Benátky, známe aj ako Venezia, sú prístavné mesto v severnom Taliansku, ktoré leží uprostred vnútrozemského mora v lagúne. Pre svoj pôvab patrí k najnavštevovanejším mestám a sú súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Námestie svätého Marka s Bazilikou svätého Marka
Dejiny Benátok
Dejiny Benátok sa začínajú v 5. storočí, kedy sa bažinaté územie lagún stáva sídlom utečencov pred vpádom barbarov do Talianska. V roku 568 sa Veneti definitívne usadia v bezpečí ostrovov na lagúne a ich územie patrí k Východorímskej ríši.
Významnou udalosťou pre Benátky je privezenie pozostatkov evanjelistu Marka z Alexandrie v roku 829. Odvtedy je svätec patrónom Benátskeho štátu a jeho symbol - okrídlený lev - je erbom mesta. Okolo roku 1000 Benátky dosahujú faktickú nezávislosť od Konštantínopola a toto obdobie je charakteristické ich územnou expanziou. Dobývajú Istriu, Dalmáciu a po celom Stredomorí zakladajú obchodné osady. Vlastnia najväčšiu a najvýkonnejšiu flotilu. Ich prevaha na Jadrane je taká veľká, že sa mu hovorí Benátske jazero.
Po obsadení Konštantínopolu Turkami, objavení Ameriky a nových obchodných ciest, Benátky strácajú svoje postavenie a začínajú upadať. V roku 1797 Napoleon I. dobýva Republiku svätého Marka, mesto patrí k napoleonovskému Talianskemu kráľovstvu. V roku 1815 Benátky pripadnú Rakúsku, až nakoniec v roku 1866 sú pripojené k Talianskemu kráľovstvu.
Benátky sú bohaté na veľkolepé paláce, chrámy rôznych štýlov, umelecké pamiatky, úzke uličky a architektonicky zaujímavé mosty. Sú lákadlom pre návštevníkov aj pre svoju neopakovateľnú romantickú atmosféru.
Bazilika sv. Marka - Basilica di San Marco
Nemenej slávnou stavbou na námestí je aj Bazilika sv. Marka - Basilica di San Marco. Spočiatku bola iba kaplnkou pri Dóžacom paláci, po uložení pozostatkov sv. Marka v kaplnke jej význam vzrástol. Dnešná podoba pochádza z roku 1063. Bazilika sv. Marka je charakteristická zmiešaninou slohov od antiky po 19. storočie, aj keď prevládajú byzantské prvky. Každá z piatich kopúl má priemer 13 m a 16 okien. Interiér zdobí 4240 m2 zlatých mozaík z 12. a 13 storočia. Vďaka tejto drahocennej mozaikovej výzdobe, aj vďaka umeleckým pokladom sa označuje aj za „Basilica d´Oro“ (zlatá bazilika).
Interiér Baziliky svätého Marka
Za najvýznamnejšiu stavbu mesta je považovaný chrám resp. bazilika sv. Marka. Relikvie evanjelistu sv. Marka sa do Benátok dostali v roku 828, a to z kláštora v egyptskej Alexandrii, odkiaľ ich (vraj) ukradli benátski moreplavci. Okrídlený lev, ktorý je symbolom tohto evanjelistu, sa dostal do erbu mesta a sv. Marek sa stal patrónom mesta. Na mieste dnešnej baziliky stál kostolík už okolo roku 828 - 829. Podľa písomných dokladov bol v roku 832 zasvätený nový kostol sv. Markovi. Tento kostol vyhorel počas povstania v roku 976 a musel byť prebudovaný. V roku 1063 sa začala výstavba novej baziliky, ktorá bola postupne dobudovaná do tvaru, v akom ju poznáme dnes. Nová bazilika bola vysvätená 8. októbra 1094.
V nasledujúcich storočiach bol však chrám temer nepretržite upravovaný a dekorovaný novými prvkami. V prvej polovici 13. storočia bola vybudovaná nová fasáda a bola dokončená väčšina mozaikovej výzdoby. Kupoly boli zvýšené pomocou drevených konštrukcií a pokryté olovom, aby sa zosúladili s gotickou architektúrou rekonštruovaného dóžovho paláca (hlavným predstaviteľom Benátskej republiky bol volený dóža). Najmä v 14. storočí bolo takmer pravidlom, že lode, vracajúce sa z orientu, doviezli aj nejaký stĺp, hlavicu či fresky z nejakej antickej stavby. Postupne sa tak vonkajšie murivo baziliky pokrývalo rôznymi mramorovými prvkami a reliéfmi, veľa ráz staršími než samotná budova. Bazilika sa tak stala akousi zmesou východných a západných architektonických štýlov. Na bazilike nájdeme románske, gotické, byzantské i renesančné stavebné prvky. Bazilika sv. Marka je postavená na pôdoryse gréckeho kríža a jej stavebným vzorom vraj bol dnes už neexistujúci Chrám svätých apoštolov v Konštantínopole (dnešnom Istanbule). Dĺžka baziliky je 76,5 m, šírka je 62,5 m, najvyššia kupola má výšku 43 m (jej vnútorná výška je 28,15 m).
Architektonické prvky a výzdoba
Zvonku sú najzaujímavejšími a najbohatšie zdobenými časťami kostola západné a južné priečelie. Západné priečelie je horizontálne delené na spodnú a hornú časť. Dolná časť je tvorená piatimi arkádovými portálmi, z ktorých prostredný je najvyšší. Portály sú lemované súbormi mramorových stĺpov. Na prostrednom oblúku sú plastiky z 13. storočia, znázorňujúce sezónne práce v jednotlivých mesiacoch roka. Na priečeliach arkád sú mozaiky s rôznymi výjavmi. Jeden výjav zobrazuje tajné prenášanie tela sv. Marka z Alexandrie (údajne pod kusmi bravčového mäsa, čo malo odradiť striehnucich moslimov).
Na hornej časti priečelia je opäť päť oblúkov. Najvyšší stredný oblúk je vyplnený oknom, presvetľujúcim vnútro baziliky. Nad týmto oknom je socha okrídleného leva, držiaceho otvorenú knihu na pozadí hviezdnej oblohy. Nad celým týmto stredným štítom bola začiatkom 15. storočia postavená socha sv. Marka s anjelmi. Na balustráde, ktorá predeľuje spodnú a hornú časť priečelia stoja štyri kone sv. Marka, nazývané aj grécke kone alebo kvadriga (štvorzáprah). Tento štvorzáprah stál pôvodne v Konštantínopole, odkiaľ ho v roku 1204 dal do Benátok previezť dóža Enrico Dandolo. Tieto sochy koní však majú antický pôvod a pochádzajú z 3.- 4. storočia. Podľa niektorých prameňov niekedy zdobili Trajanov oblúk v Ríme. Sochy koní dal v roku 1797 Napoleon odviezť do Paríža, ale v roku 1815 boli vrátené Benátkam. Po dlhotrvajúcej reštaurácii boli tieto plastiky v 90. rokoch minulého storočia umiestnené do Múzea sv. Marka, ktoré je vnútri baziliky. Na priečelí sú dnes bronzové repliky sôch koní.
Ďalšou významnou ozdobou baziliky je súsošie Tetrarchov, pochádzajúce pravdepodobne zo 4. storočia. Súsošie predstavuje skupinu štyroch spoluvládcov Rímskej ríše, ktorých vymenoval cisár Dioklecián. Jednotlivé sochy pravdepodobne predstavujú Diokleciána, Maximiána, Galeria a Konštancia I. Chlora. Aj toto súsošie sa do Benátok dostalo z Konštantínopolu v roku1204, a to počas štvrtej križiackej výpravy. Zaujímavosťou je, že chýbajúca časť nohy jednej z postáv súsošia bola v 60. rokoch minulého storočia objavená v Istanbule, kde je stále ešte vystavená.
Dominujúcim prvkom výzdoby interiéru baziliky sú mozaiky s celkovou plochou 8 000 štvorcových metrov. Tieto mozaiky pochádzajú z 11. až 14. storočia a sú na nich najmä výjavy zo Starého i Nového zákona. Podlaha baziliky je tvorená mramorovou mozaikou. V celej bazilike je viac ako päťsto stĺpov, zhotovených zo vzácnych druhov mramoru.
Najcennejším pokladom baziliky je Pala d´Oro, čiže zlatý prenosný oltár. Ide o byzantsko-benátske zlatnícke dielo mimoriadnej hodnoty. Oltár vznikol koncom 10. storočia, ale neskôr bol zväčšovaný a doplnený a dnešný vzhľad nadobudol v roku 1342.
Zvonica - Campanile
Ďalšou dominantou námestia je aj štvorhranná zvonica - Campanile - z 15. storočia, vysoká 100 m, z ktorej je krásny výhľad na more, mesto a okolie. Svojím pozláteným vrchom slúžila pre blížiace sa lode ako orientačný bod.
V tesnej blízkosti baziliky stojí zvonica (kampanila), ktorá je z diaľky viditeľným symbolom mesta. Kampanila je vysoká 98,6 metra a jej spodná tehlová časť má štvorcový prierez so stranou dĺžky 12 metrov. V roku 1513 bola na vrchol zvonice, v ktorej je päť zvonov, inštalovaná pozlátená socha archanjela Gabriela. Dnešná zvonica je však len presnou kópiou (z roku 1912) pôvodnej zvonice, ktorá sa v roku 1902 zrútila.
Zvonica svätého Marka
Základom zvonice je mohutná veža z okrových tehál, na vrchole ktorej sa vo výške približne 65 metrov nachádza vyhliadková lodžia obklopená 5 zvonmi. História Kampanily siaha do 9. storočia, keď sa začala stavať spolu so susednou Bazilikou svätého Marka, ale dokončená bola až o takmer 300 rokov neskôr v 13. storočí. Konečnú podobu, ako ju poznáme dnes, získala zvonica až začiatkom 16. V roku 1902 sa však vo veži bez zjavnej príčiny objavilo niekoľko trhlín a o niekoľko dní neskôr sa celá zrútila.
Rozhľadňa je otvorená denne od 9:45 do 21:15. Odporúčame zakúpiť si vstupenky online na oficiálnej webovej stránke basilicasanmarco.skiperformance.com s príplatkom 2 eur. Len tak si môžete byť istí, že sa na vežu vôbec dostanete.
Ďalšie zaujímavosti v Benátkach
V Benátkach je viac ako 900 palácov. Líšia sa svojou veľkosťou, štýlom, ale jedno majú spoločné. Každý palác má čelnú stranu obrátenú ku kanálu, ostatné tri steny sú bez výzdoby a sú menej zaujímavé. Týka sa to osobitne palácov pri Canal Grande. Jeden z najkrajších palácov Benátok pri Canal Grande Zlatý dom - Ca´d´Oro - je vrcholom benátskej gotiky z 15. Interiér paláca ponúka bohatý zážitok z bytovej kultúry benátskych patricijov. Palazzo Grassi je trojposchododvá budova s pomerne jednoduchou výzdobou z 18 stor., predstavuje prechod medzi barokom a klasicizmom. Bola postavená pre rodinu Grassi podľa plánov architekta Giorgia Massariho. Slúži pre výstavy, divadelné a hudobné vystúpenia.
Z nespočetného množstva kostolov a chrámov možno spomenúť kostol San Simeone Piccolo, ktorého architektúra sa orientovala na vzor rímskeho Panteonu. Kostol Santa Maria della Salute bol postavený v r. 1603 na pamiatku obetiam moru, ktorý si v Benátkach vyžiadal 40.000 ľudských životov. V neposlednom rade možno Vás zaujme Arzenál, ktorý bol benátskou lodenicou a od konca 17. storočia dokonca najväčšou a najvýkonnejšou na svete. V čase najväčšieho rozkvetu táto lodenica zamestnávala až 16.000 robotníkov. Avšak vynechať by ste nemali ani Gallerie dell' Accademia, teda Akadémiu výtvarných umení, ktorá obsahuje najväčšiu a najvýznamnejšiu zbierku benátskeho maliarstva pochádzajúceho od 15. do 18. storočia.
UNESCO
Historická časť Benátok bola v roku 1987 zapísaná do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Kedy navštíviť Benátky
Ideálne obdobie na poznávanie Benátok a jeho okolia je na jar, alebo na jeseň. Zážitok je februárový benátsky karneval. Najchladnejším mesiacom je január kedy sa teploty pohybujú okolo 5°C. Od októbra do januára je obdobím zvýšenia vody, ktoré sa nazýva "acqua alta".
Pre klimatické podmienky je najvhodnejším obdobím na návštevu Benátok jar, začiatok leta, alebo jeseň, až do konca októbra. V poslednom období je čoraz obľúbenejšia aj zimná turistika, pre Benátsky karneval, ktorý patrí medzi najstaršie na svete a priláka turistov z celého sveta.