Pre siluetu historického centra Trnavy sú typické kostolné veže. Vďaka nim dostalo mesto prívlastok slovenský malý Rím. Keď sa prejdete starobylými uličkami mesta, narazíte nielen na kostoly a kostolíky, ale aj na ďalšie pamiatky, akými sú kláštorné komplexy, meštianske domy a historická budova Trnavskej univerzity.
Gotický Kostol sv. Heleny je najstarším dodnes stojacim kostolom Trnavy. Kostolík stojí na južnom okraji pešej zóny pri križovatke ulíc Hlavná a Dolné bašty. Kostol stojí v oplotenom areáli. Patrí do skupiny tehlových stavieb Trnavy a blízkeho okolia, ktoré sa stavali od druhej polovice 13. storočia.
Kostol sv. Heleny v Trnave
Vznik a Vývoj Kostola
Kostol postavili v súčasnom rozsahu lode a polygonálneho presbytéria niekedy koncom 13. storočia, prípadne na začiatku 14. storočia. Vznikol na prelome 13. a 14. storočia a predpokladá sa, že mu predchádzal starší kostol. Išlo o špitálsky kostol benediktínov postavený s obytnými budovami pri trnavskej Dolnej bráne. Špitál viedli benediktíni, ktorí prišli do Trnavy zrejme už na konci 13. storočia. Je dosť možné, že sa usadili už pri stojacom kostolíku, čo by vysvetľovalo aj dvojité patrocínium súvisiace s kostolom a špitálom. Zasvätenie sv. Helene sa prvý raz spomína až koncom 15. storočia, pričom špitálske kostolíky niesli patrocínium skôr sv. Alžbety (Banská Štiavnica, Banská Bystrica, Nová Baňa). Samotný špitál sa v roku 1480 spomína ako Špitál sv. Alžbety.
Už krátko po dostavbe, v priebehu 1. polovice 14. storočia postavili pri severnej strane svätyne štvorcovú sakristiu, pričom do jej západnej steny zakomponovali aj starší oporný pilier na úrovni víťazného oblúka. Niekedy v období druhej polovice 14. storočia až začiatkom 15. storočia získal kostolík dnešnú siluetu, keď mu pribudla severná veža. Tú opreli stavitelia o severný múr presbytéria a východný múr sakristie. Prvé dve podlažia majú štvorcový pôdorys, vrchné podlažie je už osemboké.
Pohľad na Kostol sv. Heleny z vtáčej perspektívy
Stavebné Úpravy a Prestavby
Kostol prešiel niekoľkými úpravami. Už okolo roku 1400 pribudlo vo svätyni pastofórium a na priečelí vstupné zádverie s edikulou pre sochu patrónky kostola, sv. Heleny. K sakristii pristavali vežu. V roku 1424 mešťania zabrali a sčasti aj zničili pomerne rozsiahle majetky a objekty, ktoré patrili špitálu, ktorý tak prestal existovať.
Niekedy na prelome 15. a 16. storočia bol do severnej steny presbytéria osadený nový neskorogotický portál do sakristie. Tá bola zrejme v tomto období zaklenutá valenou klenbou. Významnou z hľadiska stavebného vývoja bola aj prestavba v prvej polovici 17. storočia, pri ktorej sa ešte zmiešali renesančné a barokové prvky. Loď dostala murovanú klenbu, pričom podľa všetkého došlo aj k zvýšeniu obvodových múrov lode a presbytéria. V západnej časti lode postavili novú tribúnu, pričom priestor pred ňou bol osvetlený novými oválnymi oknami na severnej i južnej strane. Západné priečelie dostalo nový vstup. Priestor sakristie bol zväčšený o podvežie odstránením jej východnej steny.
V 1. polovici 17. storočia bol kostol rozšírený o bočné kaplnky, staršie zastropenie lode nahradila klenba s jednoduchou štukovou výzdobou a interiér bol obohatený o hudobnú emporu. V roku 1683 vznikol pri obsadení mesta kuruckými oddielmi požiar, ktorý podľa všetkého zasiahol aj špitálsky kostolík a zničil jeho zastrešenie. To bolo ešte koncom 17. storočia opravené. V nasledujúcom storočí vznikla kazateľňa a bočné oltáre, pričom do jedného boli zakomponované maľované krídla zo staršieho neskorogotického oltára. Z konca 19. storočia pochádzajú vitráže a hlavný oltár. Menšie úpravy sa realizovali aj koncom 19. storočia a v 20. rokoch 20. storočia.
Tabuľka vývoja Kostola sv. Heleny:
| Obdobie | Udalosť |
|---|---|
| Koniec 13. / začiatok 14. storočia | Postavenie kostola a presbytéria |
| 1. polovica 14. storočia | Prístavba sakristie |
| 2. polovica 14. / začiatok 15. storočia | Prístavba severnej veže |
| Okolo roku 1400 | Prístavba pastofória a zádveria |
| Prelom 15. a 16. storočia | Osadenie neskorogotického portálu do sakristie |
| 1. polovica 17. storočia | Renovácia a barokové úpravy lode, tribúny a sakristie |
| Koniec 19. storočia | Inštalácia vitráží a hlavného oltára |
Architektonické prvky
Z gotickej stavby sa zachovali obvodové múry lode, presbytéria, sakristie a veža. Z prvej stavebnej etapy sa zachovali dve štrbinové okná na severnej strane presbytéria, ktoré boli prekryté prístavbou sakristie a veže. Dolná časť pôvodných úzkych okien na zvyšných stenách presbytéria bola prezentovaná pri obnove v 90. rokoch. V interiéri presbytéria bola odkrytá pôvodná sedília a odkladacia nika s lomeným oblúkom. Podvežie severnej veže bolo prístupné hneď troma gotickými portálmi - dvoma z exteriéru zo severnej a východnej strany a jedným z priestoru presbytéria. Portál na východnej strane bol neskoršie sčasti zamurovaný a premenený funkčne na okno.
Unikátnym prvkom je gotická trojdielna edikula na západnom priečelí nad mladším vstupom zo 17. storočia. Jej spodnú časť tvorí kamenná profilovaná rímsa, ktorá nesie stupňovito usporiadané striešky zdobené kružbou v tvare mníšky. Edikula niesla pôvodne figurálnu maliarsku výzdobu v podobe postáv bližšie neurčených svätíc v bočných nikách, ktoré dopĺňala plastika v strednej vyvýšenej nike, pričom plocha za ňou bola zdobená motívom svätožiary. V súčasnosti sa vo všetkých troch nikách nachádzajú plastiky svätíc - po stranách ide o sochy z 18. storočia, v strede sa nachádza dnes už kópia gotickej plastiky sv. Heleny z obdobia po roku 1400.
Špitál pri Kostole
Kostol bol súčasťou špitálu stojaceho vedľa na severnej strane. Toto sociálno-charitatívne zariadenie vzniklo na južnom okraji mesta pri Dolnej mestskej bráne ešte v 13. storočí. Pôvodne ho spravoval jeden z rádov so sociálnym zameraním, ktoré vtedy pôsobili v meste, neskôr túto službu prebralo mesto. Starým, slabým, chudobným obyvateľom poskytoval zadarmo strechu nad hlavou a v prípade potreby aj liečebnú starostlivosť. V 18. storočí, skôr, než vznikla nemocnica, vykonávali študenti lekárskej fakulty Trnavskej univerzity svoju prax práve tu. Lôžkovú časť tvorila jedna veľká sála, no hoci na stredoveké pomery kapacitne postačovala, začiatkom 19. storočia už vtedajším nárokom 8 - 16 lôžok nevyhovovalo.
Aj mestský lekár v roku 1834 v zápisnici konštatoval nevhodnosť situácie, keď sa v jednej spoločnej izbe tiesnia zdraví a silní spolu s ťažko chorými a umierajúcimi. No trvalo ďalšie štyri roky, kým sa definitívne rozhodlo o prestavbe. Prácami bol poverený Bernard Grünn, autor výstavby trnavského divadla a župnej nemocnice.
Súčasnosť
Kostol patrí pod farnosť Rímskokatolíckej cirkvi Trnava - sv. Mikuláša. Od roku 2010 chrám využívajú aj veriaci gréckokatolíckej Farnosti sv. Lukáša. Kostolík je relatívne dobrom stave. Kostolík stojí na južnom okraji pešej zóny pri križovatke ulíc Hlavná a Dolné bašty. Kostol stojí v oplotenom areáli.