli mnohými zmenami v náboženskom živote. V tomto článku sa pozrieme na históriu rímskokatolíckeho kostola v meste, na vplyv reformácie a na náboženské pomery v regióne.

Kostol sv. Šimona a Júdu vo Veľkých Kapušanoch

Administratívno-správna príslušnosť

V rámci administratívno-správneho usporiadania Uhorského kráľovstva patrila obec Čičarovce do Užského komitátu a najneskôr od 14. storočia do Užskej stolice (od druhej polovice 19. storočia do Užskej župy). Administratívne centrum komitátu (a zo začiatku aj stolice) bolo na Užskom hrade - neskôr v meste Užhorod. V 15. storočí stoličná šľachta často snemovala v Pavlovciach nad Uhom.

Náboženské pomery a začiatky vzdelávania

Na začiatku 11. storočia prvý uhorský kráľ Štefan (997 - 1038) vydal zákony, týkajúce sa cirkvi. Nariadil napríklad to, aby si desať susedných obcí postavilo spoločný, tzv. desiatkový kostol.

V stredoveku stál v Čičarovciach farský kostol zasvätený svätému Jurajovi. Prvá správa o tunajšom farárovi, ktorý sa volal Blažej („Blasius de Chechcer“), pochádza z roku 1284. V prvej polovici 14. storočia čičarovskú farnosť spravoval kňaz Ján („Joannes de Chechere“). O historickosti kostola svedčí tiež to, že už v roku 1500 bola uvedená sakrálna stavba považovaná za starú.

Pôvodne stredoveký rímskokatolícky kostol v súčasnosti slúži reformovanej cirkvi. Pôvodná stavba z 13. storočia je vo veľkom rozsahu súčasťou reformovaného kostola.

V stredoveku, i počas väčšej časti 16. storočia, pôsobili v čičarovskej farnosti rímskokatolícki farári. Od polovice 16. storočia sa v tunajšom okolí začali rozširovať myšlienky reformácie. V druhej polovici uvedeného storočia sa pôvodná čičarovská katolícka farnosť zmenila na farnosť protestantskú. Podľa zásady „Cuius regio, eius religio“ - „Čí je majetok, toho je náboženstvo“ aj obyvateľstvo obce muselo prestúpiť z katolíckej viery na protestantskú (luteránsku, resp. kalvínsku) - podľa vzoru svojho zemepána.

Najneskôr od roku 1565 kalvínski kazatelia vysluhovali bohoslužby v čičarovskom farskom kostole najmä po maďarsky. Členovia zemepanskej rodiny Oroszovcov zostali verní katolíckej cirkvi a presadili si, že oltárna časť kostola bola ponechaná v užívaní katolíkom. Kostol následne po dve storočia spoločne používali katolíci i protestanti, ale na naliehanie rodiny Oroszovej bola oltárna časť oddelená múrom.

Z tejto katolíckej rodiny pochádzal i jezuitský misionár Ladislav Orosz (1697 Čičarovce - ?), ktorý dlhodobo pôsobil v provincii Paraguaj a neskôr bol vymenovaný za rektora kolégia v Buenos Aires.

Jezuitské misie v Južnej Amerike, kde pôsobil Ladislav Orosz.

Súčasťou farností boli aj farské školy. Učili v nich primerane vzdelaní muži - zvyčajne absolventi mestských či cirkevných škôl, resp. univerzít. V miestnej škole sa popri vyučovaní náboženstva a trívia (čítanie, písanie, počítanie) používal vo vzájomnej komunikácii i materinský jazyk žiakov. V Čičarovciach bola škola založená až koncom 16. storočia.

Reformácia vo Veľkých Kapušanoch a okolí

Reformáciu prijalo mestečko veľmi skoro. Podľa staršej literatúry sa reformácia vo Veľkých Kapušanoch začala intenzívne šíriť ešte na začiatku 50. rokov 16. storočia a do roku 1570 mala už v mestečku výraznú prevahu. Prvým známym reformačným kazateľom vo Veľkých Kapušanoch bol kňaz Andrej, doložený r. 1566. Spolu so starou katolíckou farnosťou prešla v druhej polovici storočia do správy reformovaného cirkevného zboru takisto miestna farská škola.

Aj v Malých Kapušanoch spôsobila reformácia významné zmeny v náboženskom živote obce. V tom čase, ako v mestečku Veľké Kapušany sa akiste aj v Ćepeli rozšírila reformácia. Obec bola sídlom samostatnej farnosti, ktorá existovala už od stredoveku. Farnosť nedisponovala vlastnou školou a jej obyvatelia navštevovali školu v susedných Veľkých Kapušanoch a podieľali sa aj na jej prevádzke.

Reformovaný cirkevný zbor vo Veľkých Kapušanoch existoval bez významnejších zmien až do poslednej tretiny 17. storočia. Jeho likvidácia je spojená s rekatolizačnou činnosťou Žofie Báthoryovej po potlačení Wesselényiho sprisahania. K obnoveniu cirkevného života miestnych reformovaných došlo na konci 70. alebo začiatku 80. rokov počas povstania Imricha Thököliho. V tom období, v roku 1681, získala kapušianska reformovaná farnosť kostolík v Malých Kapušanoch, ktorý sa v zmysle poslednej vôle Jána Mokcsayho stal rodinnou hrobkou Mokcsayovcov.

Na konci storočia , r. 1699, boli kostoly v rukách katolickej cirkvi. Potom prišlo Rákocziho povstanie a Sečiansky snem, komisia ktorého rozhodla o navrátení farského kostola v mestečku a farskej budovy v Malých Kapušanoch reformovanému zboru. Malý kostol v Malých Kapušanoch sa však reformovaným nevrátil a ostal v držbe nedávno obnovenej rímskokatolíckej farnosti.

V Hornom Uhorsku sa šírila od 30. rokov 16.storočia. V jej priebehu sa aj na území Užskej stolice najprv presadil luterský smer, ktorý však najneskôr v polovici storočia vystriedal švajčiarsky (neskôr kalvínsky) smer, predstavujúci tak u nás tzv. druhú reformáciu. Učenie Ulryka Zwingliho sa neujalo, stavali sa k nemu odmietavo.

Náboženská situácia v Európe okolo roku 1600.

Kto ovplyvnil šírenie reformácie vo Veľkých Kapušanoch a v okolí?

V období 16. Reformácia sa v Zemplínskej stolici začala šíriť pomerne skoro. Už v 30. rokoch 16. storočia kázal v duchu lutherskej reformácie kazateľ Štefan Gálszécsi (zo Sečoviec), Michal Siklósi, Štefan Kopácsi, Andrej Batizi, Pavol Wolfgang Thúri.

Po Perényiovcoch to boli v rámci stolice práve Drugethovci, ktorí sa v jej severných častiach, na svojich obrovských majetkoch, zaslúžili o rýchle šírenie a prijatie lutherského reformačného učenia, neskôr kalvinizmu. Prívržencami reformačných myšlienok sa už v 30. rokoch 16. storočia stali Štefan, Juraj, Anton a Gabriel Drugethovci.

Rímskokatolícka farnosť v Čičarovciach

V roku 1764 - pod ochranou vojska - obsadili katolíci tunajší kalvínsky kostol. Ale za krátky čas, po odchode vojakov, získali kalvíni chrám späť. Aby však katolíci nezostali bez bohoslužieb, župan a zemepán Gabriel Orosz z Čičaroviec dal postaviť na vlastnom dvore malý drevený kostolík, v ktorom slúžil bohoslužby pavlovský farár. Drevený kostolík časom schátral, preto v roku 1796 začali veriaci budovať nový kostol. Po dokončení bol chrám zasvätený svätému Ladislavovi.

V roku 1804, po odčlenení časti Jágerského biskupstva, vznikla nová diecéza so sídlom v meste Satmár (dnes Satu Mare, Rumunsko) - do tohto novozriadeného biskupstva bola následne začlenená i čičarovská farnosť s filiálkami. Začiatkom 19. storočia k filiálkam farnosti patrili obce Čepeľ, Ižkovce, Malé Kapušany, Veľké Kapušany a Vojany.

Začiatkom 60. rokov 19. storočia bola na konci dediny vybudovaná Kaplnka Nepoškvrneného počatia Panny Márie (jej výstavbu zabezpečil čičarovský rímskokatolícky farár Ladislav A. Molnár).

V roku 1914, resp. v roku 1915 čičarovský rímskokatolícky farský úrad spravoval tunajšiu ľudovú školu, Spolok Srdca Ježišovho, Ružencovú spoločnosť a Pokladnicu sv. Antona, miestny gréckokatolícky farský úrad mal v správe ľudovú školu a Ľudový spolok.

Zoznam duchovných v rímskokatolíckej farnosti Čičarovce

Rímskokatolícky kostol sv. Šimona a Júdu

Prechádzkami po uliciach Veľkých Kapušian zistíte, že mesto neoplýva architektonicky významnými objektmi. Mesto síce bolo stredovekým sídlom Užskej stolice, resp. jej južnej časti, no bývalý župný dom a ani správne budovy z týchto čias sa už nezachovali. Najväčšou stratou bola asanácia pôvodnej zástavby vo východnej časti Hlavnej ulice (na mieste hotela), kde predtým stáli stáročné domy, ako aj asanácia pôvodnej renesančnej fary pri rímskokatolíckom kostole.

Rímskokatolícky kostol sv. Šimona a Júdu bol postavený r. 1807 v klasicistickom slohu. Nachádza sa na námestí L. Mécsa.

Názov Veľké Kapušany je motivovaný maďarským slovom kapu (brána). Zápisnice z 19. a 20. storočia uvádzajú, že mesto bolo druhou najdôležitejšou zastávkou migračných prúdov a ciest v smere západ - východ.

Rôzne historické pramene uvádzajú aj rôzne údaje o prvých správach o Veľkých Kapušanoch. Dejiny užskej reformovanej cirkvi uvádzajú listinu uhorského kráľa Ondreja II., v ktorej sa obec po prvý krát spomína v roku 1214 v podobe Copus. Teodor Ortvay v knihe Opis cirkevnej zeme uvádza starší dátum, Sztarayov kódex uvádza až rok 1314 v podobe Kapus, neskôr v podobe Kapuus. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku uvádza prvý udaj z roku 1211 v podobe Kapos.

Od historikov 19. a 20. stor. vieme, že Veľké Kapušany boli súčasťou "živého plota" s funkciou strážneho miesta. Tento živý plot svojimi vnútornými hranicami sťažoval nepriateľom prekvapivé vpády a tvoril súčasne aj etnickú hranicu, pretože starí Maďari, usadení na tomto území, neradi zdolávali na svojich malých koníkoch hornaté kraje za touto hranicou.

Podrobné správy o Veľkých Kapušanoch, o ich funkcii počas kolonizácie, ale aj o Malých Kapušanoch a Čepeli sa uvádzajú v daňovom súpise z roku 1398. Na základe staršieho pramenného materiálu a opisov Užskej stolice napísal v roku 1985 P. Engel štúdiu, v ktorej syntetizuje historické údaje z dejín Veľkých Kapušian: Čo sa týka počtu obyvateľov, okolo roku 1400 vynikali ním nad ostatnými obcami len Kapušany a Užhorod. V 13.-15. storočí, a možno aj skôr, prvá z nich bola najväčšia. Administratívne pozostávala z dvoch obcí" Malých Kapušian a Veľkých Kapušian. Malé Kapušany ostali dedinou, no Veľké Kapušany boli v roku 1430 povýšené na mesto.

V tento deň tu zasadala aj stolica, a tak podľa údajov z roku 1379 bolo mesto v tých časoch aj stoličným sídlom. Veľké Kapušany získali v roku 1420 prestížny názov oppidum (vidiecke sídlo bez mestských výsad). Údaje o počte poddaných v Kapušanoch sa neuvádzajú, podľa odhadu ich však mohlo byť necelých 200. Veľké Kapušany boli podľa dobových nariadení sídlom stoličných zasadnutí. Preto si tu mnoho mešťanov postavilo aj svoje domy. V centre mesta bol postavený rozsiahly stoličný dom, ktorý musel podľa vtedajších zvykov pojať dostatočný počet účastníkov stavovských zhromaždení. Tento objekt však zasiahlo mnoho pohrôm a tak sa z neho zachovali už len torzovité zrúcaniny.

Obyvateľstvo sa zameriavalo na remeselnícku výrobu a poľnohospodárstvo. Žírne pôdy lákali svojou rovinatou polohou a ľahkým spôsobom obrábania aj tých, ktorí sa spočiatku stali roľníkmi proti svojej vôli. Obidva typy zamestnania boli pre tunajších obyvateľov výnosné. Popri poľnohospodárstve tu pre nedostatok obchodu prospievali aj remeslá, mesto totiž nemalo jarmočné právo. Mesto patrilo v tom čase predstavenstvu vrchnosti leleského kláštora Svätého kríža ležiaceho za Latoricou.

tags: #kostol #simona #a #judu #velke #kapusany