Kostol Kráľovnej anjelov je významnou sakrálnou pamiatkou s bohatou históriou a unikátnou architektúrou. V tomto článku sa pozrieme na ich históriu, architektonické zvláštnosti a umelecké hodnoty.
Kostol spolu s priľahlým kláštorom bol podľa tradície postavený v prvej polovici 14. storočia vďaka financiám, ktoré poskytol v roku 1309 gróf Ladislav Dank, ktorý je v literatúre stotožňovaný s magistrom Dončom. Patrí k najstarším gotickým kláštorom na Slovensku. Prvá nepriama zmienka o pôsobení minoritov na Spiši pochádza už z 2. pol. 13. stor., aj keď lokalita prvého rehoľného domu nie je známa. Patril konventuálom/minoritom - menším bratom sv. Františka, ktorí sa venovali predovšetkým duchovnej službe a starostlivosti o chudobných.
Kláštor bol postavený pri západných hradbách Levoče, čo zodpovedalo františkánskemu zvyku zakladať svoje sídla na okraji miest, najmä v blízkosti chudobných štvrtí. Kostol bol pôvodne zasvätený sv. Ladislavovi, neskôr niesol patrocínium Panny Márie Kráľovnej anjelov. Táto sakrálna stavba predstavuje výnimočný príklad gotickej architektúry a bola vybudovaná známou levočskou stavebnou hutou.
Prvotné provizórium pre mníchov koncom 13. storočia tvorilo len niekoľko budov. Bola to menšia murovaná sakrálna stavba, ktorej jadro dnes tvorí kapitulnú sieň, v jej susedstve jednoduché dormitórium (spálňa mníchov) a refektár (spoločná jedáleň). V 20. - 40. rokoch 14. storočia začala rozsiahla výstavba kláštora do dnešnej podoby. Výstavba kláštora zahŕňala novostavbu Kostola sv. Ladislava, ktorého počiatočnú fázu tvorila svätyňa. Na túto stavbu nadväzoval ambit - krížová chodba. Severne od najstaršieho kláštorného kostola bol postavený nový refektár (dnešná recepcia). Nové dormitórium bolo zrejme umiestnené na poschodí nad ním. Staršie dormitórium, teda pôvodná provizórna kláštorná budova, bolo upravené na sakristiu kostola. Dilatačný priestor medzi kostolom a sakristiou bol využitý na schodisko, ktoré dodnes vedie na poschodie kláštora. Zmeny sa dočkal aj najstarší kláštorný sakrálny objekt, ktorý bol prebudovaný na kapitulnú sieň. Stavba všetkých týchto objektov trvala niekoľko desaťročí a mohla byť ukončená okolo roku 1380.
História a prestavby
V období reformácie po roku 1544 sa kostol dostal - podobne ako Kostol sv. Ducha na Košickej ulici - dostal do rúk evanjelickej obci v Levoči. Cez reformáciu schátral a bol používaný ako sýpka. Od roku 1691 pripadol do správy jezuitom, ktorí pristúpili k rozsiahlej prestavbe. Poškodený strop s klenbami a stĺpy prerobili v barokovom slohu, no gotické prvky v presbytériu zostali zachované. Barokový interiér kostola vznikol v rokoch 1694 - 1697 v dielni stolára Olafa Vavrinca Engelholma, švédskeho pôvodu.
Osobitnú pozornosť si zasluhuje monumentálny hlavný oltár, v ktorom sa spája gotická socha Madony z 15. storočia s barokovými plastikami uhorských kráľov a jezuitských svätcov. Pomenovanie Čierny kostol pochádza z čierno-zlatého lakovania mobiliáru, ktorý mal imitovať vzácny mramor. Podobne aj interiér kostola a sakristie je vyzdobený vzácnymi stredovekými maľbami. Na severnej stene bočnej lode kostola je stredoveká nástenná maľba znázorňujúca sedem skutkov milosrdenstva, ktorá je zakončená výjavom Najsvätejšej Trojice ako skupiny troch vedľa seba sediacich osôb. Ide o ojedinelé vyobrazenie, keďže Duch Svätý je tu zobrazený ako mladý človek. Takáto ikonografia bola neskôr zakázaná a nahradilo ju vyobrazenie Ducha Svätého ako holubice.
Krížová chodba (Ambit)
Krížová chodba kláštora minoritov v Levoči, tzv. ambit, je vzácnym príkladom stredovekej kláštornej architektúry, aká bola bežná v celej Európe. Štvorstranné chodby s otvorenými arkádami, obklopujúce tichý rajský dvor, vytvárali symbolickú hranicu medzi svetom za múrmi a vnútorným životom komunity. Ambit nebol len miestom rozjímania - slúžil aj na liturgické procesie a duchovné slávenia - čo dokazuje napríklad pastofórium vo východnom krídle či zachované nástenné maľby.
Rajský dvor uprostred mal evokovať stratený raj - miesto pokoja, nevinnosti a duchovnej harmónie. Mnísi tu nachádzali priestor na tichú meditáciu. Ako vyzeral levočský dvor v stredoveku, dnes nevieme, no určite v ňom rástla okrasná i úžitková zeleň. V niektorých kláštoroch bývali uprostred dvorov fontány alebo studne, no v Levoči sa ich existencia nepotvrdila. Stavba krížovej chodby prebiehala od 20. do 40. rokov 14. storočia, paralelne s výstavbou Kostola sv. Ladislava. Na severe k ambitu pribudol refektár a nad ním dormitórium. Tieto priestory nesú stopy vplyvu rakúskej podunajskej architektúry a patria k najcennejším častiam kláštorného komplexu. Levočský ambit je jedinečnou pamiatkou tohto druhu na Slovensku.
Kaštieľ Betliar - jediný kaštieľ na Slovensku, s pôvodným vybavením a zariadením #RegionSlovakia
Gotická cesta
Slovenská Gotická cesta je prvou poznávacou a zároveň aj kultúrnou cestou na Slovensku. V ucelenom okruhu predstavuje najvzácnejšie skvosty Spiša a Gemera, ktoré svojim významom presahujú svoj región i celé Slovensko. Pamiatky, ku ktorým Gotická cesta vedie - hradné komplexy, zachovalé historické centrá miest, múzeá, katedrály, ale i dedinské kostoly, meštiacke a remeselnícke domy alebo aj kamenné mosty - sú zároveň aj neoddeliteľnou súčasťou európskeho kultúrneho dedičstva.
Rozvoj gotického umenia na Spiši súvisí s príchodom nemeckých kolonistov v 13. storočí, čo znamenalo aj rozvoj miest zásluhou privilégií, ktoré títo prisťahovalci dostali. Vďaka tvorivým schopnostiam staviteľov, rezbárov, maliarov, kamenárskych a iných majstrov sa stal gotický Spiš spolutvorcom výtvarného a architektonického profilu Európy. Bohatá história gemerského regiónu je zasa spojená s ťažbou a spracúvaním nerastného bohatstva, najmä drahých a farebných kovov. Kvôli obchodu so železom sa Gemer stal križovatkou rozličných umeleckých prúdov, hlavne z Talianska, s ktorým uhorskí panovníci udržiavali významné kontakty.
Atraktivitu okruhu kultúrnymi pamiatkami zvyšuje i nádherná príroda okolia, ktorou cesta vedie. Ide predovšetkým o Národné parky Slovenský raj, Muránsku planinu a Pieniny, ako aj Chránenú krajinnú oblasť Slovenský kras v Gemeri, ktorej jaskyne sú zaradené do zoznamu svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO.
Rozdelenie Gotickej cesty
Trasa Gotickej cesty je dlhá 267 kilometrov a popri cestách, v mestách a obciach, ktorými cesta prechádza, sú nainštalované hnedo-biele orientačné tabule s piktogramom v tvare gotickej klenby, ktoré upozorňujú na jednotlivé pamiatky.
Gotická cesta je rozdelená do štyroch okruhov:
- Spišsko - gemerský okruh
- Spišsko - tatranský okruh
- Spišsko - pieninský okruh
Gotická cesta je prvou turistickou poznávacou cestou na Slovensku. K týmto skvostom patria hradné komplexy Spišský hrad, Hrad Krásna Hôrka, Muránsky hrad, zachované historické jadrá miest (Levoča, Kežmarok, Rožňava, Rimavská Sobota a ďalšie), múzeá a katedrály, ale aj dedinské kostoly so vzácnymi stredovekými freskami, meštianske a remeselnícke domy či romantické kamenné mosty. Atraktivitu gotickej cesty zvyšuje aj nádherný prírodný rámec, ktorým vedie.