Kostol svätého Martina v Lipanoch: História a Architektonické Skvosty

Mesto Lipany sa sformovalo ako pôvodná slovanská osada na princípe domáceho zvykového práva na Kamenickom panstve. Prvá písomná zmienka o Lipanoch pochádza z roku 1312 , keď medzi delegátmi k ostrihomskému arcibiskupovi a spišskému prepoštovi bol aj lipiansky farár Henrich. Vtedy Lipany už boli súčasťou Kamenického panstva.

Pozornosť vzbudzuje prvotný názov v podobe „Sedemlipová" (po nemecky Sybunlendum, po maďarsky Hérthás a po latinsky Semtemthillis). Pod týmto názvom vystupujú Lipany v roku 1312, 1332 a pretrvával až do 16. storočia.

V roku 1418 sa Lipany uvádzajú ako poddanské mestečko. Postupne sa zatriedili medzi väčšie mestečká Šarišskej stolice a v roku 1600 bolo v meste 105 domov, kostol, fara a škola. Odvtedy si Lipany zachovali mestský štatút až dodnes.

V roku 1440 sa dostali aj Lipany pod vplyv bratríkov. V roku 1563 a po ňom aj panovník Maximilián v roku 1574 udelili Lipanom právo usporiadať štyri výročné jarmoky. Upravili sa aj mestské výsady, ešte za života Juraja Tarczaya. Podľa nich obyvatelia Lipian už nemuseli robotovať a ani odvádzať dávky pre zemepánov. Výsady neskoršie potvrdil aj nový majiteľ a zemepán Ján Dessewffy.

V roku 1598 sa spomína evanjelická farnosť a farár Ján Wildner. S týmto obdobím je spojená aj prvá evanjelická škola. V roku 1672 kostol sv. Martina spravoval opäť katolícky kňaz Ján Arkabus. K ďalšej zmene došlo v roku 1693, keď kostol prevzali evanjelici a im patril až do rozhodnutia panovníčky - 15. apríla 1749, keď bol vrátený katolíkom a 16. mája 1749 všetci evanjelici v meste prijali katolícku vieru.

V roku 1880 Lipany postihol veľký požiar a nastúpila vlna vysťahovalectva. V roku 1900 v meste žilo 1412 obyvateľov a od roku 1909 sa Lipany stali Hornotoryským slúžnovským okresom až do roku 1924, keď sa sídlom nového okresu stal Sabinov.

Po oslobodení nastal prudký rozvoj. V meste vyrástli niektoré priemyselné podniky, čo zmenilo životný štýl a štruktúru obyvateľstva. Po roku 1989 vzniklo v meste niekoľko podnikateľských firiem, ale tie sa orientovali na služby a menej na výrobu a aj preto tu chýbajú pracovné príležitosti, čo sa prejavuje vo vysokej nezamestnanosti a odchodom mladých ľudí do vzdialenejších lokalít Slovenska a do zahraničia.

Kostol svätého Martina je gotická pamiatka. Predstavuje ju rímskokatolícky kostol sv. Martina zo 14. storočia.

Kostol sv. Martina bol postavený na prelome 13. - 14. storočia v neskororománskom slohu v centre vtedajšej osady. Bol zasvätený sv. biskupovi Martinovi z Tours a patril k majetkom pánov z Kamenického hradu. Zakladateľom kostola bol Rikolf Tarcai/Tarczay. Veža kostola slúžila ako pozorovateľňa pre Kamenický hrad. Jeho skvostom je neskorogotický hlavný oltár z dielne Majstra Pavla z Levoče z obdobia 1512 - 1520.

Kostol bol postavený na prelome 13. - 14. storočia v neskororománskom slohu v centre vtedajšej osady, bol zasvätený sv. biskupovi Martinovi z Tours a bol majetkom pánov z Kamenického hradu. V priebehu storočí kostol menil svoju podobu. Pravdepodobný prvý pôdorys z obdobia 1300 až 1320 sa skladal z hlavnej lode, presbytéria, chóru, sakristie a veže. Strop kostola nemal gotické klenby ako dnes, ale bol rovný. Bol vytvorený z drevených trámov a drevenej výplne, hlavná loď tak pôsobila vizuálne mohutnejšie.

V testamente Tomáša Tarcaia z roku 1490 sa nachádza zmienka o existencii kaplnky sv. Tomáša, apoštola. Kaplnka bola pristavená k južnej stene kostola. V minulosti mohla slúžiť ako baptistérium. Jeho syn Mikuláš sa zaslúžil o najväčšiu prestavbu kostola. V období rokov 1513 až 1519 bol zamenený drevený strop v lodi presbytéria za kamenné rebrá, rovnako boli vybudované krížové klenby pod chórom.

Po vymretí rodu Tarcaiovcov v roku 1576 daroval kráľ Ferdinand I. majetky, kostol a celú farnosť Jánovi Dežöfimu/Dessewffymu de Czernek. V tomto období sa šírila v krajine reformácia, obyvatelia Lipian boli väčšinou evanjelikmi a farnosť aj kostol boli spravované evanjelickými farármi. Definitívny obrat a návrat do katolíckej cirkvi nastal dňa 17.3.1748. V období rekatolizácie pod tlakom rodiny Tomáša Širmaia/Szirmaya a Štefana Dežöfiho sa stali Lipany katolíckym mestom. Na počesť návratu do katolíckej cirkvi dala Klára Širmaiová pribudovať k severnej stene kostola kaplnku sv.

Aj veža kostola prešla v roku 1937 opravou, ktorú na základe výberu mestskou radou vykonal Maximilián Hudy z Lipian. Po Druhom vatikánskom koncile bol vnútrajšok kostola upravený podľa dekrétov koncilu, tzn. že obrady sa otočili smerom k ľudu. Kostol taktiež prešiel kompletnou rekonštrukciou interiéru aj exteriéru. Zaslúžil sa o to dekan Toryského dekanátu, Pavol Dráb, z darov veriacich v 70-tych rokoch 20. storočia. V rámci vonkajších prác bola osekaná omietka do muriva a daná nová omietka, vymenila sa krytina veže z pôvodnej plechovej za medenú. Interiér kostola prešiel značnou obnovou. Zväčšil sa otvor do severnej kaplnky, kaplnka sa sprístupnila aj vchodom cez kostolnú vežu, bolo inštalované elektrické vykurovanie, položená mramorová dlažba, vymenený pôvodný organ za nový - elektrický, bola odstránená kazateľnica z ľavej strany oblúka presbytéria, umiestnený drevený stôl a kazateľnica pred hlavný oltár smerom k ľudu.

Koncom 20. Začiatkom 21. storočia (2005 - 2007) prešiel kostol rozsiahlou rekonštrukciou a modernizáciou interiéru a exteriéru, zaslúžil sa o to farár Vladimír Šosták. V roku 2004 sa farská hospodárska rada spolu so stavebnou komisiou zaoberala obnovou farského chrámu poznamenaného vlhkosťou, chýbajúcim vykurovaním a nedostatočným vetraním. Rekonštrukcia zahŕňala nasledovné: nanovo bola vyriešená svätyňa chrámu, podlahové kúrenie, orezanie a vyleštenie dlažby a zakúpenie novej (svätyňa, stredný pás a severná kaplnka), nové diaľkovo ovládané okná, inštalácia vzduchotechniky, nová elektroinštalácia a vnútorné osvetlenie, renovácia a sanácia vnútorných stien, rekonštrukcia chóru s novým schodišťom a zábradlím, odstránenie starých náterov, vymaľovanie kostola a rekonštrukcia obrazov štyroch evanjelistov, renovácia portálov, nová vonkajšia fasáda, nové latovanie strechy, nová strešná krytina, nové dažďové žľaby a zvody, nové lavice, nové južné a sakristiové dvere, nový nábytok sakristie a iné drevené doplnky, nový kamenný oltár a ambona. V roku 2009 sa zrealizovala inštalácia nového zvona a vonkajšieho osvetlenia. Celkové náklady rekonštrukcie Sk 7190000,- (2 mil. príspevok mesta, 250 tis.

Skvostom lipianskeho kostola je neskorogotický hlavný oltár umiestnený v presbytériu, ktorý pochádza z dielne Majstra Pavla z Levoče z obdobia 1512 - 1520. Vo vrchnej časti oltára, v jeho strede, je výjav korunovácie Panny Márie Najsvätejšou Trojicou, v dvoch poloviciach štítu sú umiestnené sošky sv. Barbory a sv. Kataríny Alexandrijskej. V oltárnej skrini vysokej dva a pól metra stoja tri sochy: (zľava) sv. Martin z Tours so žobrákom pri nohách, Madona s Ježiškom a sv. Mikuláš. Po stranách oltárnej skrine sú dvojité krídla maľované neznámym maliarom s iniciálkami H. E. R. Na otvorených krídlach je vyobrazené: Zvestovanie, Narodenie Pána, Navštívenie a Smrť Panny Márie. Na zatvorených krídlach je vyobrazený tzv. Pašiový cyklus: Rozlúčka s matkou, Modlitba na Olivovej hore, Zajatie Krista, Kristus pred veľkňazom, Ecce Homo, Pád pod krížom, Ukrižovanie a Snímanie z kríža. Pod oltárnou skriňou, v jej strede, sa nachádza drevený svätostánok. V zadnej stene presbytéria sa nachádza železnou tepanou mriežkou zakrytý výklenok starobylého svätostánku. Na severnej stene nechal majster Vincent z Raguzy vytesať nový svätostánok, ktorý sa používa dodnes. V múre svätyne vľavo sa nachádza pomník Melichara Fekešháziho, kapitána hradu Kamenica, z roku 1621.

Pod gotickým oblúkom deliacim presbytérium a loď je umiestnený obetný stôl v tvare chleba a ambona v tvare zvitku Písma vytesané z dobrovodského pieskovca. V lodi kostola je umiestnená krstiteľnica z 15. storočia, ktorá je vysekaná z pieskovca, vrchnák krstiteľnice je z tepanej mede a pochádza z 18. storočia. V súčasnej dobe nad krstiteľnicou je umiestnený kríž s plastikou Krista. Korpus aj kríž je drevorezba z druhej polovice 15. storočia a pochádza z dielne Majstra Pavla z Levoče. V kaplnke sv. Tomáša a v lodi kostola sú rozmiestnené jednotlivé zastavenia krížovej cesty. Vyrezávaná krížová cesta je dielom tirolskej školy a bola urobená na začiatku 20. storočia. V lodi je umiestnené červeno-mramorové epitafárium Melichara Duchoňa, úradníka, z roku 1636.

V južnej kaplnke sv. Tomáša apoštola je umiestnený neskorogotický oltár sv. Anny, pochádzajúci z niektorej zo spišských dielní Pavlovského obdobia. Klenotom oltára je drevená socha sv. Anny, ktorá drží na jednej ruke dieťa, Ježiša Krista, a na druhej ruke Pannu Máriu, tiež ako dieťa. Oltár je tabuľový. Na otvorených tabuliach možno vidieť obrazy: Zvestovanie Pána, Narodenie Pána, Klaňanie sa troch kráľov, Smrť Panny Márie a na zatvorených tabuliach sú zobrazené z ľavej strany sv. Barbora, sv. Apolónia, sv. Dorota, sv. Agnesa a z pravej strany sv. Lucia, sv. Katarína, sv. Uršuľa a sv. Margita. Na predele je maľba Corpus domini. Obraz na podstavci oltára znázorňuje Vzkrieseného Krista a po jeho stranách sú Panny Mária a sv. Ján, evanjelista. V tejto kaplnke sú dva erby, mramorový vínovočervený erb Jána Dežöfiho a erb rodu Dežöfiovcov.

Na ľavej strane kaplnky stojí pomník v tvare tumby zo zvolenského červeného mramoru z roku 1649, ktorý dala postaviť manželka Štefana Dežöfiho, Katarína Darholzová z Fintíc, ako dôkaz manželskej lásky. V severnej kaplnke sv. Kríža je umiestnený oltár, v skrini ktorého je pieta - mŕtvy Kristus v lone Panny Márie. Drevorezba pochádza z druhej polovice 14. storočia a patrí medzi najstaršie pamiatky vôbec. Do podstavca oltára bol v období rokov 1851 - 55 zapracovaný Boží hrob - plastika tela Krista uložená v hrobe. V kaplnke vpravo pri vstupe je umiestnený pomník z čierneho mramoru, ktorý dal svojim rodičom, Štefanovi Dežöfimu a Kláre Šemšeiovej/Semseyovej, postaviť syn Štefan. Hornú časť vypĺňa erb rodiny Dežöfiovcov a erb rodiny Šemšeiovcov/Semseyovcov. Pod kostolom sú dve krypty - rodinné hrobky Dežöfiovcov, jedna je pod svätyňou a druhá pod kaplnkou sv. Kríža.

Kostol je obkolesený zeleňou - malým parkom so starobylou lipou. Na kostolnom nádvorí je umiestnená socha sv. Martina, sv. Júdu a sv.

V rokoch 1851 - 55 prebehli rozsiahle opravné práce farského kostola sv. Martina. Vtedajší správca farnosti Jozef Gurkay nechal urobiť niektoré úpravy vo vnútri kostola. Oltár sv. kríža v kaplnke sv. Jána Nepomuckého (Dessewfyho), ktorý bol situovaný v smere okien kaplnky, bol umiestnený čelom k múru veže, tak ako to je aj dnes. Predtým však istý obyvateľ nechal z vlastných prostriedkov zaobstarať pre kostol Boží hrob, ktorý sa stal súčasťou oltára. Sochy však neboli vedľa kríža, no postavili ich tam naspäť. Epitafy, ktoré boli umiestnené na zemi, nechal primurovať k stene a zároveň boli odkryté hroby, v ktorých našli iba niekoľko roztrúsených kostí. Oltár sv.

Možno tiež spomenúť, že v roku 1865 veriaci nechali opraviť drevenú sochu sv. Júdu Tadeáša. Aj napriek tomu, že bola vytesaná z tvrdého dreva, predsa aj tu došlo k porušeniu jej celistvosti. Po oprave bola postavená niekde vonku, keďže socha bola opatrená strieškou. V roku 1871 bola zreštaurovaná starobylá socha Panny Márie. Dielo pochádzalo z čias, kedy ešte patrónmi kostola boli šľachtici Tarcayovci. Na boku sochy bol totiž vtedy zobrazený erb tejto šľachtickej rodiny. Oprava stála 58 zlatých. Boli to dary veriacich. V roku 1873 bola obnovená z milodaru istých troch mešťanov.

Keď v Lipanoch v roku 1873 zúrila cholera a mnohí jej padli za obeť, mnohým sa však podarilo vyliečiť, lipianský farár nechal namaľovať obraz Božského Srdca na znak vďaky. Obraz posvätil košický biskup Ján Perger, ktorý 13. júna navštívil farnosť a udelil sviatosť birmopvania. A nakoniec možno dodať, že v roku 1886 nechal istý obyvateľ mesta so svojou manželkou z vlastných prostriedkov umiestniť v kostole sochu Nepoškvrneného počatia Panny Márie.

V 14. storočí sa Lipany stali poddanským mestečkom a v tomto období sa datuje aj založenie kostola. Za zakladateľa sa považuje Rikolf II. z Kamenice, ktorý zomrel v roku 1360. V tom čase už bol zasvätený biskupovi sv. Martinovi z Tours. Datovanie vzniku kostola v tej dobe je podporené aj faktom, že v prvej písomnej zmienke o meste z roku 1312 sa spomína farár Henrich z Lipian (de Septem Thyliis). Do tohto mesta sa sídlo správy panstva presťahovalo z hradu nad obcou Kamenica. Dôvodom bola významná poloha mesta na veľkej obchodnej ceste, ktorá sa rozvetvovala v oblasti doliny rieky Torysa smerom do Starej Ľubovne a Lipianskym potokom do sedla a do doliny Popradu pri Plavči. Panská oblasť bola spojená s tromi významnými uhorskými rodmi - najprv v stredoveku s Tarczayovcami, neskôr od 17.

Po vymretí rodu Tarczay daroval vtedajší panovník Ferdinand I. Habsburský v roku 1556 lipianske majetky spolu s kostolom a celou farnosťou Jánovi Desewffymu de Czernek. V tomto období prebiehalo šírenie reformácie a okolo roku 1589 sa stali obyvatelia - pôvodne rímokatolíci - evanjelikmi. Počas dvoch storočí bol kostol považovaný za evanjelický hneď trikrát a to v období 1598-1672, 1680-1691 a 1693-1748. V 17. Pod tlakom rodiny Szirmayovcov a Štefana Desewffyho sa počas rekatolizácie Lipany stali znova katolíckym mestom. 15. marca 1748 prešiel kostol znova pod katolícke vedenie. V 18.

V roku 1990 bolo obnovené staré usporiadanie dekanátov košickej diecézy spred obdobia komunizmu. K dekanátom boli v roku 2002 dotvorené nové erby, ktorých autorom je Zdenko G. Alexy. Lipiansky erb obsahuje strieborno-zlaté vlny a motív sv. Martina - na erbe je vyobrazený meč a svätcov plášť. Pre košickú diecézu boli vytvorené dva typy erbov. Veľký obsahuje znak diecézy a uprostred je srdcový štítok so samotným erbom dekanátu.

Posledná rozsiahla rekonštrukcia a modernizácia kostola bola uskutočnená v rokoch 2005 až 2007 zásluhou farára Vladimíra Šostáka, kedy bolo nutné sa vysporiadať s vlhkosťou, chýbajúcim vykurovaním a nedostatočným vetraním.

Nasledujúca tabuľka poskytuje prehľad kľúčových udalostí a zmien, ktoré formovali Kostol svätého Martina v Lipanoch:

Kostol svätého Martina v Lipanoch je nielen významnou sakrálnou stavbou, ale aj cenným kultúrnym dedičstvom Slovenska. Jeho bohatá história, architektonické skvosty a umelecké diela svedčia o význame a nepretržitej snahe miestnych komunít o jeho zachovanie pre budúce generácie.

tags: #kostol #sv #martina #lipany #hodiny