Kostol sv. Františka z Assisi v Detve: História a stavebný vývoj

Kostol sv. Františka Serafínskeho v Detve je významnou sakrálnou pamiatkou s bohatou históriou. V nasledujúcom článku sa pozrieme na jeho stavebný vývoj, rekonštrukcie a význam v živote farnosti.

Stigmy sv. Františka, Mariano Salvador Maella (1787)

História Farnosti Detva

Podpoľanie je oblasť situovaná na južných a juhovýchodných svahoch najvyššieho sopečného pohoria na Slovensku - Poľany, územie na rozhraní medzi Slovenským rudohorím a Slovenským stredohorím. Rozsiahla časť Zvolenskej kotliny dostala svoj rázovitý charakter vďaka kopaničiarskej kolonizácii 17. storočia. Centrom tejto kolonizácie na území Vígľašského panstva sa stala Detva, ktorá bola založená priamo na podnet svojho zemepána.

Farnosť v Detve bola oficiálne zriadená v roku 1644 ostrihomským arcibiskupom Jurajom Lippayom. Okrem jezuitov pôsobili v mladej osade aj františkáni, ich služba v Detve zanechala trvalú pamiatku v podobe patrocínia Kostola sv. Františka Assiského. Farnosť v Detve plnila vďaka miestnemu chudobincu aj zdravotnícko-charitatívnu funkciu. Charitatívne zariadenie poskytovalo strechu nad hlavou a stravu pre najbiednejších v okolí už od prvej polovice 18. storočia.

MOJE SLOVENSKO - Hervartov-drevený kostolík Sv.Františka z Assisi

Významné osobnosti

V detvianskej farnosti žilo a pôsobilo viacero významných osobností cirkevného i kultúrneho života. Medzi najvýraznejšie osobnosti patria: Karol A. Medvecký, Anton Prokop, Ján Štrbáň, Štefan Vlk, Jozef Búda, Imrich Ďurica, Jozef Závodský.

Spoločenstvá vo farnosti

Farnosť je určité spoločenstvo spoločenstiev veriacich, natrvalo ustanovené v partikulárnej cirkvi pod starostlivosťou vlastného pastiera - farára. Vo farnosti v Detve pôsobí viacero aktívnych spoločenstiev: Františkánsky svetský rád, Spoločenstvo Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, Ružencové bratstvo, Združenie saleziánskych spolupracovníkov, Hnutie kresťanských rodín, Katolícka charizmatická obnova, Mariánske večeradlo, Modlitby matiek, Spoločenstvo Bárka, Združenie Faustínum, Rád bosých karmelitánok, Svetský rád bosých karmelitánov, Služobníci Ježišovho Veľkňazského Srdca.

Stigmy sv. Františka, Mariano Salvador Maella (1787)

Stavebný vývoj Kostola sv. Františka z Assisi

Prvý a pôvodný renesančný kostol zasvätený sv. Františkovi Serafínskemu (Assiskému) bol v Detve postavený už v roku 1664. Základný kameň prvého kostola bol požehnaný farárom Jurajom Kolossym 24. mája 1662 a jeho stavba uprostred obce bola ukončená na Vianoce v roku 1664. O slohu kostola sa nezachovali zmienky, ale zachovali sa rozmery: dĺžka 26 m, šírka 15 m a výška 9 m. Kostol bol celý zaklenutý tehlovou klenbou. V nasledujúcom období bol v kostole dostavaný chór, kazateľnica a organ. Práce boli definitívne ukončené až na konci 80. rokov 17. storočia. Ich postup zdržali nepokoje počas Tökölyho povstania. Dokončený chrám prišiel v roku 1689 konsekrovať ostrihomský pomocný biskup Blažej Jaklin. Starý kostol, pri ktorom sa nachádzal aj cintorín, bol chránený múrom, ktorý mal na rohoch ozdobné bašty. Múr tiež zbúrali a materiál použili na stavbu.

Hoci bol pomerne veľký, svojmu účelu slúžil len 150 rokov. Pre rýchly populačný prírastok obyvateľstva už koncom 18. storočia početným veriacim nestačil. Preto ho zbúrali a na jeho mieste v rokoch 1803 - 1806 postavili nový, väčší, dodnes zachovaný kostol v klasicistickom štýle. Stavbu kostola realizoval detviansky farár, dekan a honorárny kanonik Ján Dlholuczký. Ním bol nový kostol požehnaný a do užívania uvedený 30. novembra 1806. V ten istý deň bol v ňom ako prvý pokrstený istý Ondrej Gonda. Až po skompletizovaní celkového vybavenia interiéru konsekroval kostol 18. mája 1823 banskobystrický diecézny biskup Anton Makay. Zo starého renesančného kostola do novostavby prevzali len vežu, ktorú dal farár Ján Štrba v roku 1829 nadstaviť a pokryť meďou.

Kostol má pôdorys v tvare kríža, pričom oltár smeruje na východ a veža na západ. Dĺžka kostola je 40 m a šírka v priečnej lodi je 19 m. Svätyňa je štvorcová s výrazným víťazným oblúkom. Pred svätyňou je priečna loď. Nad priestorom pozdĺžnej a priečnej lode je plytká kupola. Vzadu je murovaný organový chór s emporou okolo troch strán. Empora zvykla byť v kostoloch iba na západnej strane. V detvianskom kostole bola vybudovaná z troch strán, pravdepodobne pre veľký počet veriacich v kostole. Priestory kostola sú zaklenuté pruskými klenbami. Na nárožiach sa nachádzajú piliere ozdobené iónskymi a korintskými prvkami, pretože klasicizmus sa v ornamentike vrátil k antike.

Kostol sv. Františka z Assisi v Detve

Rekonštrukcie a úpravy

Počas svojej existencie prešiel kostol viacerými rekonštrukciami a úpravami:

• 1889: Farár Štefan Pitrof dal obnoviť kostol zvonku aj zvnútra, ale práca bola požiarom zo septembra 1895 zničená.
• 1899: Kostol bol opäť vymaľovaný a obnovené boli oltáre.
• 1913: Maliarsky umelec Michal Blaškovič - Báthory vymaľoval interiér kostola. Zároveň boli pozlátené obrazy krížovej cesty, oltáre, sochy a svietniky. Kostol bol prekrytý eternitom.
• 1928: Do kostola bola zavedená elektrina.
• 1930: Zámožná vdova Antónia Vagačová zakúpila do bočnej kaplnky kostola nový oltár Lurdskej Panny Márie, ktorý vyhotovil banskoštiavnický sochár Viliam Šteffek.
• Druhá svetová vojna: Kostol bol poškodený granátom, ktorý padol do okien v sakristii, pričom boli zničené všetky omšové rúcha.
• 1949: Kostol bol čiastočne opravený.
• 1962: Po viac než 50 rokoch sa dal kostol znovu vymaľovať. Maľbu realizoval František Buday z Bratislavy. Zároveň majster rezbár Michal Rýdzi, taktiež z Bratislavy, pozlátil oltáre a kazateľnicu.
• 1974: Nové lavice z červeného smreka urobil majster Jozef Krnáč, stolár z Detvy. Staré, takmer 150-ročné lavice boli úplne napadnuté črvotočom.
• 1978: Strechu prekryli medeným plechom. Poškodená bola i vonkajšia fasáda kostola, ktorý nanovo omietol majster Halaj z Kriváňa.
• 1987 - 1989: Obnovu výmaľby uskutočnilo výrobné družstvo Svojpomoc z Trenčína. Zrealizovala sa vodovodná prípojka do sakristie, nová elektroinštalácia, izolácia klenby kostola sklenou vatou a položila sa nová dlažba z prírodného kameňa (spišský travertín). Pri zadnom vchode sa osadila kovaná brána, zakúpilo sa 8 keramických pecí.
• 1991: Vymenilo sa liturgické zariadenie (obetný stôl, ambona, sedes, kríž, krstiteľnica, bočné stolíky a lavice pre asistenciu), ktoré bolo zhotovené z vračanského vápenca výrobným družstvom Kamena z Brna.
• 2014: Generálna oprava zvonov a vežových hodín, ktorú uskutočnila Zvonárska dielňa Albína Iváka z Liptovských Sliačov.
• 2020: Výmena ciferníkov vežových hodín (Zvonárska dielňa Albína Iváka z Liptovských Sliačov) a injektáž múrov proti vlhkosti (družstvo List z Detvy).

V roku 1854 dal farár Ján Štrba uliať nový zvon u Vojtecha Littmanna v Banskej Bystrici, ktorý vo Svätom Kríži nad Hronom posvätil národne zmýšľajúci banskobystrický biskup Štefan Moyses.

Dňa 26. apríla 1925 farár Ján Štrbáň požehnal tri nové zvony: I. 850 kg s nápisom „Poďte, klaňajte sa sviatostnému Ježišovi, Pánovi neba i zeme;“ II. 547 kg s nápisom „Slovo Telom sa stalo a prebývalo medzi nami;“ III. 27,80 kg umieráčik s nápisom „Dobrotivý Pane Ježišu, daj mu (jej) pokoj večný.“

Na prelome 50. a 60. rokov 20. storočia najväčší zvon z roku 1854 pukol a preto bol opakovane preliaty. Slávnostne ho v roku 1964 požehnal banskobystrický kapitulný vikár Ján Dechet.

Interiér kostola

Interiér kostola je bohato zdobený a obsahuje:

• Hlavný klasicistický oltár z roku 1823 s obrazom sv. Františka Assiského a nadstavcom s obrazom Najsvätejšej Trojice.
• Bočné oltáre z prvej polovice 19. storočia s obrazmi sv. Františka Assiského a sv. Jána Nepomuckého.
• Kazateľnicu zo začiatku 19. storočia so znakmi doznievajúceho luisézu a reliéfnymi scénami.
• Obrazy krížovej cesty z konca 19. storočia.
• Sochy sv. Jozefa, sv. Terézie z Lisieux, sv. Júdu Tadeáša a sv. Antona Paduánskeho.

Nad organom je na stropnej olejomaľbe znázornená sv. Cecília, patrónka hudobníkov a spevákov. Pod chórom sa po bokoch nachádzajú dve menšie kaplnky. Kaplnka so sochou Sedembolestnej Panny Márie na ľavej strane, v súčasnosti je používaná hlavne ako spovednica, a na pravej strane Kaplnka Panny Márie Lurdskej.

Vianočná výzdoba v detvianskom kostole, r. 2015

Vianoce v Detve

Polnočnej svätej omše sa každoročne v Detve zúčastňuje množstvo veriacich nielen z detvianskej farnosti, ale aj zo širokého okolia. Spev počas polnočnej omše znie mohutne, v niektorých častiach svätej omše kostol doslova buráca a ľudia sa tešia z každej piesne. Vianočná polnočná svätá omša v Detve sa formovala na začiatku 20. storočia. Popretkávaná ľudovými koledami sa traduje už niekoľko desiatok rokov. Polnočná svätá omša v Detve je okrem duchovného aj umeleckým zážitkom pre milovníkov ľudovej kultúry.

tags: #kostol #sv #frantiska #z #assisi #detva