Kostol sv. Štefana Kráľa v Dolných Rudinách: História a Architektúra

Na miernom návrší v opevnenom areáli sa nachádza stredoveký Kostol sv. Štefana Kráľa. Nachádza sa v žilinskej mestskej časti Dolné Rudiny a je národnou kultúrnou pamiatkou. Kostolík je ohradený kamenným múrom so vstupnou bránou a kruhovou baštou.

Kostol sv. Štefana Kráľa v Dolných Rudinách

Neskororománsky Kostol sv. Štefana Kráľa, nachádzajúci sa v miestnej časti Dolné Rudiny, je najstaršou architektonickou pamiatkou na území Žiliny a tiež patrí k najstarším stavbám svojho druhu na severozápadnom Slovensku.

História Kostola

Podľa posledných archeologických výskumov, začiatky kostola a kaplnky siahajú do 13. storočia. V písomných prameňoch (v Žilinskej knihe) sa prvýkrát spomína v roku 1429. V okolí kostola sa nachádzalo 6 - 7 menších stredovekých osád, datovaných od 10. - 13. storočia, známych pod názvom "terra de Selinan" (zem Žiliňany).

Kostolík bol postavený v prvej tretine 13. storočia v takej podobe, akú je možné vidieť a obdivovať aj v súčasnosti. Podľa povesti dal tento kostol postaviť prvý uhorský kráľ sv. Štefan. Kostol sv. Štefana postavený v románskom slohu pretrval bez väčších zmien až do polovice 18. stor. (1762), vtedy tu vykonali rozsiahlu barokovú prestavbu, ktorá silno zmenila jeho vzhľad.

Románsky vzhľad kostola pretrval bez väčších stavebných zmien až do roku 1762. V tomto období sa uskutočnila baroková prestavba, ktorá výrazne zmenila vzhľad kostola. Zmieňuje sa o tom chronostikon, umiestnený na víťaznom oblúku medzi svätyňou a loďou kostola.

Od tohto dátumu sa traduje aj doteraz nepotvrdený názor, že stavba pozostáva z dvoch častí, pričom staršiu reprezentuje polkruhová apsida a chórový štvorec, čiže terajšia svätyňa, a loď bola pristavená dodatočne až v období gotiky. Ani počas historicko-architektonického, ale ani archeologického výskumu sa v múroch ani v základoch nepodarilo objaviť stavebnú cezúru medzi týmito časťami, a preto je viac ako pravdepodobné, že objekt vznikol súčasne v jednom časovom období celý tak, ako ho poznáme doteraz.

Zmenil sa len vstup z pôvodne na južnej strane na terajší na strane západnej a pôvodný rovný strop nahradila baroková klenba. Románske okienka zostali zamurované pod dnešnou strechou a nahradili ich veľké okná prerazené do múrov stavby v roku 1762.

V posledných rokoch sa na území mesta uskutočnilo niekoľko archeologických výskumov, ktoré do určitej miery lepšie objasnili najstaršiu históriu Žiliny, ako to bolo doteraz známe iba z historických prameňov. V rokoch 1995-2005 sa postupne preskúmali tieto objekty: Kaplnka Božieho Tela v priestore Kostola sv. Štefana - kráľa, vlastný Kostol sv. Štefana - kráľa, Mariánske námestie s nálezom viacerých murovaných aj drevených objektov, farský kostol Najsvätejšej Trojice aj stredoveká priekopa obopínajúca historické jadro mesta.

Prvým objektom bola už spomínaná Kaplnka Božieho Tela, o ktorej boli viaceré správy v Žilinskej knihe z rokov 1423, 1489, 1508, ale dovtedy sa nevedelo, kde sa môže nachádzať. Až výkopy rýh pre elektrické káble v priestore južne od Kostola sv. Štefana - kráľa narušili stavbu o rozmeroch 5 x 4,8 m s krátkym výbežkom (apsidkou) na západnej strane (2 x 1,6 m). Výskum bol v termíne od 15. mája do 20. augusta 1995.

Okolo stavby sa nachádzalo veľa hrobov, spolu sa ich podarilo identifikovať 80. Viaceré z nich boli priamo pod základmi stavby, alebo v jej priestore. Pri severnej stene apsidky boli nad sebou v rozpätí 50 cm pochovaní siedmi jedinci, pričom v najstaršom hrobe bola pochovaná žena s bronzovým prsteňom na pravej ruke.

Pod základmi apsidky sa našli dva porušené hroby a medzi nimi v hĺbke asi 15 cm pod jej základmi strieborná minca Ľudovíta I. z rokov 1372-1382. To znamená, že vlastná stavba mohla vzniknúť až na rozhraní 14.-15. stor. a trvala pravdepodobne až do prvej polovice 16. stor. keď už bola v tak dezolátnom stave, že ju zbúrali a z jej materiálu postavili novú kaplnku, ktorá tu stojí doteraz.

Pri jednom z hrobov sa našiel unikátny bronzový prsteň s latinským textom zloženým zo sedem písmen, ktorých tvar zodpovedá obdobiu 12.- 13. stor. Nápis prečítal Dr. I - O - A - C - I - V - E, čo by mohlo znamenať skratku mena Ioannes cives - občan Ján. Nález prsteňa zároveň upozorňuje, že datovanie samotného Kostola sv. Štefana môže byť staršie ako sa doteraz predpokladalo.

Okrem množstva hrobov v okolí stavby aj v blízkosti vlastných základov kostola, bol celý vnútorný priestor kaplnky vyplnený zvyškami kostier z porušených hrobov, ktoré sem ukladali počas dlhého trvania pochovávania okolo Kostola sv. Štefana najmenej od začiatku 13. stor. do začiatku 20. stor. Najmladším hrobom zisteným počas výskumu bol hrob č. 12 - dieťaťa, v ktorom boli 4 medené mince Františka Jozefa I. a najmladšia z roku 1899.

Vrstvy kostí sa nachádzali aj z vonkajšej strany základov stavby, pretože vnútorný priestor bol úplne zaplnený. Medzi kosťami bola aj poškodená minca Ferdinanda II. - III. z prvej polovice 17. stor. Kaplnka slúžila ako miesto ukladania kostí z porušených hrobov, teda ako kostnica.

Výskumom tejto stavby sa najskôr potvrdila existencia Kaplnky Božieho Tela o ktorej sa v Žilinskej knihe nachádza viacero záznamov v rozpätí od začiatku 14. do začiatku 16. stor.

Archeologické nálezy a datovanie kostola

Objekt patrí k najstarším stavbám svojho druhu na severozápadnom Slovensku a podľa V. Mencla bol datovaný do polovice 13. stor. Posledné výskumy v roku 1988, ktoré tu realizovali Dr. Oriško, CSc., a Dr. Smoláková, CSc., posunuli jeho datovanie do 30-tych rokov 13. stor. a archeologické nálezy z výskumu kaplnky aj z vlastného kostola umožňujú posunúť jeho datovanie azda na začiatok 13. stor., čo by zodpovedalo prvej písomnej zmienke o Žiline z roku 1208 (terra de Selinan) zaznamenanej v listine ohraničujúcej majetok Nitrianskeho biskupstva Hričov, kde sa spomínajú susedné osady Žilina a Bánová (terra bani).

Kostol sv. Štefana - kráľa sa nachádza v polohe Dolné Rudiny a v jeho okolí vo vzdialenosti 0,8 - 2,3 km sa podarilo objaviť 6-7 stredovekých osád, datovaných nálezmi keramiky od 10. do 13. stor., ktoré by mohli zodpovedať termínu Selinan - Žiliňany z roku 1208, kedy sa Žilina spomína vôbec prvýkrát. Takémuto rozptýlenému typu osídlenia predchádzalo podobné už z 9. stor., keď tu taktiež bolo viacero veľkomoravských sídlisk navzájom od seba vzdialených.

Umiestnenie kostola zodpovedalo takémuto typu osídlenia a nepostavili ho priamo v určitej väčšej osade, ale v prirodzenom strede osídlenia. Kostolík postavili niekedy v prvej tretine 13. storočia v celom jeho súčasnom rozsahu, vrátane svätyne zloženej zo štvorcového chóru a polkruhovej apsidy.

Už krátko po dokončení stavby bol interiér svätyne vyzdobený nástennými maľbami ešte neskororománskeho štýlu. Pri výzdobe kostolíka zrejme zohrali úlohu dominikáni z Kláštora pod Znievom, ktorí tam pôsobili niekoľko rokov tesne pred rokom 1250. V 15. storočí bola pri kostolíku z južnej strany postavená pohrebná kaplnka. Aj po nástupe reformácie zostal kostolík katolícky. V tomto období bola pri kostolíku postavená otvorená renesančná kaplnka so šesťbokou kazateľnicou pri západnom pilieri.

V priebehu nepokojného 17. Pravdepodobne v roku 1762 uskutočnili jezuiti rozsiahlu prestavbu, pri ktorej nahradila nová krížová klenba pôvodný drevený strop lode. Na začiatku 19. storočia už kostolík slúžil ako vojenský sklad, čím utrpelo vnútorné vybavenie. Nové lavice sem dali v roku 1830. Opravu samotnej stavby však vykonali až v roku 1839. Koncom 40. rokov minulého storočia boli objavené nástenné maľby v chóre, apside a na východnej strane lode, čo bolo podnetom k obnove kostolíka, pri ktorej boli nájdené pôvodné románske okná na južnej stene lode a východnej strane apsidy.

Maľby boli zreštaurované v rokoch 1955 - 1956. Pri archeologickom výskume v roku 1995 boli odkryté základy pohrebnej kaplnky, v roku 2000 sa tento výskum udial aj v interiéri kostola, ktorý definitívne potvrdil vybudovanie celej stavby v jednej fáze.

Interiér Kostola

Interiér kostola predstavuje ojedinelý spôsob riešenia interiéru na Slovensku. Na južnej a severnej strane presbytéria sa nachádzajú stredoveké nástenné maľby, ktoré pochádzajú z obdobia okolo roku 1260. Postoj apoštolov (jeden proti druhému) naznačuje rozhovor. Maľby vychádzajú z motívov, ktoré môžeme nájsť v inkunábulách z 12. storočia.

V strede apsidy sú maľby štyroch svätcov: sv. Ladislava, sv. Imricha, sv. Štefana a sv. Alžbety. Vznikli neskôr ako maľby apoštolov. Na klenbe sa zachovali fragmenty zo scény Maiestas Domini - pôvodne Kristus v mandorle, ktorú niesli štyria anjeli. V interiéri kostola bol objavený malý kamenný základ kazateľnice a 15 kostrových hrobov zo 17. - 18. storočia. Všetky boli opätovným pochovávaním poškodené.

Najstaršie maľby sa nachádzajú v apside, kde nájdeme falošné rebrá klenby, ktoré sa zbiehajú v taktiež maľovanom kruhovom svorníku so žehnajúcou rukou. Rebrá klenby vychádzajú z papúľ psov. Práve tie sú indíciou, že výzdobu kostolíka ovlyvnili dominikáni. Odborníci uvádzajú datovanie do konca prvej polovice 13. storočia.

Nástenné maľby v chóre predstavujú Krista sudcu v mandorle (na klenbe) a 12 apoštolov, z ktorých sa 8 nachádza na severnej stene a zvyšní štyria na južnej. Boli namaľované pod vplyvom byzantsko-románskeho slohu, motív arkád s oslími chrbtami však naznačuje aj vplyv gotiky. Datované sú do druhej polovice 13. storočia.

Výzdobu konchy apsidy dplnili niekedy v 15. storočí maľby sv. Štefana, sv. Ladislava, sv. Imricha a sv. Alžbety Uhorskej. Vzhľadom sa skutočnosť, že ich pôvodná podoba bola kvôli viacerým neskorším premaľbám ťažko čitateľná, rozhodlo sa pri reštaurovaní v rokoch 2008 - 2009, že budú zamaľované. Tým dostala svätyňa podobu z druhej polovice 13. storočia.

Nájdeme tu aj viacero stredovekých okien - tri románske na južnej strane lode, jedno vo východnej stene lode a vo východnom múre apsidy. Goticky upravené okno sa nachádza v južnej stene chóru a okno z gotického obdobia na západnej strane lode.

Interiér Kostola sv. Štefana Kráľa

Areál Kostola

V areáli kostola, južne od svätyne, bola objavená Kaplnka Božieho Tela z konca 14. a začiatku 15. storočia. Slúžila ako kostnica do polovice 16. storočia. Okolo nej sa našlo 80 kostrových hrobov, ktoré sú datované od konca 12. do konca 19. storočia.

Viaceré z nich boli priamo pod základmi stavby v jej priestore, ale i z vonkajšej strany základov. V najstaršom hrobe bola pochovaná žena. Pri jednom z hrobov sa našiel unikátny bronzový prsteň s latinským textom zloženým zo siedmich písmen I-O-A-C-I-V-E, ktorý tvar zodpovedá obdobiu 12. - 13. storočia.

V hroboch sa našlo viacero mincí. Najstaršou je minca Karola Róberta z roku 1338. Našla sa tu i minca Ľudovíta I. (1372 - 1382), poškodená minca Ferdinanda II. a štyri medené mince Františka Jozefa I. Najmladšia nájdená minca pochádza z roku 1899.

Kostol je ohradený kamenným múrom so vstupnou bránou a kruhovou baštou. V areáli sa taktiež nachádza otvorená renesančná kaplnka so šesťbokou kazateľnicou.

Kostolík v opevnenom areáli je peknou ukážkou stredovekej architektúry a súčasne najstaršou zachovanou pamiatkou Žiliny. Kostolík je v pomerne dobrom stave. Patrí Rímskokatolíckej cirkvi (farnosť Žilina - Závodie) a využíva sa na bohoslužby i kultúrne podujatia (napr. koncerty vážnej hudby).

Pri farskom úrade funguje Združenie sv. Štefana-kráľa, ktorého cieľom je rozvoj a ochrana duchovných hodnôt, zachovanie prírodných a kultúrnych hodnôt. V noci je kostolík osvetlený.

Kostolík sa nachádza západne od veľkého kruhového objazdu Rondel, hneď pri hlavnej ceste. Opevnený areál je zvyčajne zamknutý, návštevu je potrebné si dohodnúť vopred na farskom úrade Žilina-Závodie.

Adresa: Dolné Rudiny, Žilina

Tabuľka: Chronológia Významných Udalostí

tags: #kostol #sv #stefana #dolne #rudiny