Na vŕšku nad obcou Sedliacka Dubová sa týči zrúcanina starého kamenného kostolíka zasväteného sv. Kozmovi a Damiánovi. Pôvod tohto kostolíka siaha hlboko do stredoveku.
Počiatky a stredoveká história
Kedy kostol vznikol, presne nevieme. Vieme však, že v roku 1397 už stál na kopci nad malebnou dedinkou. V tom čase vládol kráľ Žigmund Luxemburský a dedina patrila najmocnejšiemu magnátovi v Uhorsku, Stiborovi zo Stiboríc. To už stál na mieste dnešného kostola drevený kostolík s farou „Robova”. Ďalšia upresňujúca informácia je, že v roku 1333 dedina patrila pod farský kostolík Oravského hradu. Všetky vtedajšie fary na Orave boli pod patronátom Oravského hradu - jeho pánov, ktorí tu v mene kráľovom vykonávali patronálne práva. Svojvôľa a výstrelky pánov Oravského hradu znášal hlavne biedny ľud.
Prvá písomná zmienka o kostole je z roku 1397. Sedliacka Dubová bola v tej dobe jedno z piatich cirkevných centier Dolnej Oravy a kostol slúžil pre obyvateľov niekoľkých okolitých dedín. V tom čase sa jednalo o drevený kostol s farou a cintorínom v blízkosti, jeho presná podoba však nie je známa.
V kanonickej vizitácii z roku 1559 je o kostolíku spomenuté: „V Dubovej patriacej pod Oravský zámok je kostol pekne vystavaný, zasvätený sv. Kozmovi a Damiánovi.” V kostole sa nachádzal pozlátený kalich, medené cimbórium, strieborný kríž, pacifikál a dva ornáty s príslušenstvom. To je asi všetko, čo vieme o najstaršej fáze kostola. Môžeme len predpokladať, že sa nachádzal na mieste terajšieho kostola. Pravdepodobne v 16. storočí popri fare vznikla škola, ktorá slúžila žiakom z okolitých dedín.
Renesančná prestavba a náboženské zmeny
Gróf Juraj Thurzo, stúpenec lutherizmu, postupne presadzoval protestantizmus na oravských farách. Časom sa tak aj kostolík stal evanjelický. Stalo sa, že v roku 1625 navštívil dedinu superintendant Hodík. Po zhodnotení stavu zaznamenal, že kostol, fara a škola „hrozia zrútením”, zároveň poprosil grófku Alžbetu Czoborovú vdovu po Jurajovi Thurzovi, aby pomohla príspevkami a darmi na výstavbu dubovského kostola.
Medzi rokmi 1625 a 1642 bol kostol zrekonštruovaný a bola postavená renesančná kamenná veža, ktorá sa zachovala dodnes. Omietka veže je zdobená charakteristickou sgrafitovou výzdobou. Loď kostola bola drevená.
Presné dispozičné členenie objektu po tejto prestavbe nepoznáme, pretože ho zotreli neskoršie prestavby. Môžeme len konštatovať, že kostol mal v pôdoryse neskorogotický charakter jednoloďovej sakrálnej stavby s polygonálne uzavretým presbytériom. Táto dispozícia môže byť aj staršia, daná jeho gotickým predchodcom. Voči terajšiemu stavu mala loď približne rovnaký pôdorys, ale bola trochu nižšia, čo svedčí aj odtlačok konštrukcie strechy renesančného kostola na veži.
Tradícia hovorí o maľovanom interiéri. V areáli kostola sa spomínajú aj škola a fara, ktoré zatiaľ nevieme lokalizovať. Najzachovalejšia časť kostola, ktorú postavili počas renesančnej prestavby, je veža. Nahradila funkciu staršej zvonice. Veža bola štvorpodlažná, zakončená šindľovou stanovou strechou. Prízemie bolo zaklenuté valenou klenbou a osvetlené okrúhlym oknom. Ostatné poschodia boli s trámovými stropmi, osvetlené štrbinovými oknami. Na najvyššom poschodí, kde boli umiestnené zvony, sú združené okná, vytesané z pieskovca. Celá veža bola maľovaná, doteraz je ešte viditeľná sgrafitová bosáž na nárožiach. Vstup do veže bol situovaný na prvom poschodí z chórusu lode.
Povstania a zničenie
Počas Pikovho a Tököliho povstania bola Sedliacka Dubová vyplienená a zničená postupujúcimi vojskami. Rastúci útlak miestneho obyvateľstva a kruté prenasledovanie protestantov, v roku 1672 prerástlo do ozbrojeného sedliackeho povstania na Orave a Liptove, známe ako Pikovo. Cisárske vojská ho kruto potlačili a jeho následky si odniesla aj Dubová. To využili dedinčania a vyhnali evanjelického kňaza Juraja Rafanidesa, s ktorým si nerozumeli. Dedina bola celkom zničená v rokoch 1672 cisárskymi a 1683 poľským vojskom. Ešte v roku 1686 je o dedine zaznačené: „Nachádzajú sa tam len dve sedliacke usadlosti, dobytok čiastočne utratili pri ťažení cisárskeho vojska, čiastočne ho zrekvirovali kuruci a Litvania”, ale nespomínajú sa škody na kostole.
Na fare sa evanjelici ešte stále zdržali do roku 1685, keď ich odtiaľ nevyhnali prívrženci grófa Mariášiho.
Baroková prestavba a úpadok
V rokoch 1735-1754 bol kostol opäť prestavaný, drevená loď bola nahradená kamennou barokovou loďou. Loď bola zastrešená kamennou klenbou, ktorú pred vplyvom počasia chránila ešte drevená strecha. Vnútri lode bol drevený chórus, kazateľnica a barokový oltár.
V roku 1735 sa obec podujala na radikálnu prestavbu kostola. Okrem renesančnej veže zbúrali celý pôvodný kostol. V čase prestavby účel kostola substituovala drevená kaplnka v dedine. Nanovo boli postavené loď, predsieň, presbytérium a sakristia, ktoré rešpektovali pôvodnú dispozíciu kostola. Loď bola osvetlená štyrmi oknami. Vzadu bol situovaný drevený chórus. Spolu s presbytériom bola zaklenutá lunetovou klenbou. V presbytériu osvetľovanom dvoma oknami bol situovaný barokový oltár pochádzajúci pravdepodobne zo 60. rokov 18. storočia. Kostol mal zvonku bielo olemované okná, dvere a nárožia.
Zo zachovalých zvyškov je zrejmé, že murovanou hradbou opevnený areál sa nachádza v sedle až za valom oddeľujúcim asi polhektárový vrchol brala halštatského hradiska. V časti opevnenej plochy pri vale je hradbami vymedzený cintorín a v druhej o niečo väčšej časti je areál kostola. Popri jeho južnej stene prechádzala cesta spájajúca dve vežovité brány pre každú z priliehajúcich dedín. Brány sa od seba líšili. Dlžianska bola menšia a jednoduchšia. Dubovianska bola naopak výstavnejšia, väčšia a po jej oboch stranách stáli kaplnky, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou boli postavené v rámci barokovej prestavby. V severozápadnej časti hradby stála kostnica (osárium).
Pravdepodobne po morovej epidémií v rokoch 1739-40 v dôsledku štátnej regulácie sa zriadil nový cintorín pod bralom pri ceste, ale dokedy sa používal starý na Žiari, nevieme. Fara a škola sa presťahovali dole do dediny a postupne v priebehu 18.
Význam kostola sv. Kozmu a Damiána však napriek prestavbe postupne upadal. Od roku 1787 sa osamostatňovali okolité farnosti a budovali si vlastné kostoly. Samotná Sedliacka Dubová, pôvodne postavená hlavne na úpätí vrchu Žiar, sa časom rozšírila do údolia Oravy, ďalej od kostola. V priebehu 18. storočia sa dole do dediny presťahovala aj škola a fara.
V štátnom súpise rímsko-katolíckych kostolov, fár a ich dôchodkov na Orave v roku 1766 v takzvanom dolnom obvode okresu sa o kostole píše: „Kostol je murovaný spred 20 rokov, postavený zbožnosťou veriacich a z peňazí kostola, je vybavený bohoslužobným inventárom. Význam kostolíka ako dominantného chrámu v svojom okolí upadal. V roku 1787 sa osamostatnili farnosti v Chlebniciach, Hornej Lehote, Dlhej a Krivej.
V 19. storočí sa rozhodli nahradiť drevenú kaplnku novým kostolom. Keďže v dedine nesmeli byt súčasne dva kostoly, v roku 1880 zo starého kostola na kopci strhli strechu a odniesli oltár.
Túžba po novom životnom štýle zasiahla azda najhodnotnejšiu pamiatku v obci, kostol na Žiari. V roku 1880-1886 bol vybudovaný nový neogotický chrám v obci. Sú zachované múry kostola a veže, obvodové múry s dvomi bránami, kostnica za kostolom, a zvyšky dvoch kaplniek.
Vyše sto rokov voda, vietor a mráz deň za dňom ohlodávali múry opusteného kostola. Zdalo sa, že osud má už spečatený.
Súčasnosť a obnova
Nad údolím rieky Orava, na malom kopci kúsok od starobylého Oravského hradu, čnejú sa do výšky pomerne zachovalé ruiny v minulosti slávneho kostola. Hľadí na šíru krajinu ako mlčanlivý svedok času. Kedysi to bol utešený kostolík, ale ako všetko na svete i on zostarol a premenil sa na tichú ruinu. Čo by vedeli rozprávať tieto ustaté múry o hmlistej minulosti slávneho kostola?
Ale v roku 1998 sa tu stretla partia nadšených mladých ľudí, ktorí s láskou v srdci a odhodlaním nezištne vykonať dobrý skutok sa rozhodli oprášiť jeho múry a prinavrátiť mu zašlú slávu. Projekt Dubova colonorum venovaný záchrane pamiatky sa snaží o jeho zachovanie, takže v súčasnosti je ho možné navštíviť.
Kostolík sv. Kozmu a Damiána - sa nachádza na Orave nad obcou Sedliacka Dubová. Miesto má bohatú minulosť, dejiny osídlenia siahajú až do praveku, z 2. až 3.
Dnes tu môžeme vidieť dobre zachované zrúcaniny veže i celej lode kostola a okolo celého areálu murovanú ochrannú hradbu s dvoma vstupnými bránami. V južnej stene sa nachádzajú zvyšky múrov dvoch kaplniek a v poloblúkovitej línii severozápadnej hradby sú dobre zachované zvyšky kostnice.
Dubova Colonorum - je projekt, ktorým sa snažíme formou mládežníckych táborov zachrániť zrúcaniny kostolíka sv. Kozmu a Damiána pred ich ďalším pustnutím a pôsobením zubu času. Záchranu organizuje ZKSM - Združenie kresťanských spoločenstiev mládeže v spolupráci s o.z. Dubova Colonorum a obcou Sedliacka Dubová. Odborné záležitosti konzultujeme s Pamiatkovým ústavom Ružomberok a Oravským múzeom.
Cieľom projektu je záchrana ruín a ich zakonzervovanie, aby sa zabránilo ich ďalšiemu rozpadu, vyčistenie celého areálu, ale i historický prieskum. Nechceme areál kompletne zrekonštruovať, ale zachovať jeho súčasný vzhľad a atmosféru zrúcanín. No projekt prispieva i k zmysluplnému a užitočnému tráveniu voľného času mladých ľudí počas prázdnin v tábore s dobrým programom.
V roku 1998 sa uskutočnil prvý ročník tohto tábora, na ktorom sa zúčastnilo 64 mladých ľudí z celého Slovenska. Druhý ročník táborov sa konal v júli a auguste 1999, kde bolo 92 účastníkov. Tretí ročník táborov sa konal v roku 2000, na ktorom sa zúčastnilo 67 dobrovoľníkov. Štvrtý ročník bol prelomový (2001). Čistením okolia kostolíka bolo zistené, že areál kostolíka je dvakrát väčší než sa predpokladalo. Našli sme zvyšky múrov, priekopu, dva kamenné kríže a črty niekdajšej budovy v teréne. Piaty krát sme sa stretli v roku 2002. Tento ročník bol v duchu minulého.
V roku 2003 sa družina dobrodružno-akčne sa pustila do murovania kostnice, ktorej múry sa nám podarilo vytiahnuť až po glajchu :-). V roku 2004 sa podarilo konštrukciu strechy dostavať, škridlu položiť, avšak nie dokončiť - takže strecha zostala čiastočne odkrytá. Zima však našťastie neurobila takmer žiadne škody. Okrem toho sa zaizolovala dolná klenba veže, cez ktorú už začínalo pretekať.
V roku 2005 sme strechu na kostnici konečne dokončili, hoci tento rok sa tábory v tradičnej forme neuskutočnili. Kostnica bude slúžiť na odkladanie materiálu a náradia. V roku 2006 bola kostnica celkom dokončená (vyčistené vnútro, vyložená podlaha, nahradený provizórny štít a osadené dvere), časť materiálu sme uložili v nej.
V roku 2007 sa nám podarilo spevniť klenbu nad zadným oknom západného múru a korunu múru až ku veži. Pokračovali sme v špárovaní Dlžianskej a Dubovnianskej brány, ktorú sme aj mierne nadstavili - príprava na obnovu klenby. V roku 2008 sme zakonzervovali klenbu nad predným oknom západného múru a priliehajúcu korunu múru. V roku 2009 sa nám podarilo zakonzervovať celý severný múr hlavnej lode. V roku 2010 sme sa pustili do konzervácie južného múru hlavnej lode. V roku 2011 sme sa zamerali na konzerváciu južného múru hlavnej lode, ktorý sme kompletne zakonzervovali.
V roku 2014 sme kompletne zakonzervovali oblúk medzi loďou kostola a presbytériom. V roku 2015 sa nám podarilo domurovať múry presbytéria do rovnakej výšky. V roku 2016 sme sa sústredili na zadný vchod do kostola (vedľa veže), kde sme domurovali chýbajúce časti oblúka spolu s oporným múrom. Keďže zatrávnenie (biosanácia) korún múrov sa nám osvedčila, rozhodli sme sa ju použiť na celej lodi kostola. V roku 2017 sme premurovali časť korunných múrov kostola a položili sme biosanáciu. Zrekonštruovali sme chýbajúci oblúk Dlžianskej brány. Vyčistili sme klenbu veže od nánosov skál a odpadu a čiastočne sme ju zašpárovali.
V roku 2018 sme premurovali južné korunné múry kostola a položili sme biosanáciu. Tiež sme pokračovali v špárovaní klenby veže. V roku 2019 sme dokončili premurovanie korún múrov presbytéria vrátane presbytériového oblúka a kladenie biosanácie. V budúcnosti nás čakajú technicky aj finančne náročné práce na konzervácii múrov veže. Všetky tieto práce budú prebiehať počas leta v mesiacoch júl - august formou mládežníckych táborov.
Tieto tábory sú určené pre mladých ľudí vo veku od 18 rokov z celého Slovenska a aj ČR, ktorí pracujú bez nároku na finančnú odmenu. Celý tábor je časovo orientovaný do histórie, snažíme sa vo všetkom zachovať stredoveký štýl. Účastníci tábora nie sú iba mladí kresťania, ale je určený pre všetkých čo prejavia záujem prežiť dva nezabudnuteľné týždne v prírode. Pestrosť názorov sa nám veľmi osvedčila a bola prínosom pre všetkých. Keďže je to celoslovenská akcia, propagácia bude prebiehať na celom území Slovenska formou plagátov, ale i v televízii, rádiách, tlači.
Prehľad rekonštrukčných prác na kostole sv. Kozmu a Damiána v Sedliackej Dubovej
| Rok | Realizované práce |
|---|---|
| 1998 | Prvý ročník tábora, 64 účastníkov |
| 1999 | Druhý ročník tábora, 92 účastníkov |
| 2000 | Tretí ročník tábora, 67 účastníkov |
| 2001 | Zistenie, že areál kostolíka je dvakrát väčší, nález zvyškov múrov, priekopy, krížov a čŕt budovy |
| 2003 | Murovanie kostnice |
| 2004 | Dostavba konštrukcie strechy kostnice, izolácia dolnej klenby veže |
| 2005 | Dokončenie strechy na kostnici |
| 2006 | Dokončenie kostnice (vyčistenie, podlaha, štít, dvere) |
| 2007 | Spevnenie klenby nad zadným oknom a koruny múru ku veži, špárovanie Dlžianskej a Dubovnianskej brány |
| 2008 | Zakonzervovanie klenby nad predným oknom a priliehajúcej koruny múru |
| 2009 | Zakonzervovanie celého severného múru hlavnej lode |
| 2010 | Konzervácia južného múru hlavnej lode |
| 2011 | Kompletná konzervácia južného múru hlavnej lode |
| 2014 | Kompletná konzervácia oblúka medzi loďou a presbytériom |
| 2015 | Domurovanie múrov presbytéria do rovnakej výšky |
| 2016 | Domurovanie zadného vchodu do kostola, biosanácia korún múrov |
| 2017 | Premurovanie časti korunných múrov, biosanácia, rekonštrukcia oblúka Dlžianskej brány, čistenie a špárovanie klenby veže |
| 2018 | Premurovanie južných korunných múrov, biosanácia, špárovanie klenby veže |
| 2019 | Dokončenie premurovania korún múrov presbytéria, biosanácia |