Kostol sv. Kataríny v Banskej Štiavnici, známy aj ako "slovenský kostol" alebo "kostol baníkov", patrí medzi najvýznamnejšie a najkrajšie kostoly v Banskej Štiavnici. Tento neskorogotický chrám má dominantné postavenie priamo v strede mesta, na križovatke dvoch najvýznamnejších stredovekých ulíc - dnešného Námestia sv. Trojice a Ulice Andreja Kmeťa. Jeho historické a architektonické hodnoty ho radia medzi klenoty Slovenska.
Banská Štiavnica, so svojimi historickými pamiatkami a jedinečným čarom, je právom zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Mesto sa pýši rozsiahlym počtom pamiatok, pričom Kostol sv. Kataríny zohráva významnú úlohu v jeho kultúrnom dedičstve. V samotnom meste sa zachovalo viacero ďalších starých kostolov. Štiavnickí Slováci využívali gotický kostol sv. Kataríny na Radničnom námestí.
Banská Štiavnica SK, Starý Zámok - komentovaná prednáška o kampanológii a starozámockých zvonoch
Kostol sv. Kataríny v Banskej Štiavnici.
História a Výstavba
Kostol sv. Kataríny sa v meste vybudoval ako náhrada za farský kostol, ktorý sa zmenil na pevnosť „Starý zámok“. Bol postavený z kameňa na nezastavanej ploche v samom centre mesta pri radnici v rokoch 1488-1491. Práce na vnútornej výzdobe pokračovali až do roku 1500, a 16. novembra 1500 bol kostol slávnostne vysvätený Gregorom, biskupom Severínskym, vikárom ostrihomského arcibiskupstva. Kostol sv. Kataríny sa v meste vybudoval ako náhrada za farský kostol, ktorý sa zmenil na pevnosť „Starý zámok“.
Už v tomto období stáli v Banskej Štiavnici 2 chrámy bazilikového typu z 13. storočia, ktoré poukazovali na veľkosť mesta:
- Farský kostol Panny Márie (terajší Starý Zámok)
- Dominikánsky Kostol sv. Mikuláša (terajší Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie)
V roku 1555 bola ku kostolu pristavaná západná renesančná predsieň. Vchod do kostola z predsiene zdobí kamenný portál, ktorý bol do postavenia predsiene hlavným vchodom do kostola. Nad týmto portálom sa nachádza maľba s trojicou erbov - uhorským, mesta Banská Štiavnica a medzi nimi dole je menší erb hlavného donátora stavby Pavla Rubigalla.
Obdobie reformácie negatívne vplývalo na pomery katolíckej cirkvi v meste. V rokoch 1580-1672 patril kostol evanjelikom. V tomto období bola pozdĺž celej lode kostola nad lomenými oblúkmi zriadená drevená empora. V Banskej Štiavnici bolo v tom čase početné nemecké obyvateľstvo, ale Slováci dostali svojho kazateľa do tohto kostola v roku 1658 a práve od tohto roku sa Kostol sv. V roku 1776 ku kostolu pristavali z vonkajšej strany presbytéria medzi dva oporné piliere barokovú kaplnku sv. Jána Nepomuckého.
Kostol sv. Kataríny bol viackrát renovovaný (v rokoch 1851, 1887, 1905), naposledy v osemdesiatych rokoch 20. storočia, keď bol správcom farnosti v Banskej Štiavnici páter Karol Benovic SVD. V roku 2013 sa uskutočnil dendrochronologický výskum krovu nad loďou kostola.
Architektúra a Interiér
Kostol sv. Kataríny je jednoloďový, s neskorogotickou sieťovo-hviezdicovou klenbou, ktorá plynule bez víťazného oblúka prechádza z lode kostola do presbytéria. Ide tak o ojedinelý typ sakrálnej stavby na Slovensku, v ktorej sa prelínajú princípy doznievajúceho gotického slohu s nastupujúcim renesančným slohom.
Klenbové rebrá dosadajú na kamenosochárske figurálne konzoly. Smerom od východu sú na týchto figurálnych konzolách zobrazení anjeli, ktorí nesú znaky Ježišovho umučenia (kríž, šatka, stĺp), ďalej je zobrazená sv. Katarína a sv. Barbora a ostatné figurálne konzoly v západnej časti kostola znázorňujú významných ľudí, ktorí sa pričinili o stavbu kostola (architekt, vedúci stavebnej huty, miestny farár, kazateľ).
Na severnej a južnej strane kostola sa nachádza päť bočných kaplniek, ktoré sú o polovicu nižšie ako samotný kostol a sú vložené medzi oporné piliere. Každá kaplnka je zaklenutá iným druhom sieťovej klenby ukončenej konzolami a tiež kamenárska výzdoba okien je v každej kaplnke iná. Na západnej strane kostola bola vybudovaná dvojstupňová neskorogotická empora. Pod kostolom je krypta, do ktorej pochovávali mestských richtárov a bohatých mešťanov.
Umelecké pamiatky
Pôvodné zariadenie kostola bolo neskorogotické, z ktorého boli do súčasnosti zachované tieto pamiatky:
- Socha ukrižovaného Krista: Je umiestnená v severnej predsieni kostola. Jej vznik sa datuje do obdobia polovice 90. rokov 15. storočia.
- Socha Madony: Je umiestnená sekundárne na severnej stene kostola. Ide o typ Panny Márie Nanebovzatej, nesenej anjelmi do neba. Jej autorom je majster s iniciálkami M.S. z roku 1506.
- Kamenná krstiteľnica: Nachádza sa v kaplnke Najsvätejšieho Srdca Ježišovho a jej vznik sa datuje do konca 15. storočia. Bola aj na celosvetovej výstave gotiky v Paríži v roku 2010.
- Nástenná maľba posledného súdu: Je najvzácnejšou súčasťou tohto kostola a pokrýva celú plochu južnej steny presbytéria. Bola odhalená pri poslednej rekonštrukcii kostola v rokoch 1971-1973.
Kalvária v Banskej Štiavnici, ktorá patrí do svetového dedičstva UNESCO.
V 18. storočí bol interiér kostola z väčšej časti pozmenený na barokový zásluhou jezuitského rádu, ktorý prevzal kostol v roku 1692. Z tohto obdobia sa nám zachoval barokový hlavný oltár a kazateľnica z roku 1727. Hlavný oltár je riešený ako stĺpová architektúra so štítovým nástavcom. Na oltári je umiestnený obraz od tirolského majstra Johanna Georga D. Grossmaira znázorňujúci Zasnúbenie sv. Kataríny Alexandrijskej Panne Márii s Ježiškom. V nástavci je menší obraz Boha Otca. Na postranných konzolách je vľavo socha sv. Barbory a vpravo socha sv. Margaréty.
Všetky barokové oltáre, okrem hlavného, boli vymenené za neogotické drevené oltáre domácich alebo tirolských dielní. Z tohto obdobia pochádza aj súsošie sv. Anny s malou Pannou Máriou od tirolského rezbára Ferdinanda Stuflessera zo St. Ulrichu.
Vitráže a Farebné Okná
Z roku 1894 pochádzajú farebné okná presbytéria a z roku 1907 farebné vitráže bočných kaplniek, na ktorých je po maďarsky napísaný darca:
- Vo vstupnej predsieni je farebná vitráž Baránka Božieho spolu s postavami sv. Jozefa a sv. Jána Krstiteľa. Bola zhotovená z milodarov veriacich.
- V kaplnke s oltárom Piety je farebná vitráž sv. Alžbety Uhorskej a sv. Imricha. Bola darovaná zamestnancami tabakovej továrne v Banskej Štiavnici.
- V kaplnke s oltárom sv. Jána Evanjelistu je farebná vitráž znázorňujúca sv. Dominika a Pannu Máriu s Ježiškom. Bola darovaná Ružencovým spolkom v Banskej Štiavnici.
- V kaplnke s oltárom Najsvätejšieho Srdca Ježišovho je farebná vitráž Najsvätejšej trojice. Bola darovaná Jánom Flautnerom, mlynárom z Banskej Štiavnice.
- V kaplnke s oltárom sv. Ignáca z Loyoly, zakladateľa jezuitského rádu, je farebná vitráž znázorňujúca Zvestovanie Panne Márii. Bola darovaná Štiavnicko-rovnianskym sociálnym a pohrebnickým spolkom.
- V kaplnke s oltárom sv. Jána Nepomuckého je farebná vitráž znázorňujúca sv. Juraja a sv. Ambróza.
Kostol upúta ľahkou konštrukciou hviezdicovej klenby a jeho vnútorný priestor so súkromnými kaplnkami medzi opornými múrmi pôsobí ucelene a jednotne, čo zodpovedá duchu neskorogotického staviteľstva tých čias. O vysokej úrovni architektúry svedčia aj mnohé interiérové prvky, napr. jemne vypracované detaily portálov a figurálnych konzol klenby alebo bohato zdobená krstiteľnica.