Okrem pamiatok odhalených archeológmi na Veľkej Lúke je architektonickým symbolom Dúbravky Kostol sv. Kozmu a Damiána, ktorý sa ako jedna z najstarších dominánt obce už takmer tristo rokov vypína nad Dúbravkou. Tento rímskokatolícky farský kostol, postavený v roku 1723 v barokovom slohu na základoch staršej stavby, je svedkom bohatej histórie a kultúrneho dedičstva tohto regiónu. Poďme sa ponoriť do jeho fascinujúcej histórie a objaviť architektonické poklady, ktoré ukrýva.
História a vývoj kostola
Kostol Zmŕtvychvstania bol postavený okolo roku 1720 ako filiálny kostol devínskej farnosti na mieste pôvodného Kostola sv. Kozmu a Damiána, ktorí zostali spolupatrónmi chrámu. Podľa záznamu vizitácie devínskej farnosti z roku 1731 bol interiér dúbravského kostola vymaľovaný roku 1722. Farnosť v Dúbravke bola erigovaná roku 1807 a odvtedy sa viedli aj farské matriky. Je to rozľahlá stavba s elipsovitým tvarom a dosť plytkou klenbou. Tento rok si pripomíname 300.-té výročie kostola.
Patróni kostola
Podľa historicky nepotvrdenej legendy boli Kozma a Damián lekármi - dvojičkami a svoje povolanie vykonávali bezplatne. Sú patrónmi lekárov. Boli to patróni chorých, ale aj lekárov, medikov a farmaceutov. Na ikonách sa často zobrazujú s receptom, palmou a lekárskymi nástrojmi. Do ich kompetencie patrila aj ochrana proti čiernej smrti - moru. Sviatok majú 26.
Architektúra a interiér
Stavebne je pomerne zaujímavý a vzácny, pretože má eliptický pôdorys architektonicky je príbuzný s bratislavským chrámom sv. Trojice. Rímskokatolícky farský kostol v Dúbravke bol postavaný v roku 1723 v barokovom slohu na základoch staršej stavby. Baroková centrála na oválnom pôdoryse je zaklenutá plytkou plackou, postavenou na vstavané robustné piliere, ktoré tvoria bočné nikové priestory. V zadnej - nástupovej časti je vstavaný chór s konvexno-konkávnym parapetom. Na južnej strane chrámu sa nachádza sakristia zaklenutá krížovou klenbou. Fasáda je členená pilastrami, ktoré zdobia konvexno-konkávne rímsy. Bočné fasády stavby sú hladké.
Predstavaná veža bola upravená v roku 1776. Pri tejto úprave bola vymenená jej strecha na cibuľovitú.
Oltáre
Pôvodný hlavný oltár pochádzal z konca 18. storočia a bol neskorobarokový. V strede oltára bol obraz Zmŕtvychvstania a v štíte obraz sv. Trojice. Tento oltár bol odstránený a na jeho mieste je v súčasnosti jednoduchý obraz sv. Kozmu a Damiána. Bočný oltár je zasvätený Panne Márii. Pôvodný oltár bol barokový, stĺpový, volútového baldachýnového typu z polovici 18. storočia. V strede oltára v barokovom ráme sa nachádzal malý obraz Panny Márie zo strán pridržiavaných dvoma postavami anjelov. Po roku 1989 bol vrátený do kaplnky arcibiskupského letného sídla, odkiaľ pôvodne pochádzal. V súčasnosti je nahradeným súsoším piety pod krížom.
Relikvie, svätý: Pravdepodobne sa v pôvodnom oltári nachádzali relikvie patrónov kostola.
Kaplnka a cintorín
Okolo farského kostola v Dúbravke sa rozprestiera cintorín, na ktorom stojí rannorenesančná kaplnka (z konca 16. stor.), postavená na starých, pravdepodobne gotických základoch. Kaplnka predstavuje jednoloďový sakrálny priestor s polygonálnym uzáverom; zaklenutá je krížovou hrebienkovou klenbou; vstupný kamenný portál nemá profiláciu; v interiéri kaplnky sú plastiky sv. Anny a Vir dolorum. Vedľa sa nachádza taktiež kaplnka Sedembolestnej Panny Márie z konca 16. storočia. V interiéri kaplnky sú plastiky sv. Anny a Vir dolorum.
Dúbravka: Miesto s bohatou históriou
Dúbravka leží na severozápade Bratislavy v nadmorskej výške 265 m n. m. na rozlohe 8,6 km2. Nad obcou dominujú kopce Dúbravská Glavica (357 m. n. m.) a Švábsky vrch (367 m n. m.). Najvyšším bodom je Devínska Kobyla (514 m n. m.). Archeologické nálezy dokazujú osídlenie už v mladšej dobe kamennej, ďalšie poukazujú na kontinuitu osídlenia v staršej dobe bronzovej. Početné vykopávky svedčia o sídlisku Keltov. Prvá písomná správa o Dúbravke pochádza až zo16. stor., keď sa v okolí Bratislavy na majetkoch devínskeho, pajštúnskeho a jurského panstva začali usádzať prisťahovalci z Chorvátska. Bola to tzv. štvrtá vlna chorvátskeho osídlenia v rokoch 1580-1600.
Dúbravka si po niekoľko storočí zachovávala vidiecky ráz, ktorý sa tu uchoval aj po pripojení obce k Bratislave v roku 1946. Podstatnejšie zmeny nastali až v 70-tych rokoch rozsiahlou výstavbou prevažne panelových stavieb. Sídlisko s takmer 15 tisíc bytmi a 36 tisíc obyvateľmi kontrastuje nielen s okolitou prírodou, s romantickými chodníkmi, pozoruhodnou flórou a faunou, ale aj so zachovanými historickými pamiatkami, ako je kostol sv. Kozmu a Damiána z 1. polovice 18. storočia, dve kaplnky z konca 16. storočia a polovice 19. storočia, historickou Horanskou studňou a veľkým Červeným krížom, sochou sv.
Sakrálna architektúra v Bratislavskom kraji
Bratislavský kraj reprezentuje takmer komplexne prehľad vývoja sakrálnej architektúry kultových stavieb od najstarších čias. A to nielen z hľadiska štýlovo-architektonického zaradenia, ale aj typologickej rôznosti stavieb: od jednoloďových kostolov a rotúnd, po baziliky, viacloďové halové priestory i centrálne stavby. Najstaršie zachované kresťanské stavby - aj keď len v základoch identifikované ako veľkomoravské, nachádzajú sa na bratislavskom hrade - bazilika, na hrade Devín - veľkomoravský kostol a kruhová sakrálna stavba v predhradí. Z románskeho obdobia máme prezentované nálezy kaplnky sv. Jakuba staršieho priamo v meste Bratislava - na Námestí SNP.
V ďalšom vývoji sakrálnej gotickej architektúry Dóm sv. Martina a kláštorné kostoly františkánov a kláštora klarisiek sú pre Bratislavu ikonickými stavbami stredoveku. V nasledujúcom storočí renesancie vznikajú sakrálne stavby: kostol sv. Ducha v Devínskej Novej Vsi, ranorenesančná kaplnka v Dúbravke, kostoly v Lábe, Kostolišti, v Šenkviciach s jedinečne zachovaným renesančným opevnením.
Kostol trinitárov sv. Jána z Mathy - Sv. Trojica, kostol a kláštor Milosrdných bratov, kostol sv. Alžbety v Bratislave, kapucínsky sv. Štefana uhorského v Bratislave, sv. Trojica na Žižkovej ulici v Bratislave, evanjelické kostoly na Panenskej, kostol kanonisiek Notre Dame na Hviezdoslavovom námestí a jezuitská kaplnka Božieho Tela na Panskej ulici v Bratislave, kostol sv. Kozmu a Damiána v Dúbravke ako centrálna stavba na elipsovitom pôdoryse s kaplnkou P. Márie Ružencovej, kaplnka sv. Rozálie v Lamači, kaplnky pútnického miesta v Marianke, v krajine impozantný kostol Mena P. Márie vo Veľkých Levároch, v Pezinku kapucínsky kostol Najsv. Trojice, v Dunajskej Lužnej so zázračnou Madonou s dieťaťom, kostoly v Jarovciach, Ivanke pri Dunaji, v Rusovciach kostol sv. Víta.
Príchod 20. storočia znamená nielen rozširovanie jestvujúcich sakrálnych stavieb (napríklad prístavbu dominantnej novorománskej lode k stredovekej v Moste pri Bratislave), ale aj výstavbu nových na mieste starších kostolov (kostol Nanebovzatia P. Márie - Blumentál), uplatnenie nových štýlov v nových súvislostiach areálov (secesný kostol sv. Alžbety s budovou fary na Bezručovej a škola na Grösslingovej ulici v Bratislave - tzv. Modrý kostolík, ktorý pôvodne vôbec modrý nebol), kostol reformovanej cirkvi na námestí SNP v Bratislave, a celkom reprezentatívnu sériu funkcionalistických stavieb, najmä architekta M. M. Harminca - nový evanjelický na Legionárskej ulici v Bratislave, katolícky v Lamači, evanjelický v Pezinku - Grinave je v autorskej koncepcii dvojice architektov Theiss - Jaksch.
Osobitnú kapitolu a problematiku tvorí výstavba nových kostolov či sakrálnych stavieb po roku 1990, ktorých architektúru je potrebné zvlášť analyzovať a vyhodnotiť. Nielen z hľadiska architektonicko-výtvarného, ale aj funkčného, liturgického a najmä miery a spôsobu dosiahnutia a vytvorenia prostredia požadovanej sakrálnej atmosféry priestoru a meditácie. V tomto však je moderná architektúra v porovnaní so stredovekou či novovekou barokovou málo úspešná. Často krát i z dôvodu spoločenského či skupinového tlaku a budovania za každú cenu.
Takmer všetky vymenované stavby kostolov prešli za posledných 20 rokov pamiatkovými obnovami, pri ktorých boli viac či menej úspešne rešpektované požiadavky pamiatkarov. A v tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že je dôležité chápať pamiatkarov nie ako súčasť represívneho systému štátu, ale ako súčasť štátu, ktorý si váži svoje kultúrne dedičstvo, ktorý pre jeho ochranu zriadil legislatívu a odbornú inštitúciu. Štátu, ktorý niekedy viac podstatne, niekedy len motivačne dotuje záchranu a obnovu pamiatkového fondu a snaží sa napraviť chyby minulosti.
Sakrálna architektúra je najpodstatnejšou súčasťou kultúrneho dedičstva. Dokladá nielen svoje vlastné umelecko-historické hodnoty, ale najmä našu vzdelanosť, kultúru, výchovu, tvorivosť, citovosť, ľudskosť a schopnosť vážiť si prirodzené hodnoty v tradičnom a principiálne konzervatívnom duchu - lebo len tie sú predpokladom zdravého vývoja a rozvoja civilizácie.
Ak sa vám nechce platiť žiadne vstupné a hľadáte tip na výlet v Bratislave, vyskúšajte niekoľko pamiatok v starej Dúbravke. Ide o prechádzku, ktorú zvládnu i deti či seniori. Dúbravka patrí k väčším mestským častiam a súčasťou Bratislavy je od roku 1946. Prvú písomnú zmienku o Dúbravke nájdeme až zo 16. storočia, keď sa začali usádzať na majetkoch devínskeho, pajštúnskeho a jurského panstva chorvátski prisťahovalci.
Lurdská jaskyňa Dúbravka sa môže pochváliť vlastnou Lurdskou jaskyňou, ktorá sa nachádza na Brižitskej ulici. Ide o kópiu jaskyne zjavenia z francúzskych Lúrd. Jaskyňu vybudovali z lomového kameňa a je v nej umiestnená socha Panny Márie.
Horanská studňa a park Prechádzka pokračuje po Jadranskej ulici, až narazíte na ulicu K Horánskej Studni. V tomto úseku nájdeme malý park s niekoľkými preliezačkami, čo ocenia deti a ich rodičia. Oddýchnuť sa dá na lavičkách. Hneď vedľa sa nachádza Horanská studňa. Je uzatvorená, aby nehrozilo riziko pádu. Symbol studne sa dostal do pečate a neskôr erbu Dúbravky. Nie je známe, ako vyzerala studňa v minulosti, preto je jej súčasná podoba kópiou studne z pečate z roku 1626.
Adresa kostola: Strmé sady 60, 841 01 Dúbravka
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1723 | Postavenie kostola sv. Kozmu a Damiána v barokovom slohu |
| 1776 | Úprava veže kostola a výmena strechy |
| 1807 | Erigovanie farnosti v Dúbravke |
| 1946 | Pripojenie Dúbravky k Bratislave |
Kostol sv. Kozmu a Damiána v Dúbravke je nielen dôležitým náboženským centrom, ale aj významnou kultúrnou pamiatkou, ktorá svedčí o bohatej histórii a architektonickom dedičstve Bratislavy a celého Slovenska. Jeho návšteva je cestou do minulosti a príležitosťou na objavovanie krás sakrálnej architektúry.