Košice, mesto s bohatou históriou a kultúrou, sa môže pochváliť desiatkami kostolov rôznych vierovyznaní. Aj napriek klesajúcemu počtu veriacich, sa aj v súčasnosti v meste stavajú nové chrámy.
V tomto článku sa pozrieme na históriu kostola sv. Gorazda a spoločníkov v Košiciach, ako aj na históriu evanjelických kostolov v meste. Priblížime si ich výstavbu, architektonické prvky a význam.
Kostol sv. Gorazda a spoločníkov v Košiciach
Pred viac ako 9 rokmi bola v niekdajšej zasadačke KV KSS v tzv. Bielom dome na Triede SNP v Košiciach prvá svätá omša. Neobyčajnej udalosti, ktorá mnohým vzhľadom na miesto, kde sa odohrávala, pripadala ako zázrak, sa v septembri 1990 zúčastnilo okolo 400 katolíckych veriacich.
Roky sa veriaci usilovali v tejto časti Košíc, kde žije okolo 45 000 obyvateľov (z nich pri poslednom sčítaní sa ku katolíckemu náboženstvu hlásilo 19 500 obyvateľov) vybudovať na jednom z najväčších slovenských sídlisk kostol. Snahy siahajú až do roku 1967, kedy vznikol výbor pre výstavbu ekumenického kostola. K žiadosti o povolenie jeho výstavby pripojili občania, veriaci i ateisti vtedy viac ako 10 000 podpisov. Doba a totalitný štát však výstavbe kostola nepriali a veriaci museli dlho čakať, kým už v nových časoch po roku 1989 mohla konečne začať.
Základný kameň kostola posvätil počas svojej návštevy v apríli 1990 v Bratislave pápež Ján Pavol II. a pozemok za Bielym domom v júli roku 1992. Ešte predtým však Rímskokatolícky biskupský úrad zriadil 1. 7. 1991 novú farnosť Košice-Terasa s farárom Jozefom Janičom. Samotná výstavba kostola začala v apríli 1993. Po 6 rokoch bola slávnostná posviacka kostola sv. Gorazda a spoločníkov. Hlavným celebrantom bol Msgr. Alojz Tkáč, košický arcibiskup.
Na stavbe doteraz preinvestovali 46 miliónov Sk a na komplexnú dostavbu II. etapy, počas ktorej by mala pribudnúť fara, centrum mládeže a ďalšie objekty, treba ešte viac ako 8 miliónov Sk. Na začiatku výstavby prispela darom nemecká organizácia Cirkev v núdzi, ale prispeli i mestská časť Košice-Západ a VSŽ, a. s. Košice - na celkových nákladoch sa podieľali jednou tretinou. Výrazný bol finančný podiel z darov veriacich, ktorí sa zaangažovali do všetkých fáz výstavby kostola. Tri zvony pre kostol zhotovili v známej zvonolejárskej dielni rodiny Dytrichovcov v Brodku u Přerova na Morave a prvýkrát sa z veže ozvali v máji roku 1996.
Kostol sv. Gorazda mal byť pôvodne zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi. Prišlo sa však na to, že v diecéze už kostol týmto svätcom zasvätený máme, dokonca priamo v jednej z košických mestských častí Košíc, v Krásnej nad Hornádom. A tak ho zasvätili učeníkovi sv. Metoda - sv. Gorazdovi a jeho spoločníkom, ktorí sa volali Kliment, Naum, Angelár a Sáva. Niektorí z nich boli pôvodom Slovania. Žili v 9. storočí, a tak kostol sv. Gorazda nás do tejto doby vovádza aj svojou podobou.
Je kruhový, veď ranokresťania si stavali románske rotundy s takýmto pôdorysom. Tiež má len malé štrbinové okná, čo bolo v románskom štýle bežné. Takisto jeho areál je jemne oddelený od rušnej Toryskej ulice pergolou. Je to stena s veľkými otvormi. Síce takto oddeľuje areál od okolia, ale cez otvory aj láka, aby ľudia dostali chuť podísť bližšie ku kostolu. Táto stena tak pripomína stenu kláštorných komplexov u raných kresťanov.
Kostol má vežu, ktorá meria 35 metrov a javí sa ako najvyššia v meste. Ale to je len klam, keďže Terasa je na kopci a centrum mesta v kotline. Veža Dominikánskeho kostola v Starom Meste je totiž o 33 metrov vyššia! Autormi návrhu sú Jozef Fabián, Ivan Rozdobuďko a Štefan Zahatňanský z košického architektonického štúdia ARZ.
Posviacka nového kostola a slávnostné služby Božie otvoria členom Evanjelického a. v. cirkevného zboru Košice - Terasa zo západných mestských častí mesta Košice v nedeľu 30. septembra 2018 o 10:00 hod. Pred posviackou o 9:30 hod. zasadia pred novým kostolom symbolický stom. Posviacku vykoná dôstojný brat biskup Mgr. Slavomír Sabol, biskup Východného dištriktu ECAV, kázať bude dôstojný brat emeritný biskup Mgr. Igor Mišina, liturgovať vznešený brat senior Košického seniorátu ThDr. PaedDr. Ján Hruška, PhD., Mgr. Ondrej Kolárovský, zborový farár, Mgr. Katarína Tomčiková, námestná farárka, Mgr. Ivan Havassy, kaplán - novokňaz z cirkevného zboru Košice - Terasa za účasti ďalších duchovných.
Zo zahraničia pozdravia prítomných Dr. Kimmo Kääriäinen, výkonný riaditeľ oddelenia pre medzinárodné vzťahy Evanjelickej luteránskej cirkvi Fínska a Markus Lochstampfer, reprezentant medzinárodnej diakonie Diakonického diela vo Württembergu. Viac ako 200 rokov delí košických evanjelikov od historicky poslednej vysviacky svätostánku, keď známy kostol na Mlynskej ulici bol posvätený v roku 1816.
Vzhľadom na rozsiahly rast mesta v druhej polovici 20. „Prvé služby Božie v západnej časti Košíc sa uskutočnili v priestoroch Magistrátu mesta Košice 22. apríla 2000 s farárom Dušanom Havrilom a dôstojným biskupom Júliusom Filom st.. Veriaci na ne prichádzali až do augusta 2018,“ povedal Mgr. Kostol bol vybudovaný podľa projektu Ing. Arch. Mariána Ferja a okrem priestorov samotného chrámu disponuje kanceláriami farského úradu, zborovej siene, priestormi pre mamičky s deťmi, detskú besiedku a služobný byt.“ Zaujímavosťou kostola je veža, ktorá však nie je zvonicou, ale v noci bude svietiť príslušnými liturgickými farbami v súlade s cirkevným rokom.
Nový evanjelický kostol dnes zaujímavo dotvára trojlístok kresťanských chrámov na Toryskej ulici, keď v susedstve je rímskokatolícky chrám sv. Gorazda a spoločníkov a gréckokatolícky kostol sv. „Budeme sa spoločne tešiť, keď po dobudovaní nášho chrámu Božieho vznikne v sídliskových častiach mesta Košice unikátny kresťanský priestor, ktorý by som charakterizoval ako Námestie Ekumény,“ povedal pri posviacke základného kameňa dňa 17. Cirkevný zbor ECAV Košice - Terasa získal renomé aj zahraničnými aktivitami. V úzkej spolupráci s cirkevným zborom Slezské církve evangelické a. v. v Třinci participuje na misijnom projekte Deti Afriky, orientovanom na adopciu detí na diaľku, ktorá podporuje ich vzdelávanie v africkej Tanzánii.
Architektonické prvky a ocenenia
Na Slovensku postavili po Nežnej revolúcii 450 nových rímskokatolíckych kostolov. Väčšinou neboli až tak esteticky zvládnuté, skôr sa pozeralo na to, aby ich výstavba nebola drahá. Výnimkou je košický kostol sv. Gorazda a jeho spoločníkov na Terase. Prestížne ocenenie Výnimočná stavba už v roku 2000, teda rok po dobudovaní, získala prestížnu cenu Slovenskej komory architektov. Je to veľká vec, to sa súčasným kostolom stáva len zriedka. Ocenenie potešilo architektov z košického architektonického štúdia ARZ Jozefa Fabiána, Ivana Rozdobuďka a Štefana Zahatňanského. Ich návrh vyhral v konkurencii 31 ďalších. Vybrala ho medzinárodná komisia, v ktorej bol i slávny maďarský architekt Imre Makovecz, niekdajší predseda Maďarskej akadémie umení.
Mestská časť Košice - Západ má rozlohu 5,32 km² a s 36 183 obyvateľmi (07/2025) je najpočetnejšou mestskou časťou v Košiciach. Nachádza sa na západ od centrálnej mestskej zóny. V mestskej časti sa nachádza približné pätnásť tisíc bytových jednotiek. Rozvinutá cestná sieť zabezpečuje dopravnú dostupnosť všetkými smermi v rámci územia mesta a jeho okolia. Sídlisko Terasa má svoje oddychové zóny a parky s udržiavanou zeleňou.
Erb mestskej časti Košice - Západ
História evanjelických kostolov v Košiciach
História evanjelických kostolov v Košiciach začala okolo roku 1528, kedy, krátko po Reformácii Martina Luthera, navštevovali veriaci služby Božie v priestoroch kostolov, ktoré stáli na miestach dómu sv. Alžbety a kaplnky sv. Michala. Prvý drevený kostol bol postavený v areáli cintorína na Žriedlovej ulici v roku 1687 ale zničil ho požiar. Ďalšie, v rovnakom priestore, boli postavené v rokoch 1713 a 1724. Košice - na celkových nákladoch sa podieľali jednou tretinou.
Evanjelický kostol na Mlynskej ulici bol vybudovaný podľa projektu známeho architekta Juraja Kitzlinga a posvätený bol roku 1816. Viac ako 200 rokov delí košických evanjelikov od historicky poslednej vysviacky svätostánku v roku 1816 na Mlynskej ulici.
Evanjelický kostol v Košiciach na Mlynskej ulici
Ďalšie Významné Kostoly v Košiciach
Košice majú bohatú históriu a množstvo významných kostolov, medzi ktoré patria:
- Dóm svätej Alžbety (Hlavná ul.)
- Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Dominikánske nám.)
- Kaplnka svätého Michala (Hlavná ul.)
- Kostol svätého Antona Paduánskeho, Františkánsky (Hlavná ul.)
- Kostol Najsvätejšej Trojice, Premonštránsky (Hlavná ul.)
- Kostol svätého Michala archanjela, Uršulínsky (Mäsiarska ul.)
- Kostol svätého Ducha (Južná tr.)
- Kalvínsky kostol (Hrnčiarska ul.)
- Kostol Sedembolestnej Panny Márie (Kalvária)
- Evanjelický kostol (Mlynská ul.)
- Ortodoxná synagóga (Puškinova ul.)
- Gréckokatolícky chrám Narodenia presvätej Bohorodičky (Moyzesova ul.)
- Kostol Božského Srdca Ježišovho (Komenského ul.)
- Kostol Krista kráľa (Moysesova ul.)
- Kostol Kráľovnej pokoja (Ul. Milosrdenstva)
- Kostol svätých košických mučeníkov (Nad jazerom)
- Kostol svätého Ondreja (Podhradová)
- Kostol svätého Gorazda a spoločníkov (Terasa)
- Gréckokatolícky chrám Božej Múdrosti (Furča)
- Gréckokatolícky chrám svätého Petra a Pavla (Terasa)
- Kostol Svätej Rodiny (Furča)
- Kostol Božieho Milosrdenstva (KVP)
Súčasný Stav Cirkví v Košickom Kraji
Dnes majú na území KSK svoje farnosti tri rímskokatolícke cirkevné územné jednotky: Spišská diecéza (20 farností), Rožňavská diecéza (34 farností) a Košická arcidiecéza (153 farností). Stoja tam dva sídelné chrámy rímskokatolíckych hierarchov: košická Katedrála svätej Alžbety arcibiskupa metropolitu východnej cirkevnej provincie Bernarda Bobera a rožňavská Katedrála nanebovzatia Panny Márie biskupa Stanislava Stolárika.
Gréckokatolícke farnosti patria pod Košickú eparchiu, ktorú vedie arcibiskup Cyril Vasiľ. Jeho katedrálny Chrám narodenia Presvätej Bohorodičky sa nachádza v centre krajského mesta.
Reformovaná kresťanská cirkev, ktorá má v Košickom kraji dôležité postavenie najmä v oblastiach s výraznou maďarskou menšinou, je, čo sa týka svojej organizácie v kraji, súčasťou širšej štruktúry cirkvi na Slovensku. Má biskupský systém, no na rozdiel od Rímskokatolíckej cirkvi je jej zriadenie synodálno-presbyteriálne.
Evanjelická cirkev augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku je v Košickom kraji organizovaná v rámci Rimavského seniorátu (1 kostol), súčasti Západného dištriktu ECAV, na čele ktorého stojí biskup Ján Hroboň. Ostatné kostoly v rámci Gemerského (36 kostolov), Košického (23 kostolov), Šarišsko-zemplínskeho (6 kostolov) a Tatranského seniorátu (5 kostolov) patria do Východného dištriktu ECAV vedeného biskupom Petrom Mihočom.
Pravoslávne cirkevné obce kraja patria pod Michalovsko-košickú eparchiu, na ktorej čele stojí arcibiskup Juraj (Rudolf Jiří Stránský). Oba jeho katedrálne chrámy - košický Chrám usnutia Presvätej Bohorodičky, svätého Jána Milostivého, alexandrijského patriarchu a svätej Rozálie z Palerma i michalovský Chrám svätých apoštolov rovných Cyrila a Metoda - boli postavené po Nežnej revolúcii.
Konfesionálna Charakteristika
Kraj má pestré národnostné zloženie, čo nie je - ako sme už naznačili - bez vplyvu na konfesionálnu príslušnosť jeho obyvateľov. Dominujú v ňom rímskokatolíci (48,39 percenta - 378 520), nasledujú gréckokatolíci (9,49 percenta - 74 240), po nich kalvíni (4,82 percenta - 37 731), luteráni (3,76 percenta - 29 409) a pravoslávni (1,91 percenta - 14 954). Viac než pätina (161 922) obyvateľov je bez náboženského vyznania.
V 440 mestách a obciach kraja stojí 796 kostolov a chrámov patriacich piatim denomináciám, z toho v krajskom meste je 43 kostolov a chrámov, ktorým sme venovali samostatný článok. Vyše dve tretiny kostolov a chrámov kraja patria katolíkom latinského a byzantsko-slovanského obradu, ale v období reformácie bola situácia v regióne výrazne odlišná v prospech Evanjelickej cirkvi helvétskeho vyznania (kalvínov).
Počet a podiel kostolov podľa denominácie
- rímskokatolícke kostoly: 381 (47,86 percenta)
- gréckokatolícke chrámy: 157 (19,72 percenta)
- kostoly Reformovanej kresťanskej cirkvi: 150 (18,84 percenta)
- evanjelické kostoly: 71 (8,92 percenta)
- pravoslávne chrámy: 37 (4,65 percenta)
Pôvodné datovanie kostolov a chrámov
- 12. storočie: 4
- 13. storočie: 61
- 14. storočie: 43
- 15. storočie: 21
- 16. storočie: 10
- 17. storočie: 18
- 18. storočie: 139
- 19. storočie: 182
- 20. storočie: 251 (z toho po Nežnej revolúcii 96)
- 21. storočie: 67
Ekumenické Spoločenstvo v Košiciach
Ekumenické spoločenstvo vzniklo r. 1994 dobrovoľne, neformálne. Sú to tieto subjekty: Apoštolská cirkev, Bratská jednota baptistov, Cirkev bratská, Československá cirkev husitská, Evanjelická cirkev a.v., Gréckokatolícka cirkev, Reformovaná kresť. cirkev a Rímskokatolícka cirkev. Stretávania sú pravidelné. Miestom stretnutí býva Teologická fakulta v Košiciach, Katolíckej univerzity v Ružomberku. V budove TF KU je aj sídlo Ekumenického spoločenstva na území mesta Košice.
Každoročne konáme niekoľko významných bohoslužieb a aktivít. Sú to Ekumenická bohoslužba koncom januára, Pašiový sprievod na Veľký piatok a ďakovná bohoslužba slova za úrodu v jeseni. Mesto Košice už tradične pripravuje Festival sakrálneho umenia, do ktorého aktívne vstupujeme koordinovanými bohoslužbami v rámci každej cirkvi. V mesiaci júni Ekuména Košice sa zúčastňuje na spomienke na výročie počiatku deportácií židov z mesta na Židovskom cintoríne.
Na návrh Komisie cirkví schválili poslanci Mestského zastupiteľstva a primátor mesta cenu mesta Košíc, ktorá bola odovzdaná spoločenstvu dňa 7. je vo farbách Košickej arcidiecézy, modrej a žltej. Päť pruhov predstavuje patrónov farnosti. Svätého Gorazda pripomína stredný biely pás s krížikom - časť arcibiskupského pália. Sv. Gorazd a jeho spoločníci - sv. Kliment, sv. Angelár, sv. Naum a sv. Sava. Najznámejší z nich je sv. Gorazd, ktorý bol žiakom sv. 1. júla 1991 Mons. Alojz Tkáč, diecézny biskup, zriadil novú farnosť na sídlisku Terasa v Košiciach. Dovtedy táto západná časť Košíc bola súčasťou farnosti sv.