Obec Veľký Slavkov leží cca 5 km severne od Popradu. Kostol stojí v sčasti ohradenom areáli v obci pri hlavnej ceste.
História kostola
Kostol postavili v obci niekedy na prelome 80. a 90. rokov 13. storočia ako typickú jednoloďovú ranogotickú stavbu s takmer štvorcovým presbytériom, severnou sakristiou a predstavanou západnou vežou. Okolo roku 1400 došlo k prestavbe na dvojlodie zaklenuté na centrálny osemboký pilier, pričom došlo aj k zvýšeniu obvodových múrov. Súčasne boli zväčšené okná a doplnené kamennými kružbami.
Po nástupe reformácie mali prejsť veriaci na novú mieru už v roku 1521, pričom prevzali aj kostol. Ten je doložený opätovne v rukách katolíckej cirkvi až v roku 1672. V priebehu druhej polovice 18. storočia sa realizovala baroková prestavba, ktorú si vynútil požiar v roku 1767. V 70. rokoch 18. storočia obnova pokračovala ďalšími prácami, keď napríklad položili novú dlažbu a vymurovali novú tribúnu v západnej časti lode. Status národnej kultúrnej pamiatky získal kostol v roku 1963.
Architektonické prvky
- Štyri polia krížovej rebrovej klenby s nezdobenými svorníkmi nesie osemboký centrálny pilier s priemerom necelých 60 cm.
- Južný portál predstavuje veľmi peknú ukážku gotického kameňosochárstva. Jeho špalety tvoria štyri hruškové a valcové prúty. Hlavicový pás zdobia reliéfy viničných listov so strapcami hrozna a brečtanu. Archivoltu vytvárajú prúty pokračujúce z bočných špaliet, tympanón má podobu trolistovej kružby.
- V kostole sa nachádza ranobarokový oltár z druhej polovice 17.
- Neskorogotické oltáre Panny Márie a sv.
Pútnický kostolík Premenenia Pána na Sihoti
Archeologický výskum na Pustom hrade a Ostrej Lúke - upútavka
Georadarový prieskum
Vlani nad obec prišli archeológovia. Michal Cheben z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) v Nitre na podnet archeológa Mariána Sojáka z pracoviska SAV Spišská Nová Ves vykonal georadarový prieskum.
V hĺbke 1,2 metra zistili značne poškodené základy murív kostola. Pamätníci ešte spomínajú, ako v polovici 20. storočia boli ruiny kostolíka aj jeho základy rozbité a z muriva postavili budovy vtedajšieho jednotného roľníckeho družstva. Miesto kostolíka splanírovali, dokonca tam navozili odpad.
Začiatkom júna tohto roka sa na miesto vybrali archeológovia a cez sute odpadu sa „prekopali“ k základom pútnického kostola.
Archeologický výskum
V prvej etape archeologického výskumu odkryli základy kostola, naznačili jeho pôdorys. Základy boli značne poškodené práve necitlivým zásahom v minulom storočí.
„Vytýčili sme štyri sondy do kríža a zachytili rozmery kostola - 14 x 18 metrov, samotná loď mala 14 x 13 metrov. Zatiaľ nevieme tvar zakončenia lode, či bol okrúhly alebo polygonálny. Prekvapením bolo, že sme v strede kostola odkryli zvyšok dreveného stĺpa z červeného smreka, pravdepodobne išlo o oporný stĺp prievlaku lode kostola. Ide o raritu, lebo nájsť v kamennom kostole zvyšky dreveného stĺpa je skutočne ojedinelé. Vzhľadom na veľkosť kostola ide skôr o včasnonovoveký kostol zo 16. až 17. storočia, aj keď pútnická tradícia na Sihoti siaha do obdobia stredoveku. V západnej časti lode sme našli aj stopy po požiari. Kostol pravdepodobne zanikol práve požiarom,“ uviedol M. Soják, vedúci archeologického výskumu.
Nález mince
Pomoc s bližším datovaním kostola prišla v podobe nálezu v posledný deň výskumu. Na základoch južnej časti kostola objavili prilepenú mincu. Ide o strieborný poľský poltorák Žigmunda III. z roku 1624, mincovňa Bydgoszcz. Minca má priemer 19 milimetrov, váži 0,944 gramu.
Takže minimálne do tohto roka môžu archeológovia datovať výstavbu kostola. Ako zdôraznil M. Soják, presnejšiemu určeniu však môže napomôcť dendrochronológia smrekového stĺpa. Presne určí mesiac i rok, kedy bol smrek sťatý, čím sa spresní datovanie vzniku kostola.
Kostol na Sihoti spomínajú aj kánonické vizitácie z roku 1780 a 1832. Hovoria o vtedajšej kalvárii aj o kostole Premenenia Pána.
Ďalšie plány
Viac svetla prinesie plánovaný archívny výskum archivára Vladimíra Olejníka. Technicky na archeologickom výskume spolupracovala aj Zuzana Galová, ktorá na základe sondáží vyhodnotila pôdorys kostola.
Prvá etapa archeologického výskumu je na konci. Na budúci rok odborníci na Sihoť plánujú prísť znova a pokračovať vo výskume. Po vykonaní systematického archeologického výskumu plánujú archeológovia vymurovať pôdorysné základy kostola, osadiť informačno-náučné tabule. Urobiť z toho akýsi prírodný skanzen. Miesto sa stane súčasťou náučného chodníka z obcí Spiša až do obce Šariša.
Snahou je aj obnova pútnickej tradície. Už túto nedeľu bude popoludní po dlhých stáročiach prvá odpustová slávnosť na mieste odkrytých základov kostolíka.
