Jeruzalem, mesto s tisícročnou históriou, je posvätným miestom pre tri najväčšie svetové náboženstvá. Pre kresťanov je Jeruzalem mestom, kde bol Ježiš Kristus ukrižovaný a vstal z mŕtvych. Medzi najvýznamnejšie pútnické miesta patrí práve Kostol Svätého Krista.
Bazilika Božieho hrobu v Jeruzaleme
História Kostola Svätého Krista
Asi ťažko sa dozvieme, kde presne bol v skutočnosti Ježišov hrob. Keďže odvtedy ubehlo už 2000 rokov, miest, kde sa mohol nachádzať, je niekoľko - tradičnejších a bizarných. Od Japonska cez indický Kašmír až po tri miesta v Jeruzaleme. Tie priblížil Ján Majerník. Najznámejší a najstaršie uctievaný Ježišov hrob nájdeme v Bazilike Božieho hrobu v Jeruzaleme.
História Chrámu Božieho hrobu siaha až do 4. storočia, keď cisár Konštantín I. Veľký dal postaviť baziliku na mieste, ktoré bolo považované za Ježišov hrob. Predtým, v roku 135 nášho letopočtu, rímsky cisár Hadrianus zrovnal Jeruzalem so zemou a postavil na tomto posvätnom mieste Venušin chrám.
Keď Helena (neskoršia sv. Helena), matka prvého kresťanského cisára Konštantína Veľkého, podnikla v roku 326 nášho letopočtu historickú púť do Jeruzalema, našla s pomocou gréckeho biskupa Makáriosa pod chrámom hrobku. Konštantín dal chrám zrúcať a postavil na jeho mieste baziliku, ktorú tvorí obdĺžnikový komplex budov. Baziliku vysvätili v roku 335 nášho letopočtu. V jej strede, nad Kristovým hrobom, vznikla kruhová svätyňa.
Terajší chrám Božieho hrobu, postavený po zemetrasení v roku 1927, je vernou reprodukciou križiackej stavby. Chrám Božieho hrobu bol do dnešných rozmerov postavený križiakmi v 11. storočí. Pôvodne ale vznikol z popudu sv. Heleny na mieste, o ktorom sa predpokladalo, že tu stála Golgota. Chrám tak zastrešuje miesto Ježišovho utrpenia, ale tiež uloženia do hrobu.
Chrám prešiel mnohými zmenami a rekonštrukciami v priebehu storočí, ale zostáva jedným z najdôležitejších kresťanských pútnických miest. Len pred niekoľkými týždňami sa skončili rekonštrukčné práce v Bazilike Svätého hrobu v Jeruzaleme. 15. júl 1149 bol pre Jeruzalem výnimočným dňom: presne 50 rokov predtým európski križiaci oslobodili Sväté mesto a po storočiach moslimskej nadvlády vyhlásili Jeruzalemské kráľovstvo. Oslava výročia mala ešte viac posilniť toto ešte stále mladé kráľovstvo a opätovné vysvätenie kostola Božieho hrobu - jednej z najväčších svätýň kresťanstva, sa malo stať jej vyvrcholením.
Uprostred kostolnej budovy, ktorá bola v rokoch krátko predtým veľkolepo rozšírená v románskom štýle, inštalovali vtedy mimoriadne umelecké dielo: novovytvorený hlavný oltár.
Správa Baziliky Svätého hrobu
V súčasnosti spravuje Baziliku Svätého hrobu šesť cirkví: grécka pravoslávna, rímskokatolícka, arménska apoštolská, sýrska pravoslávna, koptská a etiópska pravoslávna cirkev. Na rozdiel od chrámov, ako ich poznáme, Bazilika Svätého hrobu má množstvo bočných kaplniek a chrám zároveň nepatrí jednej cirkvi.
Určité práva majú aj koptská, sýrska a etiópska cirkev. Vzhľadom na význam chrámu, sa o jeho správu od roku 1852 stará dohromady šesť kresťanských cirkví: grécka pravoslávna, rímskokatolícka, arménska, apoštolská, etiópska pravoslávna, koptská katolícka a sýrska pravoslávna. Zatiaľ čo niektoré časti chrámu sú zdieľané, iné úseky patrí len niektorým cirkvám. Úseky majú svoje presné hranice založené na zložitých pravidlách.
Jedným z týchto úsekov je horná časť chrámu, ktorá patrí koptskej a etiópskej cirkvi. Na mieste takmer nepretržite stráži aspoň jeden koptský mních, aby uhájil právo svojej cirkvi na túto časť chrámu.
Kvôli napätiu medzi kresťanskými denomináciami bola moslimská rodina historicky poverená uchovávaním kľúčov od Božieho hrobu. Kľúče sa odovzdávajú z generácie na generáciu. Na znak neutrality každé ráno člen rodiny otvára dvere kostola, do ktorého môžu vstúpiť všetky vierovyznania.
Architektúra a Významné Miesta
Najdôležitejším miestom v Bazilike Božieho hrobu je Golgota a Ježišov hrob. Pri vstupe do baziliky si pútnici hneď všimnú kamennú dosku, ktorú veriaci bozkávajú a s úctou sa jej dotýkajú. Hneď napravo vedú schody na vyvýšené miesto, kde sa nachádza samotná Kalvária. Na Kalvárii je aj oltár, kde sa dá dotknúť symbolického miesta, kde stál kríž.
Najvýznamnejším miestom Baziliky Svätého hrobu je samotný hrob, kde Ježiš ležal a z ktorého vstal z mŕtvych. Nad hrobom je postavený sarkofág alebo kaplnka a pútnici na vstup do jej vnútra neraz čakajú celé hodiny. Vchod do Božieho hrobu spravuje pravoslávna cirkev a pri vchode stojí mních či kňaz, ktorý dozerá na to, aby ľudia neboli dnu dlho.
Františkán Karol Miroslav Švarc pripomína, že archeologické prieskumy dokazujú, že Ježišov hrob je hrobom z prvého storočia. Podľa neho otázka, či ide o pravé miesto alebo nie, je legitímna. Rehoľník Švarc zdôrazňuje, že miesto, odkiaľ vstal Ježiš z mŕtvych, je stredobodom našej viery, odtiaľ vstávame k novému životu.
Chrám Božího hrobu v Jeruzalémě - interiér
V bazilike sa nachádza aj Kaplnka svätej Heleny a vedľa nej Kaplnka nájdenia Svätého kríža. Ďalším zvláštnym miestom v bazilike je miesto pod samotnou Kalváriou. Podľa tradície sa tam nachádza hrob prvého človeka - Adama. Zaujímavosťou je, že na tomto mieste sa nachádza malý oltárik a skala. V jej pukline je umiestnený malý seizmogram, ktorý stále zaznamenáva jemné chvenia. Skala, nad ktorou meter zomrel Ježiš, sa stále chveje.
Kaplnka Adama v Bazilike Božieho hrobu
Prejdime spolu Ježišovu historickú bolestnú cestu, ktorou kráčal od Pilátovho sídla na vrchol Golgoty. Imitácií Krížových ciest je na svete veľa, táto jediná je však pravá. Veď práve tu Ježiš niesol svoj kríž z miesta utrpenia na miesto ukrižovania, tu kráčal od Piláta na Golgotu. Slávna cesta Via Dolorosa, alebo po našom Cesta bolesti, Cesta utrpenia, či Cesta smútku, vinie sa uličkami Starého mesta v dĺžke 600 metrov.
Dnešná podoba Via Dolorosa sa zrodila až v 15. storočí. Niektoré jej zastavenia sa spomínajú v Jánovom, Matúšovom, Lukášovom, či Marekovom evanjeliu, ostatné sú len produktom tradície. Ich postup aj príbehy, s ktorými sa spájajú, sú rovnaké, ako ich vidíme na stenách našich kostolov, či čítame o nich v modlitebných knižkách.
Alternatívne miesta Ježišovho hrobu
Alternatívne miesta Ježišovho hrobu zahŕňajú: Záhradný hrob, Talpijotský hrob.
Záhradný hrob v Jeruzaleme
Jeruzalem: Mesto s bohatou históriou
Jeruzalem sa v najstarších písomných zmienkach objavuje pod názvom Sálem, ale jeho existencia je tiež doložená prvou biblickou knihou Genezis. Abrahám tu na hore Moriah priniesol Bohu obeť vo forme svojho vlastného syna Izáka, ktorý bol nakoniec osudu obeti ušetrený. Po prvýkrát sa Jeruzalem stáva hlavným mestom Židov v priebehu vlády kráľa Dávida, ktorý ho dobyl z rúk kmeňa Jebuzejcov, a postavil si tu svoj palác.
Kráľ Šalamún potom mesto rozšíril, a postavil na najvyššom kopci Chrám, ktorý sa stal hlavným miestom židovskej bohoslužby. Chrám bol podľa Biblie postavený z cédrového dreva, dovezeného z Libanonu, a jeho vnútorná svätyňa bola zdobená zlatom. Tento skvost bol zničený v roku 586 pred n. l. vojskom babylonského kráľa Nabukodonozora, kedy bola časť obyvateľstva odvlečená do zajatia do Babylonu.
Keď sa po niekoľkých desaťročiach Židia z exilu vrátili, rozhodli sa postaviť si opät svoj chrám. V tomto chráme pôsobil mimo iných i sám Ježiš Kristus, ktorý tu niekedy vyučoval, uzdravoval, alebo odtiaľto vyháňal kupcov a peňazomencov. Ježiš Kristus bol po troch rokoch účinkovania ukrižovaný na hore Golgota, hneď za hradbami mesta.
Skaza Jeruzalema, ktorú predpovedal, prišla v roku 70 n. l., kedy Rimania opäť zničili jeruzalemský chrám, a o šesťdesiat rokov neskôr zrovnali celé mesto so zemou. Na mieste vznikla Aelia Capitolina, rímske mesto s pravidelnými ulicami a pohanskými chrámami, ktoré neskôr kresťania prestavali na kostoly a kláštory. V 7. storočí prichádza do Jeruzalema islam a práve na mieste židovského chrámu vzniká mešita Skalného dómu, ktorá tam stojí dodnes.
Mesto neskôr zažilo vpády križiakov i moslimských vojsk pod vedením slávneho dobyvateľa Saladína a naposledy potom vpád osmanských Turkov v 16. storočí. Vládu Osmanov vystriedal Britský mandát a vznik štátu Izrael v roku 1948, kedy sa mesto po prvej izraelsko-arabskej vojne rozdelilo na dve časti - východnú arabskú (pripadla Jordánsku a patrilo do nej celé staré mesto) a západnú Izraelskú (kde vzniklo izraelské hlavné mesto). Jeruzalem sa opäť spojil v roku 1967.
Jeruzalem sa rozprestiera na niekoľkých pahorkoch a vďaka tejto geografickej členitosti nie je orientácia v meste zložitá. V prostriedku sa nachádza opevnené staré mesto, ktoré je z hľadiska návštevy najzaujímavejšie. Vo východnej časti prevažuje arabské obyvateľstvo a sú tu tiež významné kresťanské kostoly a kláštory. Jeruzalemské hradby tak, ako ich vidíme dnes my, pochádzajú zo 16. storočia.
Predtým boli rôzne prestavované, a časť pôvodných rímskych hradieb je možné vidieť aj s rímskou bránou napríklad pri dnešnej Damaskej bráne. Hradby sú pre turistov prístupné, vystúpiť na ne sa dá pri Damaskej alebo Jafskej bráne. Výhľad z hradieb na mesto je neopakovateľný, a na jednotlivých úsekoch je popis toho čo návštevník pred sebou vidí. Do starého Jeruzalema vedie 8 brán.
Chrámová hora je podľa niektorých práve horou Moriah, kde mal Abrahám obetovať svojho syna Izáka. Stáli tu kedysi prvý a druhý jeruzalemský Chrám. Dnes je Chrámová hora so svojimi mešitami tretím najposvätnejším miestom moslimov. Múr nárekov alebo Západný múr (podľa svojej polohy) ako pozostatok vonkajších hradieb Jeruzalemského chrámu (ktoré mimochodom nechal rozšíriť Herodos Veľký), je jediná časť okrsku židovského Chrámu, ktorá sa po rímskom zničení zachovala.
Podľa Židov toto miesto nikdy neopustila Božia prítomnosť, preto sa sem dodnes chodia modliť. Je to vlastne najposvätnejšie miesto pre Židov na svete. Krížová cesta, tak ako ju poznáme dnes, vznikla asi v 11. storočí. Mala by kopírovať cestu Ježiša Krista po jeho odsúdení Pontským Pilátom na Golgotu.
Múr nárekov v Jeruzaleme
Hora Sion sa nachádza v bezprostrednej blízkosti jeruzalemských hradieb a vchádza sa na ňu Sionskou bránou. Je to miesto symbolického posledného odpočinku kráľa Dávida (kráľ Dávid tam nie je pochovaný, je tam ale jeho symbolický hrob, kde sa zbožní Židia prichádzajú modliť), a tiež sa tu nachádza Horná miestnosť (kde podľa Biblie Ježiš pripravil Poslednú večeru pre svojich učeníkov).
Olivová hora sa nachádza vo východnej časti mesta, odkiaľ je krásny výhľad na starý Jeruzalem. Odtiaľto podľa Biblie vystúpil Ježiš Kristus po svojom zmŕtvychvstaní do neba. Na úpätí hory sú pre jej posvätný charakter pochovaní zbožní Židia, i niektorí Starozákonní proroci. Taktiež sa tu nachádza Getsemanská záhrada, kde Ježiš bdel a modlil sa noc pred svojim ukrižovaním.