Kostol sv. Spasiteľa: História a Architektúra

Farský kostol sv. Michala Archanjela v Košeci je svedkom bohatej histórie a postupného vývoja architektúry.

Dejiny Slovenska - od začiatku až do konca

Pôvodný kostol, ktorý stál pravdepodobne na mieste dnešného kostola alebo o niečo vyššie smerom k cintorínu, bol obrátený smerom na východ a celý bol zhotovený z dreva.

Bol veľmi vyzdobený, vnútri celý vymaľovaný. Spočiatku mal len jeden oltár v strede s obrazom sv. Michala Archanjela a po bokoch so sochami svätých apoštolov Petra, Pavla, Jána a Jakuba. Na vrchu bola korunovaná Panna Mária.

Rozmery kostola však nestačili pre veľké množstvo veriacich, ktorí sa sem schádzali na bohoslužby zo širokého okolia. Kostol prekonal viaceré stavebné úpravy, ktoré ho značne rozšírili. V roku 1728 boli už postavené dva nové bočné oltáre k úcte Bičovaného Krista a Svätej rodiny. Vchod do kostola viedol cez dvojité dvere zosilnené dupľovaným šindľom, natretým na zeleno. Pozoruhodné je, že v kostole boli bočné chóry určené pre hudobníkov, čo svedčí o rozsiahlosti stavby. Na hlavnom chóre bol trojdielny šesťregistrový organ.

Pred kostolom stála malá drevená zvonica, v ktorej boli dva zvony. Okolo kostola sa rozprestieral cintorín, obkolesený ohradou z dreva. K ďalšiemu rozšíreniu došlo v roku 1752, keď bol rozšírený o jednu tretinu. Kostolu pribudli nové okná, odteraz bol osvetlený už šestnástimi oknami a taktiež sa zvýšil počet radov lavíc z doterajších dvoch na štyri. Keďže bol kostol celý z dreva, kvôli dažďu bol oddola až nahor obitý šindľami a po celom obvode suchými ambitmi. Celý kostol bol vydláždený štvorcovými kameňmi. Sakristia bola malá a tesná. Spovednica sa nachádzala vo svätyni.

Kazateľnicu zdobili sošky 4 cirkevných učiteľov, 4 evanjelistov a socha Stvoriteľa sveta. Hlavný oltár niesol obraz sv. Michala, prebodávajúceho draka. Po stranách stáli sochy svätých apoštolov Petra, Pavla, Jakuba a Jána. Najvyššie bol umiestnený obraz Najsvätejšej Trojice, ako korunuje Pannu Máriu. Bohostánok bol čiernej farby, spestrený zlatými čiarami a ozdobený zlatými stĺpikmi. Pred oltárom visela zdobená sklenená lampa, ktorú zapaľovali len v nedeľu a vo sviatok. Na oltári bolo tiež šesť postriebrených svietnikov a dva ihlanovité relikviáre, v ktorých boli uložené ostatky svätých. Umiestnili tu aj jeden neporušený relikviár s ostatkami sv. Serváca a Amandy, ktoré doň vložil ostrihomský biskup Michal Frivajský. Okolo oltára bolo zábradlie.

Pribudli aj dva nové bočné oltáre, takže spolu boli v kostole už štyri bočné oltáre. Bočný oltár k úcte Kráľovnej anjelov niesol maľovaný obraz a sošku Panny Márie. Aj na tomto oltári bol neporušený relikviár s ostatkami svätých mučeníkov Perfecta, Placida a Serva, ktoré doň vložil viedenský biskup František Anton Marxer. Druhý bočný oltár bol zasvätený sv. Jozefovi. Bol v ňom umiestnený relikviár s ostatkami svätých Mansvety a Verekundy, ktoré doň vložil v žilinskom farskom kostole 24. júna 1791 nitriansky biskup František Xaver Fuchs. Tretí bočný oltár k úcte sv. Márie Magdalény bol upravený na spôsob kaplnky a bol podobne vystrojený ako ostatné oltáre, nemal však žiadne relikvie svätých. Až v roku 1872 zadovážil preň relikviár svätej Vincencie a Krescencie miestny farár Ján Holáč. Relikviár spočiatku nemal ani štvrtý bočný oltár, zasvätený sv.

Postupným rozširovaním a zväčšovaním sa Kostol sv. V roku 1788 strhol víchor vežu, a tak veriaci postavili novú vysokú vežu. Na jej vrchole bol železný pozlátený kríž s nápisom IHS. Spolu so stavbou novej veže postavili pred kostolom aj novú zvonicu. V nej umiestnili dva požehnané zvony: väčší zasvätený sv. Michalovi a menší sv. Martinovi. Farský kostol sv. Michala na niektorých miestach začal práchnivieť a postupne sa čoraz väčšmi nakláňal na jednu stranu. V roku 1815 už bolo nachýlenie povážlivé a vyžadovalo si nutný zásah, ak sa kostol nemal zrútiť.

Kostol však nemal žiadneho feudálneho patróna, a preto sa nepodarilo získať potrebné financie na kompletnú reštauráciu. Ako-tak sa podarilo urobiť len menšie opravy z obecných prostriedkov. Neskôr bola poškodená aj strecha a istotne sa objavovali aj ďalšie nedostatky, ktoré boli priebežne odstraňované. Na konci 19. storočia, v novembri 1888, sa po takmer 220 rokoch svojho jestvovania stal obeťou ničivého požiaru, ktorý zapríčinila nevyhasnutá svieca na oltári, a do tla vyhorel. Na jeho mieste bol postavený dnešný kostol. Po starom chráme nezostala žiadna hmotná pamiatka, ani obrazy, ani kalichy, ani knihy, ani rúcha.

tags: #kostol #sv #spasitela #v #chore