Kostol sv. Michala Archanjela je názov, ktorý nesie viacero sakrálnych stavieb na Slovensku. Tieto kostoly majú bohatú históriu a sú dôležitou súčasťou kultúrneho dedičstva krajiny. V tomto článku sa pozrieme na históriu a súčasnosť niektorých z týchto kostolov, vrátane kostola v Nitre a v Chrenovci-Brusne.

Kostol sv. Michala Archanjela v Nitre
Kostol sv. Michala Archanjela na Vŕšku v Nitre
Jednou zo vzácnych národných kultúrnych pamiatok v Nitre je aj kostol sv. Michala Archanjela na Vŕšku. Kaplnka na Vŕšku bola ešte v roku 1963 vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Kostolík /kaplnka/ predstavuje malú barokovú stavbu z r.1739, ktorú dal postaviť vtedajší mestský richtár Lukáš Brezovič z vďaky za ukončenie morovej epidémie.
Kostolík bol pravdepodobne postavený na mieste pôvodného staršieho románskeho kostolíka sv. Michala z 12. storočia, okolo ktorého bolo rozsiahle stredoveké pohrebisko. Archeológovia tu odkryli desiatky hrobov. Bol to radový ale aj etážový cintorín. V týchto miestach na tzv.„ Andrášku“ stál aj niekdajší starý františkánsky kláštor s kostolom, postavený údajne v roku 1230.
História a obnova kostola
V roku 1768 bol kostolík zasiahnutý bleskom a museli opraviť jeho narušenú klenbu. Po zbúraní mestského farského kostola sv. Jakuba v roku 1786 sa stal farským kostolom piaristický kostol. Farskú funkciu pre krsty a sobáše prevzal v rokoch 1786 - 1787 kostolík sv. Michala. Okolo kostola bol v tom čase cintorín, ktorý v roku 1829 z premávkových dôvodov zrušili. V roku 1894 dal biskup Bende kostolík obnoviť. Zároveň dal zbúrať sakristiu a odstrániť drevenú vežičku, ktorá stála nad kaplnkou.
Počas odstraňovania podlahy bola odkrytá stará krypta s tridsiatimi rakvami, posledná bola z roku 1771. V architektonickej podobe z roku 1894 sa kostolík zachoval do súčasnosti. Výtvarne bol dotvorený v 30. rokoch 20. storočia, na výzdobe interiéru aj exteriéru sa vtedy podieľali viacerí umelci.
Autorom nástropnej maľby v lodi s motívom Krst Krista je napríklad akademický maliar Edmund Massáni, bronzový reliéf biskupa Prohászku vytvoril výtvarník Jozef Elemír Mészáros, obaja žili v Nitre. V roku 1939 pribudli na fasáde kaplnky kamenné reliéfy Krížovej cesty, aj ich autorom bol Mészáros. V štítovej nike hlavnej fasády osadili sochu archanjela Michala od ďalšieho známeho Nitrana - akademického sochára Júliusa Bártfaya.
V osemdesiatych rokoch 20. storočia bola realizovaná súčasná úprava fasád a šablónová krytina z medeného plechu s medenými klampiarskymi výrobkami a oplechovaním. V posledných rokoch sa jeho stav výrazne zhoršil a vyžadoval si väčšiu rekonštrukciu. Tá sa aspoň sčasti podarila, dnes má vynovenú fasádu, ktorá mu vrátila podobu z 30. rokov minulého storočia.
Súčasnosť
V súčasnosti sa kostolík nachádza priamo na Mariánskom námestí. Bohoslužby v ňom pravidelne mávajú zamestnanci polície a armády. Pred kostolíkom na Vŕšku postavili lešenie. Biskupstvo dá obnoviť fasádu. „Z ministerstva kultúry sme získali grant vo výške 20-tisíc eur,“ povedal biskupský ekonóm Martin Štofko. V tomto roku podľa neho urobia minimálne čelnú stenu kaplnky a schody: „Treba ich stabilizovať, sú staticky narušené.“
Štofko nevylúčil, že pri obnove fasády odstránia kamenné reliéfy, ktoré na nej pribudli dodatočne - v tridsiatych rokoch minulého storočia. Krajský pamiatkový úrad sa k tomu zatiaľ nevyjadril. Riaditeľka Anna Valeková povedala, že o plánovaných úpravách kaplnky bude rozhodnuté až po ukončení a vyhodnotení doplnkového reštaurátorského výskumu. Nariadili ho pamiatkari.
Lokalitu na Vŕšku, kde stojí Kaplnka sv. Michala, dalo mesto pred šiestimi rokmi obnoviť. Prácam predchádzalo znovuobjavenie historickej studne len niekoľko metrov nad kostolíkom, na Mariánskej ulici. Desaťročia bola ukrytá pod asfaltovým povrchom. Radnica rozhodla, že studňu ponechá odkrytú a spolu s ňou aj časť historickej dlažby na Vŕšku. Z ulice bola vylúčená doprava, autá sa z Mariánskej na Farskú už niekoľko rokov nedostanú.
Levice vtedy a dnes: Vitráže v Kostole sv. Michala archanjela
Kostol sv. Michala Archanjela v Chrenovci-Brusne

Kostol sv. Michala Archanjela v Chrenovci-Brusne
Do polovice 14. storočia siaha história Kostola sv. Michala Archanjela v Chrenovci-Brusne v okrese Prievidza. Dominantu obce postavili na vŕšku v miestnej časti Chrenovec, pričom miesto na jej výstavbu určila podľa miestnych obyvateľov 'vyššia moc'.
Prvá písomná zmienka o obci Chrenovec-Brusno je z roku 1243. Vtedy tu boli dve samostatné obce, obec Chrenovec, obec Brusno. Mali vtedy iné názvy, skôr maďarské. V týchto obciach bolo hlavnou obživou poľnohospodárstvo, ovocinárstvo. Ľudia si podľa neho takýmto spôsobom zabezpečovali obživeň až do súčasných dejín, kedy došlo v 60. rokoch minulého storočia k spojeniu obcí Chrenovec, Brusno a Lipník.
História a zaujímavosti
Ku kostolu sa viaže história, že ho chceli postaviť na rozmedzí obcí Veľká Čausa, Malá Čausa, Lipník na mieste zvanom kostolica. Jeden deň tam naviezli robotníci materiál, ale v noci ten materiál zmizol a objavil sa na mieste, kde je teraz kostol. To sa opakovalo aj nasledujúcu noc. Občania teda povedali, že je to nejaká vyššia moc a postavili kostol na jeho dnešnom mieste. V roku 1381 z jeho veže, ktorá vtedy dosahovala výšku asi šiestich orgií, čo je v prepočte asi 13,70 metra, spadlo šesťtýždňové dieťa. To sa vyšmyklo z lona matke, ktorá pracovala na lešení pri murároch a mala ho prikojiť.
Dieťa padlo cez murárske lešenie nahé na ostrý kameň. Zhrozená matka veľmi vykríkla a omdlela. Avšak, keď tam vybehol farár a prebral ju, zviedli ju z lešenia dolu, našli dieťa ako nahé ležalo medzi kameňmi živé, čulé a bez najmenšieho znaku poranenia. Udalosť doteraz pripomína i socha dieťaťa, ktorú dal vyhotoviť miestny farár z kameňa a osadili ju na vežu kostola v tej istej výške, z akej dieťa vtedy spadlo.
Požiar a obnova
Chrenovský kostolík bol farským kostolom veľkej farnosti, do ktorej patrilo všetkých sedem dedín handlovskej doliny. Bol postavený niekedy v 14. storočí, no nezachoval sa v pôvodnom architektonickom riešení. Po požiari, ku ktorému došlo v roku 1947, už nebol totiž obnovený v pôvodnom výraze. Nový kostol bol postavený neuveriteľne rýchlo, keďže jeho výstavba trvala iba dva roky. Z pôvodného gotického kostola sa zachovalo ako súčasť novostavby polygonálne presbytérium - svätyňa, zaklenuté krížovou rebrovou klenbou s kamenným pastofóriom a západná kostolná veža.
V kostole sa zachoval i vstupný sedlový portál s netradičnou výzdobou v podobe kamenného panela s plastickou reliéfnou kružbou, tiež monumentálny mnohofigurálny reliéf s výjavom Smrti Panny Márie z roku 1517. Novostavba chrenovského kostola je riešená v duchu tzv. baťovskej, funkcionalistickej architektúry a patrí k najlepším chrámovým realizáciám svojho druhu na Slovensku.
Súčasnosť
Kostol sa nachádza v miestnej časti Chrenovec. Pôvodne gotický kostol z polovice 14. storočia, po požiari 17. júla 1947 rozšírený novým 3-loďovým priestorom, podľa projektu Eugena Bartaloša a J. Baťku, priečne postaveným k pôvodnému presbytériu. Z gotického kostola ostal zachovaný polygonálny uzáver presbytéria s krížovou rebrovou klenbou s pastofóriom, ako aj veža na polygonálnom pôdoryse.
Zo zariadenia sa zachovala rokoková tzv. Svätojánska spovednica z polovice 18. storočia, drevená ľudová plastika Piety z konca 18. storočia, neskorobaroková Monštrancia slncového typu z 18. storočia. Neskorogotický polychromovaný drevený vysoký reliéf Panny Márie z obdobia okolo roku 1517 je umiestnený v múzeu v Bojniciach.
Ďalšie zaujímavosti
Na Slovensku sa nachádza mnoho ďalších kostolov zasvätených sv. Michalovi Archanjelovi. Medzi ne patrí napríklad kostol vo Valaskej Dubovej. V roku 1750 postavili nový murovaný kostol, zasvätený sv. Michalovi, archanjelovi. V roku 1860 bol starý kostolík zbúraný a na jeho mieste bol postavený nový, terajší kostol, na náklady náboženskej základiny podľa vládneho návrhu.
Tieto kostoly sú svedkami bohatej histórie a kultúry Slovenska a sú dôležitou súčasťou dedičstva krajiny.

Kalvária v Nitre
Záver
Kostoly sv. Michala Archanjela na Slovensku sú dôležitými pamiatkami, ktoré svedčia o bohatej histórii a kultúre krajiny. Ich rekonštrukcie a obnova sú dôležité pre zachovanie kultúrneho dedičstva pre budúce generácie.