História Hanulíkovcov je úzko spojená s obcou Predmier v okrese Bytča.
Čo znamená vaše priezvisko
Erb obce Predmier
Predmier v minulosti
Predmier patril do Trenčianskej stolice a bol súčasťou panstva Považsko-Bystrického hradu. Poloha na rovine, na ľavej strane Váhu, vytvárala dobrý priestor pre pestovanie plodín. Avšak obydlia v blízkosti rieky boli ničené povodňami. Veľké povodne ohrozovali holú existenciu obyvateľov.
Vojny, morové epidémie a požiare mali taktiež ničivú silu. V Predmieri je farský kostol sv. Gála (niekedy uvádzaný ako sv. Na bohoslužbách sa tu stretli ľudia z okolitých obcí - Plevník, Drienové, Urbanov, Rašov, Maršová, Mikšová, Jablonové, Hrabové a Dolné Hlboké (pár ľudí aj zo Súľova). Súčasný kostol bol postavený v r. 1799 na mieste staršieho kostola. Veža kostola je staršia. V kostole je obraz sv. Gallusa od A. Zallingera z r. 1799.
Kostol sv. Gála v Predmieri
Na centrálnu pozíciu Predmiera medzi okolitými obcami poukazuje aj existencia školy. Už v r. 1656 šľachtic Peter Hrabovský vo svojom testamente odkázal škole 200 florénov (zlatých rýnskych). To bolo v období reformácie, keď fara bola evanjelická a taká bola aj škola. Kvalita tunajšej školy pokračovala aj po prevzatí katolíkmi. V druhej polovici 18. storočia vyrástli 3 slovenské osobnosti - J.Ch. Hanulík, J. Daniš a J.I. Bajza. Ich podporovateľom bol neskorší arcibiskup Alexander Rudnay.
Pôvod a prezývka Hanulíkovcov
Pôvod priezviska Hanulík je neznámy. Jednou z možností je odvodenina od ženského mena Anna - Hana - Hanula. Teda Hanulík mohol byť niekto, kto mal vzťah k Hanule (Anne). Keď by sme brali do úvahy valašskú kolonizáciu tohto územia, tak podnetom pre priezvisko by mohlo byť rumunské slovo hanul, ktorého význam je dom na bývanie.
Naši Hanulíkovci mali starobylú prezývku Hazuka (Hazucha). Slovo hazuka (i v češtine) v minulosti pomenovávalo odev: dlhší voľnejší vrchný plášť s rukávmi. Podobný prvok odevu majú mnísi a volá sa kutňa. Dávny predok mohol nosiť takýto plášť a podľa toho dostal prezývku. Priezvisko Hazuka sa vyskytovalo aj v Česku v meste Soběshlav, napr. záznam v matrike narodených z 15.9.1806. Priezvisko Hazuka súvisí so susednou dedinou Hvozdnica. Hazukovci v nej žili už v 17. st. a obec je v listine z r. 1250 uvádzaná ako „terra Hozucha“. I od tohto pomenovania by mohlo byť odvodené priezvisko Hazucha (Hazuka), ale to je málo pravdepodobné.
Hanulíkovci ako poddaní
Hanulíkovci boli roľníci. Niektorí sa v 19. a 20. storočí rozšírili do okolitých dedín - Jablonové, Podvažie, Dlhé Pole a Zvolenská Slatina. Ako poddaní patrili pod bystrické panstvo, ktorého vlastníkom bol rod Podmanický a po r. 1560 rod Balassa.
Najstaršia zmienka o Hanulíkovi je zaznamenaná pri vyšetrovaní sporu medzi Františkom Beňovským a Jánom Urbanovským 6.4.1646 v Beňove (spor sa vzťahuje k obdobiu okolo 25.7.1644). Svedkom bol Juraj Marušovích z Hvozdnice, sluha u Mikuláša Hanulíka (narodil sa okolo r. 1600). V súpise panstva Bystrica z r. 1670 sú v Predmieri uvedení želiari Ján a Mikuláš.
Hanulíkovci v 18. storočí
V súpise poddaných trenčianskej župy v r. 1715 sú v Predmieri uvedení 2 Hanulíkovci: Martin a Juraj. Martin Hanulík bol vtedy z poddaných najväčším sedliakom v mestečku Predmier (to však už neplatilo o 5 rokov neskôr). Juraj bol želiarom. Želiari lat. inquilini tvorili najnižšiu vrstvu vidieckeho obyvateľstva, nemali pozemky pridelené k obrábaniu, preto námedzne pracovali.
Martin je v mestskej knihe v r. 1734 zapísaný ako prvý medzi ôsmimi "Juratorum Senatorum". Do mestskej knihy boli v r. 1743 zapísané grunty a jeden z nich bol "Hazukoviech".
V matrike zomretých (fara Predmier) je zápis, ktorý sa s veľkou pravdepodobnosťou viaže k vyššie spomenutému Martinovi Hanulíkovi - 12.2.1744 zomrel 81-ročný Martin Hanulík z Predmiera. Narodil sa teda v r. 1663. Zároveň sa pravdepodobne jedná o toho Martina, ktorý je uvedený v zozname konvertovaných (z luteránov na katolíkov) v r. 1724: Usadlosť Hazuku zvaného Martin Hanulík. Na jeho usadlosti (sessio, porta) žili 6 katolíci a 3 luteráni.
Rodostrom a vetvy Hanulíkovcov
Martin (1663) mal pravdepodobne veľa detí, lebo tak to vtedy bolo. Medzi nimi by mohli byť aj synovia: Martin, Juraj, Ján, Ondrej a Mikuláš. Isté je to, že títo Hanulíkovci boli rovesníci a mali deti okolo r. 1720. Naša vetva je Ondrejova, preto sa zameriam na ňu.
Ondrej sa narodil v r. 1699 (odvodené od toho, že zomrel 23.2.1765 ako 66 ročný). Oženil sa 20.2.1724 s Barborou Maršálkovou a mali 8 detí: Ondrej (5.8.1725, zom. Poznáme len potomstvo Jána (1739), ktorý sa 2.10.1757 oženil so Zuzanou Lukáčovou z Beňova. Ondrej sa oženil s Annou Malgotovou 24.1.1790 a mali 10 detí: Štefan (28.3.1792), Mária (1794), neznáme meno (1797), Ján (7.1.1798, zomrel malý), Ondrej (23.11.1800, zom. 3.11.1810), Jozef (1803), Ján (6.11.1804), Katarína (12.6.1806), Mária (8.12.1810) a Ondrej (1818).
Rod Hanulík-Hazuka sa tu rozvetvil do 3 vetiev: najstarší Štefan (1792) žil v dome č. 17, jeho syn Štefan v dome č. 9 a 74. Ján (1804) v dome č. 15 a 16. Naša vetva pokračuje cez Jána (1804), ktorý sa ženil dva krát.
Ján (1825) sa 13.2.1849 oženil s Annou Korčekovou Gábriš z Jablonového a v dome č. 15 mali deti: Ondrej (1.12.1850), Mária (12.11.1853) vyd. Uríčková, Anna (11.6.1855, zom. 28.11.1855), Ján (30.5.1857) a Veronika (9.5.1865). Rodičia Ján a Anna zomreli v dome č. 47 a tam aj žil ich syn Ján (1857) a vnuk Jozef (1887-1972).
Syn Jozefa (1887) bol učiteľ Pavel Hanulík (10.1.1913 - 28.10.2003) a on mi objasňoval príbuzenské vzťahy Hanulíkovcov od polovice 19. storočia. Hanulíkovci sa ku koncu 19. storočia dosť rozšírili a tak sa odlišovali prezývkami: Hazucha/Hazuka, Hrotko, Minarovský, Mrvaj a Rektorik.
Najstaršieho syna Ondreja (1850) si adoptovali Korčekovci (Gabrišovci), ktorí boli najväčší sedliaci v Jablonovom. Žili v dome č.27. Dôvodom bolo to, že Korčekovci nemali dediča a Ondrejova mama pochádzala z tejto rodiny. Ondrej sa stal zakladateľom jablonovskej vetvy Hanulíkovcov.
Manželkou Ondreja sa 28.1.1873 stala Mária Mináriková z Predmiera.
Ondrej a Mária mali deti: Mária (14.6.1874) vyd. Haľamová, Ondrej (7.1.1876), Juraj (1.3.1879, zom. 21.5.1879), Juraj (22.4.1880), Cecília (8.12.1882) vyd. 3x (2x Balážová a Pavlíková) a Gašpar (6.1.1887).
Gašpar (1887) je môj pradedko, 18.7.1910 sa oženil s Veronikou Čičkovou a mali len 3 deti: Mária (1.1.1912) vyd. Bednárová, Ondrej (13.10.1913) a Hrehor (28.4.1920). Dôvodom toho, že Gašpar a Veronika mali málo detí bolo to, že Gašpar sa doma prakticky nezdržiaval a žil v USA.
Ondrej (1913) je môj jablonovský dedko. Oženil sa 6.2.1938 s Annou Koštekovou. Ondrej a Anna mali 2 dcéry: moju mamu Martu (26.12.1940) a Irenu (25.11.1945). Postavili si dom na Gašparovom pozemku vedľa rodičovského domu. Dedko Ondrej pracoval v Považských strojárňach v Pov. Bystrici.
Ďalšie vetvy a zmienky o Hanulíkovcoch
Vzdelaným človekom v 18. storočí bol Daniel Hanulík nar. 22.7.1745 v Predmieri. Jeho rodičmi boli Štefan Anton Hanulík a Katarína Palinovičová. Danielove cirkevné meno bolo Ján Chryzostom. Štefan Anton Hanulík bol v rokoch 1731-1776 rektorom miestnej školy a organistom (ludirector).
Karol Hanulík je od r. Podvažie je obec neďaleko Predmiera, oddelené sú riekou Váh. Na prelome 17. a 18. st. tu žili Ján a Matej. Dlhé Pole patrilo do r. Ján Hanulík a Anna mali dcéru Barboru (12.10.1693). Do začiatku 20. storočia sa priezvisko vyskytovalo v najväčšej miere len v Predmieri a blízkom okolí. Malé zastúpenie malo vo Zvolenskej Slatine. V 18. storočí sú Hanulíkovci zaznamenaní v matrikách obce Dražkovce okr. V 19. st.
PAMÄTNÍK PADLÝCH A UMUČENÝCH V SNP - Medzi umučenými je uvedený VOJTECH HANULÍK. Neďaleko Turčianskeho Jasena v Jasenskej doline bola horáreň, v ktorej počas 2. sv. vojny žil horár Hanulík s manželkou. Dávne usadenie Hazukovcov v Hvozdnici dokladá sobáš 7.7.1718, kedy sa ženil vdovec Juraja Gabriško Hazuka s Annou Matušoviech.
Hanulíkovci na Morave
První zmínky o rodu nás zavádí na východní Moravu západně od Vsetína do kopcovitého terénu Hostýnských vrchů a to do obcí Hošťálková a Ratiboř. Nejstarší nalezený záznam, týkající se našeho rodu, se vztahuje k úmrtnímu zápisu pro Annu Hanulíkovou 17.6.1720 ve věku 68 let v Hošťálkové, tzn. že Anna se narodila v roce 1652. O generaci mladší jsou Martin z Ratiboře (1675, zem. 18.1.1735) a Jiří z Hošťálkové (1689, zem. 3.4.1744).
Pro náš rod je podstatný Jiří Hanulík z Hošťálkové, který je nejstarším dohledaným článkem rodu. Jeho ženou byla Kateřina (1693, zom. 1728). Měli tři děti: Martina (5.10.1724), Rozínu (24.11.1725) a Marínu (4.11.1727). Po smrti Jiřího z Hošťálkové se putování našeho rodu přesouvá do nedaleké vesnice Držková, a to konkrétně na držkovské paseky Nivky, které se rozkládají východní části obce.
V 19. století je posun našeho rodu do Podkopné Lhoty a na trnavské paseky. Působení Hanulíků na trnavských pasekách, a to i potažmo celý posun rodu od Hošťálkovska, je provázen pasekářským životem, který se vyznačoval především činnostem, chovem dobytka a drobnou výrobou domácího a zemědělského nářadí ze dřeva, které se snažili na nedalekých sedláckých trzích zpeněžit. Významnou součástí pasek byla sušírna ovoce, kde se vařila i povidla, která pro svou kvalitu byla vyhledávána lidmi i z nedalekých obcí.
František Hanulík (5.4.1890, zom. 25.7.1976) zůstává na čísle 84. Byl poslední generací našeho rodu, která žila pasekářským životem. Během svého života svépomocí postavil stodolu a k dřevěnému domu přistavil kamenný chlév se sklepem. Zajímavostí je, že ještě ve svých 80 letech se vydává pěšky po hřebenech Hostýnských vrchů na pravidelnou pouť na sv. Hostýn.
Svätý Hostýn