Kostol sv. Egídia a Kláštor v Hronskom Beňadiku: História a Význam

Obec Hronský Beňadik sa nachádza v okrese Žarnovica, na pravom brehu rieky Hron, na styku Pohronského Inovca, Štiavnických vrchov a Podunajskej pahorkatiny. Obec leží na trase medzi Novou Baňou a Levicami.

Dominantou tejto lokality je benediktínsky kláštor, stojaci na skalnom návrší severne od Levíc. Kláštor patrí medzi najstaršie a najvýznamnejšie stavebné pamiatky na Slovensku. Obec je známa predovšetkým vďaka svojmu kláštoru, ktorý je zasvätený svätému Beňadikovi.

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1075 a vzťahuje sa na tunajšie opátstvo. Predpokladá sa, že na mieste opátstva bolo opevnené slovanské sídlisko. V pápežskej listine z roku 1209 sa spomína samotná obec ako Peteň. Osada Peteň pravdepodobne vznikla až po založení kláštora.

Miesto, na ktorom stojí kláštor bolo obývané už vo veľkomoravskom období. Kláštor bol postavený na strategickom mieste, v tzv. Slovenskej bráne v blízkosti významných obchodných ciest vedúcich k banským mestám. Južne od kláštorného komplexu sa nachádza lokalita nazývaná Beňadická skala. Tu bolo situované hradisko zo včasného stredoveku, ktoré slúžilo ako refúgium a v Slovenskej bráne malo strategickú polohu. O postavení benediktínskeho kláštora povyše Slovenskej brány, cez ktorú rieka Hron opúšťa územie Karpát, rozhodol uhorský kráľ Gejza I.

Benediktínsky kláštor - Hronský Beňadik 2020 (4K)

História a Vývoj Obce

Obyvateľstvo sa zaoberalo najmä roľníctvom, pestovaním vína, ovocinárstvom a remeslami. Počas tureckých nájazdov bol tunajší kláštor opevnený, aj napriek tomu v roku 1599 bol Hronský Beňadik vypálený a spustošený tureckými vojskami. Ďalšou ranou pre obec bola morová nákaza v roku 1714. Od 18. storočia sa v okolí rozmohlo vinohradníctvo, ktoré však po čase tiež čakal úpadok, značnú časť vinohradov zničila filoxéra.

Vybudovaním železničnej trate Hronská Dúbrava- Levice sa rozšírili aj možnosti ďalšieho rozvoja obce. Dnes je Hronský Beňadik obec s vybudovanou modernou infraštruktúrou, staršie domy sú pekne upravené a nachádza sa tu aj veľa domov z novšej výstavby. V strede obce sa nachádza nákupné centrum. Obcou preteká Tekovský potok, ktorý je pravostranným prítokom rieky Hron. Pred kláštorom sa nachádza pamätník obetiam I. svetovej vojny.

Kláštorný Komplex v Hronskom Beňadiku

Kláštorný komplex v Hronskom Beňadiku je národnou kultúrnou pamiatkou. Vznik opátstva sa traduje do poslednej tretiny 11. storočia, vtedy vznikla aj prvá románska trojloďová bazilika sv. Benedikta. V polovici 14. storočia sa začala stavba dnešnej monumentálnej gotickej katedrály.

Kláštor v Hronskom Beňadiku mal početné majetkové práva, ktorými ho obdaroval kráľ Gejza I. V roku 1565 sa stal kláštor majetkom ostrihomskej kapituli.

Kláštor sa stáva strediskom kultúry a vzdelanosti. Do jeho kompetencie patrilo tiež vydávanie písomností, potvrdzovanie a overovanie listín. V kláštore bola zhotovená aj najstaršia rukopisná kniha na Slovensku, tzv. Nitriansky evanjelistár, ktorý obsahuje výňatky z evanjelií, ktoré sa čítali v nedeľu alebo na cirkevné sviatky.

Dôležitú úlohu mal kláštor aj počas tureckých vpádov, keď bol prebudovaný na pevnosť, a stal sa súčasťou reťaze pevností, majúcu dôležité postavenie v systéme obrany banských miest proti tureckým útokom. V rokoch 1951-89 bol v kláštore zriadený internačný tábor pre rehoľné sestry. V súčasnej dobe sa využíva ako miesto na duchovné cvičenia pre všetkých, ktorí hľadajú Božie požehnanie a pokoj duše. V opevnenom areáli kláštora sa nachádza aj jednoduchá krížová cesta, kde jednotlivé zastavenia sú umiestnené na stromoch. Pod hradbami opevneného kláštora vedie žlto označený chodník k morovej kaplnke Božej Krvi. Trasou sa nachádza aj pár výhľadov do doliny.

Morová kaplnka Božej Krvi bola postavená v rokoch 1713-1715 na Beňadickej skale ako pripomienka morovej epidémie v rokoch 1709-1710. Na sviatok sv. Kríža sa tu slúžia bohoslužby, k tomu je prispôsobené aj okolie s lavičkami.

Kostol svätého Egídia

K ďalším stavebným pamiatkam obce patrí aj Kostol sv. Egídia opáta, postavený v 2.pol.17.storočia. Kostol svätého Egídia sa nachádza v centrálnej časti mesta Poprad, v strede Námestia svätého Egídia. Je jeho najcennejšou stavebnou pamiatkou a datujeme ho do 2. polovice 13. storočia. Presný údaj o vzniku kostola však nie je známy. Už v 19. storočí spišský historik Alexander Munnich uviedol legendu o pútnickej kaplnke svätého Egídia, ktorá mala stáť na mieste dnešného Popradu, uprostred obrovských lesov.

Podľa neho bola kaplnka pozostatkom kláštora spustošeného Tatármi. Bola vraj súčasťou kráľovského poľovného revíru, na lov sem prichádzali panovníci a princovia. Poľovačka na Spiši údajne začínala 1. septembra zvonením zvonov v tejto kaplnke. 21. mája 1326 udelil Ján XXII. návštevníkom Kostola svätého Egídia odpustky. Táto listina je už konkrétnym historickým dokladom viažucim sa k postavenému kostolu. Zaujímavosťou je, že táto listina bola v ten istý deň vystavená dvakrát.

Dôležitým údajom je aj listina z roku 1493, v ktorej sa spomína kaplnka svätého Valentína, ktorá bola pristavaná ku severnej stene lode kostola. Reštaurovanie interiéru dokázalo, že listina sa týka úpravy kaplnky a nie jej výstavby, ako sa zprvu predpokladalo. Kostol svätého Egídia vznikol pôvodne ako jednoloďová stavba s rovným uzáverom presbytéria. Na západnej strane pravdepodobne existovala veža. Najneskôr koncom 13. storočia vznikol v južnej stene lode portál. Ten zaisťuje hlavný vstup do lode kostola.

Kostol svätého Egídia v Poprade je vzácnou kultúrnohistorickou pamiatkou. Je reprezentantom špecifického stavebného typu spišských dvojlodí. Jeho nedávno odkryté nástenné maľby takisto významne obohatili fond stredovekej nástennej maľby nielen na Spiši, ale na celom Slovensku. Výjavy Zvestovanie pastierom, Detstvo Kristovo - Infantia Christi Vraždenie neviniatok sú doteraz len málo známe. Ojedinelými sú aj výjavy mučeníckej smrti apoštolov Ondreja, Bartolomeja, Šimona a Júdu a postavy svätého Valentína a svätého Egídia, patróna kostola. Tento svätec sa na Slovensku stal ešte patrónom kostola a mesta Bardejov, Hronský Beňadik a Ilija. V Poprade mu bol najskôr zasvätený kostol a farnosť, mesto až od roku 1546.

Ako hlavná odpustová slávnosť popradského farského kostola sa však udávala nedeľa pred sviatkom svätých Šimona a Júdu. Súvisí to s tradíciou veľkých a malých odpustov. Veľký odpust sa slávil na pamiatku dňa posvätenia chrámu, ktorý nemusel byť totožný so sviatkom patróna. Ten sa svätí 1. septembra, na deň svätého Egídia. Od roku 1998 sa v kostole opäť konajú bohoslužby. Nádherná stredoveká nástenná maľba je včlenená do liturgického priestoru v pôvodnom význame, bez inštalovania ďalšieho mobiliáru. Takto predstavuje ojedinelo zachovaný a zároveň prezentovaný stredoveký chrámový priestor na Slovensku.

Významné Udalosti a Rekonštrukcie Kláštora

• 1075: Založenie opátstva a výstavba prvej románskej baziliky.
• 1346-1375: Výstavba gotickej Baziliky sv. Egídia.
• 1537: Prebudovanie kláštora na protitureckú pevnosť.
• 1599: Zničenie kláštora Turkami.
• 1881: Požiar kláštora a následná regotizácia.
• Súčasnosť: Obnova kláštora za účelom sprístupnenia verejnosti.

Majetkové Práva a Význam Kláštora

Kráľ Gejza I. roku 1075 obdaroval kláštor v Hronskom Beňadiku početnými majetkovými právami. Táto tzv. zakladajúca listina bola vlastne súpisom majetkových práv už existujúceho kláštora. Kláštor získal neskôr majetky aj od ďalších donátorov. V listine z r. 1209 potvrdil majetky kláštora pápež Inocent III.

Majetky, ktoré kláštor získal v čase svojho vniku a v ďalšom období, boli rozsiahle a roztrúsené. Okrem majetku v bezprostrednej blízkosti kláštora - v Tekovskej stolici vlastnil kláštor majetky v Nitrianskej, Ostrihomskej, Novohradskej, Biharskej, Čongrádskej, Hevešskej, Solnockej, Békéšskej, Tordianskej a Peštianskej stolici.

Medzi osobitné majetkové práva patril výnos zo soľného mýta v Sedmohradsku, mýto z plavenia dreva po Hrone, desiatky zo všetkých vlastných majetkov, cenzus z prenajatých vzdialenejších majetkov. Tento stav trval do r. 1565, kedy sa definitívnym majiteľom hronskobeňadického panstva stáva ostrihomská kapitula.

Kláštor sa stal významným strediskom kultúrneho života a kláštornej vzdelanosti v stredoveku. Vznikali tu pamiatky výtvarného umenia, hudobnej kultúry, liturgie a teologickej spisby. Konvent kláštora pôsobil ako hodnoverné miesto. Do jeho kompetencie patrilo vydávanie takmer všetkých druhov písomností, potvrdzovanie a overovanie listín, kláštor pôsobil ako úradný činiteľ pri sporných majetkových záležitostiach a bol miestom na deponovanie cenností a archívov, viedol si vlastný archív a pod.

Opevnenie Kláštora Počas Tureckých Vojien

Dôležitou kapitolou je obdobie protitureckých bojov, kedy bol kláštor prestavaný na pevnosť, majúcu dôležité postavenie v systéme obrany banských miest proti tureckým útokom. Bola súčasťou reťaze pevností, do ktorej patril napr. aj Nový zámok v Banskej Štiavnici. Po zabratí Levíc Turkami v r. 1663 sa stala nakrátko priamo pohraničnou pevnosťou, chrániacou cestu pozdĺž Hrona na sever.

Centrálnou časťou pôdorysu stredovekého kláštora je rajský dvor dookola s krytou arkádovou krížovou chodbou. Toto nádvorie slúžilo najmä ako cintorín. Okolo dvora stáli kláštorné objekty. Gotický trojloďový chrámový kostol stál na severnej strane areálu.

Trojlodie je zaklenuté krížovými rebrovými klenbami. Na južnej strane kostola sa zachovalo jedno krídlo gotickej krížovej chodby, ku ktorej prilieha na juhovýchodnej strane gotická sakristia a nad ňou na druhom podlaží neskorogotická kaplnka sv. Krvi dokončená 1489. Ostatné krídla vnútorného nádvoria sú neskoršie. V období existencie kláštora vznikla neskorogotická vstupná brána s vežou, ktorá dnes tvorí severozápadný rizalit stavebného komplexu. Jej podjazd je zaklenutý valenou klenbou.

Nevieme, či bol kláštor ohradený alebo opevnený pred renesančnou prestavbou. Renesančná pevnosť vznikla na ploche asi trikrát väčšej, než boli pôvodné rozmery kláštorného komplexu. Zo starších stavieb pri jej budovaní použili celú pôvodnú východnú fasádu, celú chrámovú stavbu a do komplexu zapojili aj staršiu obrannú vežu so vstupnou bránou. Kostol po prestavbe (zamurovaní niektorých okien a vybudovaní strielní) plnil funkciu severovýchodnej nárožnej bašty pevnosti.

Ďalšie dve nárožia spevňovali mohutné valcovité bašty, z ktorých sa v podstate bez zmeny zachovala dodnes juhozápadná. Štvrté nárožie je na sevorozápade upravenou staršou vstupnou vežou. Valcovité nárožné bašty sú niekoľkoposchodové vybavené delovými a ručnými strieľňami, V juhovýchodnej bašte sa čiastočne zachoval aj odvzdušňovací systém, odsávajúci spálené plyny, vznikajúce pri strieľaní. Vstupné dvere do juhozápadnej bašty na prízamí nesú v nadpraží nápis s dátumom 1572. Rovnako je datovaná západná fasáda rozľahlej sýpky, tvoriacej západné sídlo objektu. Tento istý letopočet nachádzame aj na výzdobe komína vo východnom trakte. Pravdepodobne je to dátum prefasádovania objektu.

Súčasnosť a Obnova Kláštora

Od roku 2015 Nitrianske biskupstvo realizuje projekt s názvom „Obnova časti bývalého kláštora Benediktínov v Hronskom Beňadiku za účelom jeho sprístupnenia širokej verejnosti a dobudovania turistickej infraštruktúry“. Už v minulosti bola vymenená strešná krytina, opravený krov a poškodené fasády. Zo stavebného hľadiska bolo potrebné stabilizovať objekt, vysporiadať sa s vodou stekajúcou zo skalného podložia popod objekt a zamedziť vlhnutiu murív.

V auguste 2015 sa v rámci projektu začalo s reštaurátorskými prácami na objekte bývalej sýpky a opátskeho krídla s baštou. V prvej etape boli práce zamerané na interiér prvého nadzemného podlažia sýpky a na hlavnú, severnú fasádu opátskeho krídla. Reštaurátorské práce odhalili viaceré cenné nálezy - napr. datovanie z roku 1574 vyryté v čerstvej omietke.

Po dokončení prác by mala byť v priestoroch umiestnená stála expozícia, návštevníci by tu mali dostať informácie o histórii obce a vývoji kláštora.

Prehľad Dôležitých Dátumov a Udalostí

tags: #kostol #sv #egidia #hronsky #benadik