Kostol sv. Alžbety Uhorskej v Banskej Bystrici je jednou z najstarších budov v meste. Nachádza sa na konci Dolnej ulice, pri bývalej mestskej nemocnici. Spolu s ňou patrí medzi najstaršie budovy v Banskej Bystrici, pričom kostolík je zároveň najstaršou zachovanou gotickou stavbou.
Založenie a rané obdobie
Kostolík sv. Alžbety postavili v roku 1303 ako súčasť mestského špitála pre chorých a nevládnych baníkov. V čase, kedy kostol a špitál postavili, sa v tejto časti nenachádzali iné stavby. Išlo o menšiu ranogotickú stavbu s polygonálnym presbytériom. Už len polygonálne presbytérium je dôkazom existencie špitálskeho kostola zo začiatku 14. storočia v Banskej Bystrici.
Pôvodná dispozícia kostola bola riešená ako jednolodie so svätyňou a sakristiou, atypicky pristavanou z južnej strany. Autori výskumu predpokladali, že v tom čase bola loď prestropená rovným dreveným trámovým stropom. Z južnej strany svätyne bola pristavaná sakristia a nad ňou oratórium.
To okolo polovice 15. storočia zaklenuli krížovou rebrovou klenbou, ktorej prípory s kalichovými hlavicami sú štýlovo blízke tým v kostole v Slovenskej Ľupči. V polovici 15. storočia bola identifikovaná 2. stavebná etapa (neskorogotická).
Prestavby a úpravy v priebehu storočí
V roku 1605 kostol zasiahol veľký požiar. V časoch nepokojov (v roku 1605) podľahol kostol, spolu so špitálom a dvoma mlynmi, veľkému požiaru. Zhorel aj špitál a dva mlyny v blízkosti. Z kostola sa zachránila sa len Kaplnka sv. Anny a múr severnej lode. Počas reformácie bol v roku 1517 bol kostol zevanjelizovaný spolu s ostatnými kostolmi v meste.
V ďalšom vývoji architektúry sa ako zásadná javí 3. stavebná vrstva (baroková) v rokoch 1738 - 1748. V roku 1748 pristavali k pôvodnej svätyni barokový kostol s polkruhovou svätyňou, zaklenutou pruskou klenbou. V rámci prestavby došlo k výraznej zmene v architektonickej dispozície a orientácii kostola. Vtedy postavili v podstate nový jednoloďový kostol s oválne ukončeným presbytériom orientovaným v smere sever - juh. Kostol má severno-južnú orientáciu.
Z pôvodnej gotickej svätyne sa stala bočná kaplnka sv. Anny. Zo stredovekej stavby sa okrem hrubej stavby presbytéria a jej klenby zachovali aj víťazný oblúk a jedno okno s lomeným oblúkom. Južná stena lode bola asanovaná. Loď bola následne rozšírená južným smerom a ukončená svätyňou s polkruhovým záverom. Celá loď bola zaklenutá valenými lunetovými klenbami, pričom medziklenbové pásy dosadajú na systém zdvojených prístenných pilastrov.
Neogotická prestavba v 19. storočí
19. storočie predstavovalo vo vývoji kostola zaujímavé obdobie. Kostol opäť prechádza obnovou - v roku 1839 a hlavne v rokoch 1876 - 1877. V tom čase pôsobil v Banskej Bystrici biskup Arnold Ipolyi (⃰1823 - †1886). Práce na obnove realizoval v duchu historického purizmu Franz Storno starší (1821⃰ - †1907). Obaja významným spôsobom zasiahli do vývoja a prezentácie viacerých pamiatok na území Banskej Bystrice. Do súčasnosti ich realizáciu v rámci kostola sv. Alžbety pripomínajú pamätné tabule na južnej a severnej stene bývalej gotickej svätyne.
Kostolík získal súčasnú podobu v roku 1877 pri neogotickej prestavbe, v rámci ktorej bolo okrem iného vytvorené nové priečelie s dvoma oknami po stranách nového vstupu. Zo strany Dolnej ulice dostala baroková loď novogotickú fasádu s cieľom zosúladiť ju s pôvodnou gotickou stavbou. Baroková vežička vo vrchole bola odstránená a fasádu ukončili vysokým štítom, vo vrchole ktorého bola postavená nová novogotická veža s ihlanovou strechou a 4 malými nárožnými vežičkami. Viacero grafík, malieb a fotografií zachytáva kostol práve s touto vežičkou, ktorá sa stala ikonickým prvkom tejto pamiatky.
Podľa zachovaného gotického okna v bývalej svätyni boli rekonštruované okná v celej kaplnke sv. Anny, pričom do okenných otvorov boli vsadené farebné vitráže. Loď bola sprístupnená z Dolnej ulice novogotickým portálom s vimperkom, ukončeným fiálou. V lomenom oblúku s tympanónom bol vložený reliéf Žehnajúceho Krista. Nad ním sa nachádza maľba Krista so Samaritánkou, ktoré realizoval F. Storno.
V čase obnovy kostola z exteriéru boli historické omietky otlčené až na kamenné murivo (reštaurátorský výskum exteriéru realizovali: Mgr. art. Rudolf Boroš a Mgr. art. Martin Kukura, 2016) a staršie omietkové vrstvy sa zachovali len v podobe nepatrných fragmentov. V rámci architektonickej hmoty došlo k viacerým úpravám menšieho rozsahu, ale v rámci mobiliáru došlo ku komplexnej výmene. Autori pamiatkového výskumu poznatky o objekte konfrontovali s informáciami publikovanými v monografii biskupa Ipolyiho Geschichte und Restauration kirchlichen Kunstdenkmale in Neusohl.
Na základe návrhu pre nástennú výmaľbu v priestore kaplnky sv. Anny sa pod historicky mladšou výmaľbou podarilo identifikovať ďalšie dve kľačiace postavy, situované po stranách nástennej výmaľby. Ide o postavu iniciátora prestavby - kľačiaceho biskupa Ipolyiho a zakladateľa špitála - mešťana Petra Karla. Nie je zrejmé z akého dôvodu došlo k ich zatretiu a neprezentovaniu (narušeného technického stavu alebo zmeny ideológie?). Ako sa potvrdilo sondážou - kostol bol celoplošne vymaľovaný v duchu módnych trendov 19. storočia.
Zároveň sa podarilo identifikovať dobové nákresy mobiliáru (napr. lavíc a oltárov), ktoré dodnes korešpondujú so zachovanými prvkami a detailmi.
20. storočie a súčasnosť
Kostol bol výrazne poškodený aj počas 2. svetovej vojny. Pôvodná veža bola po vojne nahradená len nízkou provizórnou drevenou vežičkou. Pôvodná historická veža so štyrmi nárožnými vežičkami, pokrytá medeným plechom bola osadená na kostol po 75. rokoch. V roku 1974 bol kostol vytopený storočnou vodou, ktorá ho veľmi poškodila.
20. storočie prinieslo do histórie kostola nové úpravy. V rámci nástenných malieb bola realizovaná oprava a premaľba kaplnky sv. Anny, ktorú realizoval známy maliar sakrálnych priestorov a oltárnych obrazov Július Adam (Gyula Ádam), ako aj komplexné premaľovanie lode kostola zjednocujúcim bielym náterom, pričom jemný štukový ornament je zvýraznený zlátením (1914, 1934, druhá polovica 20. storočia). Došlo k výmene niektorých častí mobiliáru, ale aj k architektonicko-stavebnými úpravám, napr. výmene dlažby, rozšíreniu barokovej empory o bočné krídla. Do víťazného oblúka bola osadená drevená presklená výplň s gotizujúcimi motívmi kružieb, pričom zo strany empory je výplň chránená kovanou mrežou.
Posledné stavebné úpravy výrazným spôsobom nezmenili vizuálny a hmotový výraz pamiatky.
Od začiatku roka 2020 je v Banskej Bystrici pozornosť širšej verejnosti ako aj odborníkov venovaná plánovanej obnove kostola sv. Alžbety Uhorskej. Súčasťou renovácie bude aj rekonštrukcia vysokej neogotickej oktogonálnej ihlanovej strechy, ktorá dopĺňala neodmysliteľnú siluetu kostola. Na vežičke boli osadené hodiny, podľa plánu mestského architekta Ladislava Stellera. V čase 2. sv. vojny bola strecha poškodená (po vojne rozobratá a nahradená nízkou ihlanovou strechou).
V roku 2021 bola ukončená komplexná rekonštrukcia Kostola sv. Alžbety, vrátane interiéru a inventáru kostola. V sobotu 25. septembra 2021 - po 144 rokoch sa “Alžbetka” na Dolnej ulici dočkala slávnostnej posviacky.
V súčasnosti obnova kostola pokračuje reštaurátorským výskumom v interiéri kostola, ktorý identifikoval rozsah a kvalitu výmalieb, ako aj „bohatú“ stratigrafiu. Zároveň je realizovaný aj archeologický pamiatkový výskum, ktorý doplnil viaceré predpoklady pamiatkového výskumu. Prekvapujúcim nálezom bolo objavenie náhrobnej dosky, situovanej pred oltárnou menzou v kaplnke sv. Anny (pravdepodobne z 15. storočia), samotných hrobových miest a skladby rôznych dlažieb.
Pri obnove kostola bol identifikovaný zamurovaný vstup do stredovekého kostola a aj veľkorysé dispozičné riešenie južným smerom ku kláštoru. Už teraz je však zrejmé, že kostol sv. Alžbety Uhorskej patril k významným objektom v meste Banská Bystrica, ktorý vo svojej histórii prešiel viacerými dynamickými zmenami odzrkadľujúcimi potreby komunity a bol spätý s pôsobením významných osobnosti mesta. Obsahuje celý rad dobových módnych nárokov a symbolov.
V rámci kvalitatívneho prehodnocovania pamiatky boli spracované viaceré návrhy na zápis mobiliáru (obrazu Jozefa Murgaša z roku 1893, kazateľnice, kľakadla a rozsiahleho súboru lavíc) za národné kultúrne pamiatky.
V súčasnosti kostolík spravuje Misijná spoločnosť sv.
Tabuľka: Významné míľniky v histórii Kostola sv. Alžbety
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1303 | Postavenie kostola ako súčasť mestského špitála |
| 15. storočie | Zaklenutie presbytéria krížovou rebrovou klenbou |
| 1605 | Požiar kostola a špitála |
| 1738-1748 | Baroková prestavba kostola |
| 1876-1877 | Neogotická prestavba kostola |
| 1974 | Zaplavenie kostola storočnou vodou |
| 2021 | Ukončenie komplexnej rekonštrukcie |