Kostol sv. Terézie z Lisieux v Prievidzi je významnou sakrálnou stavbou. Vďaka Božej prozreteľnosti a vďaka veľkej láske Panny Márie k nám zaklopala Mária na naše srdcia tu v Prievidzi v Kostole sv. Bartolomeja a my sme si vypočuli toľko lásky o Nej, že kto pochyboval o Svätej Panne Márii, zostal v úžase. Boli to lúče Máriiných Božích milostí, ktoré nám poslala cez rozprávania týchto sestier o Jej nesmiernej dobrote, ochrane, starostlivosti, o láske, ktorá nikdy nezhasne. O Svätej Mame plniacej svoje sľuby, o Jej objatí v dobrom i zlom.
Sr. Štefánia z Nitrianskeho Pravna rozprávala o nežnej Panne Márii na sídlisku Zapotôčky v Kostole sv. Terézie z Lisieux aj so sestrou Lujzou. Sr. Mária nám povedala: „Láska našej Maminky nepozná hraníc, miluje každého osobitne, bdie s nami v radosti i bolesti, prišla k vám zotrieť vaše slzy a tešiť sa s vami.“
Sestry rozprávali o Združení Zázračnej medaily, doniesli na túto evanjelizáciu ZZM kaplnku Panny Márie Zázračnej medaily. Táto kaplnka bude putovať po domácnostiach, pri ktorej sa budú členovia tohto Združenia spoločne modliť a prinášať pokoj a útechu do rodiny cez Ducha Panny Márie. Matka sa zjavila 27. novembra sv. Kataríne Labouré.
Autorkou myšlienky postaviť v Prievidzi nový chrám bola predstavená rehole Kongregácie Dcér božskej lásky (FDC - Mariánky) v Prievidzi sr. Daniela Bezdedová. V máji 1997 z podnetu dekana Mgr. Jána Bednára zvolal primátor mesta Prievidza Ing. Ivan Vaňo zhromaždenie občanov sídliska Zapotôčky a Nové Mesto, ktoré sa uskutočnilo v školskej jedálni ZŠ ul. Dobšinského v Prievidzi.
Pozemok 5000 m2 medzi budovou ZŠ ul. Dobšinského, obchodom Lúky (Prima Zdroj) a dvomi obytnými osemposchodovými domami je výmenou za 13000 m2 plochy cintorína v Prievidzi po dohode s mestom Prievidza v zmysle MsZ č. 86/97 zo dňa 24.4.1997 p.č. 4870/1, 4866 v KÚ Prievidza. Výber plochy na stavbu kostola sa uskutočnil 20.5.1997 za účasti MsÚ Prievidza Ing. V. Čmikovou, Ing. arch. M. Chmurom a Rímskokatolíckou cirkvou farnosť Prievidza Mgr. Jánom Bednárom, dekanom a Ing. M.
19.10.1997, keď Sv. Otec pápež Ján Pavol II. na Námestí Sv. Petra v Ríme vyhlásil Sv. Teréziu z Lisieux za učiteľku Cirkvi, slúžila sa v ZŠ na ul. P. Dobšinského v Prievidzi prvá svätá omša za veľkej účasti veriacich z celého nášho mesta. Po slávnostnom otvorení prednostom Okresného úradu v Prievidzi Mgr. Miroslavom Miklasom a riaditeľom školy Mgr. Pavlom Takáčom, požehnal vyhradené priestory pre sväté omše a potom prvú svätú omšu celebroval dp. Práve v tomto čase sa našla v trezore Rímskokatolíckeho farského úradu v Prievidzi overená relikvia sv. Terézie z Lisieux. Na Vianoce 1998 dp. dekan túto relikviu slávnostne preniesol do kaplnky rehoľných sestier. Relikviu prijala predstavená sr. Daniela a sľúbila, že sestričky sa budú každý deň modliť k sv. Terézii z Lisieux za úspešný priebeh výstavby kostola.
V histórii dómu farnosti sv. Bartolomeja v Prievidzi na strane 159 v roku 1930 je uvedený tento záznam: „Dievčatá z rodiny Mišíkovej, tunajšie rodáčky boli v Amerike a tam kúpili kovovú sochu svätej Terezky od Ježiška, ktorú požehnal dp. Mikuláš Miášík z príležitosti prvej svätej omše.“ Neskôr bol zhotovený podstavec. V podstavci tejto sochy bola umiestnená relikvia sv.
V polovici februára 1999 liturgická komisia pri Biskupskom úrade v Banskej Bystrici pod vedením biskupa Mons. Rudolfa Baláža a tajomníka ThDr. Vojtecha Nepšinského vybrala víťazný projekt stavby od Ing. arch. Ladislava Mirta, Ing. Kohana a Ing. arch. Kostol po stavebnej stránke predstavuje halový objekt v pôdoryse v tvare slzy. Vpredu na úrovni prízemia je svätyňa, stred tvorí hlavná loď, zvyšok tvorí hlavný trakt s dvojpodlažným členením.
V nadzemnom podlaží je stupňová galéria - chór s otvorenou stranou do hlavného priestoru. Na prostrednom stupni podesty chóru je miesto pre organ. Pod chórom na úrovni prízemia je sakrestia, spovednice, vstupná chodba, sklady a hygienické zariadenie. Vonkajšou dominantou kostola je čelný pilier ukončený krížom vo výške 29 m. Kostol má kapacitu 798 miest. Na sedenie 408, z toho na prízemí 253 a na chóre 155.
Diecézny biskup Mons. Rudolf Baláž po prerokovaní na Presbyterskej rade zriadil 1. marca 1999 dekrétom č. 259/99 novú farnosť Prievidza - Zapotôčky zasvätenú sv. Terézii z Lisieux - učiteľky Cirkvi, ktorá bola vyčlenená z farnosti sv. Bartolomeja v Prievidzi. Tak vznikli v meste Prievidza dve farnosti: 1. Farnosť sv. Bartolomeja s počtom obyvateľov 40000, z toho rímskokatolíkov 20000. 2. Farnosť sv. Dočasným farským administrátorom bol ustanovenýod 1.3.1999 dp. Mgr.
15.6.1999 Okresný úrad v Prievidzi - odbor životného prostredia OZP 1315/99 SP vydal Rozhodnutie o umiestnení stavby Pastoračné centrum s kostolom sv. Terézie z Lisieux v katastrálnom území Prievidza parcela č. 4870/7. Vo výberovom konaní na výstavbu Pastoračného centra s kostolom sv. Terézie z Lisieux bola vybraná firma Banské stavby a. s.
6.11.1999 Mons. Rudolf Baláž požehnal v priestoroch základnej školy ul. Dobšinského v Prievidzi základný kameň Pastoračného centra s kostolom sv. V roku 2000 sa nemohlo pokračovať vo výstavbe pre nedostatok finančných prostriedkov. Pokračovať sa začalo od apríla 2001. Sväté omše sa slúžili počas školského roku v priestoroch ZŠ ul.
Počas Mariánskej púte v auguste 2002 banskobystrickýdiecézny biskup Mons. Rudolf Baláž konsekroval pre farnosť sv. Terézie nový zvon zasvätený sv. Terézii z Lisieux. Na odliatie bol použitý zvonársky bronz, zliatina medi a cínu. Odliaty bol vo Zvonářské dílně rodiny Dytrychovýz Brodku u Přerova dňa 1.8.2002 presne o 12,09 hod. Váha zvona je 317 kg, priemer venca 791 mm, priemer rany 76 mm. Zvon je naladený na výšku C2.
Pod čepcom je ornamentový pás, pod ktorým je nápis „Mojím povolaním je láska“. Bočný plášť je vyzdobený reliéfom sv. Terézie s nápisom: SV. TERÉZIA Z LISIEUX * UČITEĽKA CIRKVI. Na protiľahlej strane je nápis: ŽIVÝCH ZVOLÁVAM, MŔTVYCH OPLAKÁVAM, BÚRKY ROZHÁŇAM. Nápis na venci: Rímskokatolícka cirkev farnosť Prievidza - Zapotôčky * R.P. 2002. Ďalej sú tu umiestnené znaky brodeckých zvonárov. Autorkou výzdoby je akad. sochárka Věra Kunčarová. Kolaudáciu zvona vykonal 4.8.2002 Mgr. Peter Janda, diecézny kolaudátor zvonov v Brne.
Po vzájomnej dohode sme 31.08.2002 ukončili zmluvný vzťah s dodávateľom Banské stavby a. s. Prievidza. S týmto dodávateľom boli vykonané práce: hrubá stavba vrátane zastrešenia, klampiarske práce a čiastočná montáž okien a dverí. Od 14.01.2003 bola za pokračovateľa vo výstavbe určená firma MV Staving, vlastníkom ktorej je p. V januári 2003 bol vybraný víťazný projekt pre liturgické zariadenie kostola, ktorého autorom je výtvarník p.
Kolaudačné rozhodnutie vydané Okresným úradom v Prievidzi - štátnym okresným hygienikom, nadobudlo právoplatnosť 02. Slávnostnú konsekráciu kostola a oltára a zároveň posviacku celého diela vykonal 15. novembra 2003 banskobystrický diecézny biskup Mons. Rudolf Baláž za účasti apoštolského nuncia Mons. Od 17. mája 2004 začala organárska firma Baxa z Košíc montáž organu. Stavbu organa dokončil a celkovo opravil p.
Dňa 10. decembra 2004 sme so súhlasom diecézneho biskupa zriadili účelové zariadenie cirkvi pod názvom Pastoračné centrum sv. Terézie z Lisieux. Žiadosť bola zaregistrovaná ministerstvom kultúry 15.12.2004. Cieľom zariadenia je rozvoj duchovných hodnôt, ochrana a podpora zdravia a vzdelávania, poskytovanie sociálnej pomoci, zachovanie prírodných a kultúrnych hodnôt.
Ladislav Vörös sa podieľa aj na záchrane pamiatok v regióne horná Nitra i vo vzdialenejších oblastiach Slovenska. 2003 - 2011 - liturgické zariadenie interiéru a výtvarná výzdoba Kostola sv. Vincenta, Kostol sv. 2000 - socha sv.
Betlehemské svetlo a skauti
Skauti opäť prinášajú pred Vianocami Betlehemské svetlo. Plamienok odpálený v Bazilike Narodenia Pána v Betleheme prinesú prievidzskí skauti opäť aj na hornú Nitru. Vedeniu okresného mesta svetlo odovzdajú na Námestí slobody na záver vianočných trhov 23. decembra o 15.45 h. Skauti sa predstavia aj v krátkom programe. Betlehemské svetlo bude vďaka skautom dotvárať vianočnú atmosféru na Slovensku už po dvadsiaty piaty raz.
„Slovenskí skauti prevzali Betlehemské svetlo od rakúskych po prvýkrát v roku 1990 vo Viedni a odvtedy ho každoročne distribuujú ľuďom po celej krajine,“ povedal vodca 14. zboru Prievidza. Doplnil, že „tradične ho odpaľujú na ekumenickej slávnosti vo Viedni, kam ho prinesie z Baziliky Narodenia Pána v Betleheme Dieťa svetla, teda rakúske dievča alebo chlapec, ktorí toto vyznamenanie získali za svoje príkladné správanie a ochotu pomáhať druhým.“
Skauti a skautky rozdajú Betlehemské svetlo všetkým záujemcom v Prievidzi a Bojniciach na Štedrý deň medzi 13. a 14. hodinou na týchto desiatich miestach:
- Dlhá ulica (pri potravinách)
- Námestie slobody (Trojičný stĺp)
- Žabník (potraviny na Ulici stavbárov)
- Necpaly (pri potravinách „Pyramídy“)
- Sever (pri potravinách Jednota na Novackého ulici)
- Staré sídlisko (pri hoteli Magura)
- Zapotôčky (pri potravinách Jednota na Ulici Ľ. Ondrejova)
- Bojnice (pri lekárni Notre Dame)
- Bojnice (pred Kostolom sv. Martina)
- Bojnice (Dubnica)
Betlehemské svetlo rozdajú na Štedrý deň aj po skončení podvečerných omší, približne po 17. hodine, pred týmito kostolmi:
- Farský kostol sv. Bartolomeja v Prievidzi
- Kostol Najsvätejšej Trojice (piaristický)
- Farský kostol sv. Terézie z Lisieux (Zapotôčky)
Symbol jednoty, nádeje, lásky a radostnej predzvesti Vianoc príde aj do Bojníc! V sobotu 17. decembra 2022, privezú skauti svetlo vlakom o 17.46 hod. do mesta Prievidza. Na Štedrý deň 24. decembra 2022 od 13.00 do 14.00 hod. Sever (pri potravinách Jednota na Ulici K. Sídlisko Píly (pri hoteli Magura na Námestí J. C. Zapotôčky (pri potravinách Jednota na Ulici Ľ. Bojnice pred Kostolom sv. Okrem toho Betlehemské svetlo skauti rozdajú na Štedrý deň aj po skončení vigílnych svätých omší so začiatkom o 16.00 hod. Kostol sv. Kostol sv. Kostol sv.
Betlehemské svetlo bude horieť od 22. do 24. Betlehemské svetlo sa odpaľuje z plamienka horiaceho v Bazilike Narodenia Pána v Betleheme, odkiaľ osobným odovzdávaním zo sviečky na sviečku putuje medzi miliónmi ľudí. Vianoce sa u skautov jednoznačne spájajú aj s tradíciou roznášania Svetla z Betlehemu.
Betlehemské svetlo - naši skauti 20. 12. 2020
História Betlehemského svetla
Na prelome 11. a 12. storočia turecké kmene Seldžukov okupovali najmä časti Malej Ázie a Blízkeho východu, v ktorom sa narodil, žil a umrel Ježiš Kristus. Kresťanom tak znemožnili tieto posvätné miesta navštevovať. Preto zorganizovali rytieri na výzvu pápeža Urbana II. križiacku výpravu do Palestíny. Oslobodili v prvom rade Betlehem a následne Jeruzalem.
Jeden mladý križiak sa v tom čase zaprisahal, že keď sa vráti, prinesie do svojho rodného mesta - Florencie - plamienok ohňa z betlehemskej baziliky. Málokto mu však vtedy veril, veď z križiackych výprav sa mnoho ľudí nevrátilo. V Palestíne na nich okrem mnohých bitiek a vojnových nebezpečenstiev striehli aj cudzie choroby. Po troch rokoch, tesne pred Vianocami v roku 1099, dorazili otrhaní mládenci do Florencie. Na ich čele stál jeden nesúci zapálenú sviecu s plameňom.
Všetci prisahali, že plamienok je skutočne z Betlehemu a onen mládenec ho niesol v čase i nečase po púšti i mori, len aby splnil svoj sľub. Sviecu umiestnili v kostole, odkiaľ si potom svetlo odpaľovali ostatní obyvatelia. Novodobá história Betlehemského svetla sa píše od roku 1986. Tradíciu roznášať plamienok založili naši susedia Rakúšania - tvorcovia vianočnej televíznej akcie v mestečku Linz na pomoc postihnutým deťom.
Tí sa snažili nejakým zaujímavým prvkom ozvláštniť program týchto akcií a prišli na jedinečný nápad. Pred Vianocami poslali do Betlehema lietadlom telesne postihnuté dieťa, ktoré v Bazilike Narodenia Pána odpálilo z večného svetla plamienok a prinieslo ho späť do Linzu. Miestni skauti sa Svetla ujali v roku 1989 a začali ho roznášať do ostatných častí Rakúska.
Mons. Ján Bednár sa narodil 1.apríla 1954 v Kurime pri Bardejove v pobožnej rodine Jána a Anny Bednárovej, rod. Lukáčovej ako najstarší zo siedmich detí. Túžba po kňazstve ho sprevádzala od jeho prvého svätého prijímania a neopustila ho ani v období dospievania. Odvtedy sa denne modlil ruženec za uskutočnenie tohto sna. Preto bolo samozrejmé, že sa po maturite na Gymnáziu v Bardejove prihlásil do Kňazského seminára v Bratislave. Boh na jeho túžbu odpovedal tým, že bol prijatý a mohol nastúpiť na priamu cestu k povolaniu. Za kňaza bol vysvätený 11. júna 1978 v Bratislave. Primície mal vo svojej rodnej obci Kurima.
Jeho prvým kaplánskym miestom od 1. 7. 1978 bola Kremnica na celých 7 rokov. Od roku 1985 do roku 1990 bol farárom v Jastrabej pri Kremnici. Od apríla 1990 ho otec biskup Mons. Rudolf Baláž ustanovil za farára a dekana v Žiari nad Hronom. Charakterizovala ho veľká zanietenosť a horlivosť pre dobro svojich veriacich vo farnosti, ktorá mu bola zverená. Od 1. novembra 1991 bol menovaný za vicerektora Kňazského seminára sv. Františka Xaverského v Banskej Bystrici najprv v Slovenskej Ľupči a potom v novom Kňazskom seminári sv. F. X. v Banskej Bystrici - Badíne, na ktorého výstavbe sa osobne podielal, až do 31. augusta 1994. Od 1. septembra 1994 až do 31. augusta 2008 slúžil vo farnosti Prievidza ako farár a dekan, kde sa zaslúžil o výstavbu nového kostola sv. Terézie z Lisieux a fary s pastoračným centrom na sídlisku Zapotôčky. Pri posviacke tohto nového kostola 15. 11. 2003 bol zverejnený dekrét z Ríma o udelení titulu Monsignor. Od 1.