Kostol svätého Augustína a Mária Terézia: História a Mariánska Úcta

História kostola svätého Augustína v Obišovciach, spätá s mariánskou úctou a významnými historickými udalosťami, je fascinujúcim príbehom o viere, tradícii a vytrvalosti. Podľa etymológie názvoslovia obišovského návršia, sa jeho pomenovanie Putnok mohlo používať už v 13. storočí. Význam slovanského toponyma Putnok odkazuje na púte a pútnikov.

Kostol svätého Augustína v Obišovciach

Počiatky Mariánskej Úcty a Obnova Tradície

Počiatky mariánskej úcty sa tu spájajú azda s prvým umeleckým znázornením Panny Márie, ktoré do pôvodného kostola z pol. 13. stor. mohli priniesť miestni zemepáni, drienovskí Abovci, v úzkej spolupráci so spišskými Mariášiovcami (Máriássy) a nemeckými osadníkmi Obišoviec, ktorí na naše územie importovali vkus a štýl umelcov zo vzdialených kultúrnych centier západnej Európy. Počas reformácie bola tradícia pútí prerušená. Miestna kultová pamäť a pútnický charakter kostola sa obnovili počas prvej vlny rekatolizácie v 60-tych rokoch 17. stor. za výdatnej pomoci poľských mecenášov a františkánov z Nižnej Šebastovej, ktorí asistovali pri výstavbe nového kostola sv. Martina na obišovskej hore v roku 1662.

Turbulentné Obdobie a Znovuzískanie Kostola

K zničeniu prvého známeho novovekého mariánskeho obrazu došlo počas Tököliho (Thököly) povstania v roku 1682. K tejto udalosti sa viaže ústna tradícia, ktorá útržkami pravdy uvádza, že obraz úmyselne vyhodili a poškodili rebelantskí kalvíni. Obišovský kostol zostal s malými prestávkami v správe katolíkov do povstania Františka II. Rákociho (Rákóczi), počas ktorého bol sakrálny priestor v roku 1705 znovu vyplienený. Kostol chátral aj preto, že región postihol mor (1707) a Obišovce sa takmer vyľudnili.

Obišovský svätostánok sa do rúk katolíkov dostal až v roku 1729 po odchode predikanta Kedera (Kegyer), ktorý konvertoval na katolícku vieru. Keď katolíci kostol opravili (1730) priniesli doň nový mariánsky obraz. Obraz Panny Márie Kráľovnej Uhorska, Imago Magnae Ungarorum Dominae, je teda druhým podstatnejším duchovno-umeleckým výjavom Panny Márie v dejinách obišovského kostola. Bol to obraz Madony s výrazným nádychom uhorského vlastenectva. Zrejme bol darom košických jezuitov, nakoľko nad obrazom dominoval ich typický monogram s iniciálami IHS. Vydržal na svojom mieste na bočnom oltári 22 rokov, kým ho po opätovnom obsadení kostola luteránmi (1731), nevyhodil kazateľ Ján Pruni v roku 1752. Doslova ho dal vyškrabať z pôvodných drevených dosák.

Vplyv Márie Terézie a Obnovenie Pútí

Pre zlepšenie postavenia katolíkov sa v Obišovciach zriadila samostatná farnosť v roku 1743. Jej prvým farárom bol Ján Horvát (Horváth) 1743 - 1746. Farnosť fungovala iba do roku 1752, s malým pokusom obnovy v roku 1770. Trvalo 38 rokov (1731-1769), kým sa obišovský kostol po nekonečných sporoch a vyšetrovaniach, do ktorých zasiahla aj cisárovná Mária Terézia, dostal naspäť do rúk katolíkov. Prvá svätá omša v kostole s novým patrocíniom Ružencovej Panny Márie, sa slúžila v nedeľu 1. októbra 1769.

Netrvalo dlho a obnovili sa aj mariánske púte. Drienovský farár Ján Golský (Golszky) dosiahol u jágerského biskupa Karola Esterháziho (Esterházy) potvrdenie odpustkových privilégií pre obišovský kostol 5. decembra 1773. V nasledujúcom roku (1774) pre kostol zaobstaral aj kópiu už korunovaného milostivého obrazu trnavskej Panny Márie z košického kostola práve zrušenej rehole jezuitov.

Mária Terézia

Epidémia Cholery a Zintenzívnenie Pútnického Pohybu

Obraz sa preslávil počas veľkej epidémie cholery v roku 1831. Drienovský farár Ján Mišlinský si všimol, že orodovanie Panny Márie má podobné účinky ako v Trnave počas morovej epidémie 1710. V Obišovciach akýmsi nevysvetliteľným spôsobom zomrelo na choleru až nápadne málo, dokonca najmenej ľudí z celej farnosti, v ktorej boli Obišovce druhou najväčšou dedinou. Pohyb vďačných i zvedavých pútnikov na obišovskom Putnoku sa zintenzívnil.

Cestopisné zápisky Ernsta Theodora Kriegera z roku 1841 opisujú v Obišovciach každoročnú veľkú púť, na ktorej sa schádzalo dobrých 6.000 ľudí. Rekolekčné zasadnutie kňazov solivarského dekanátu riešilo v roku 1846 otázku, ako zvládnuť nápor pútnikov prichádzajúcich aj z gréckokatolíckych lokalít. Farár Mišlinský nezanedbal tieto okolnosti. V roku 1854 už opísal obišovský obraz Panny Márie ako výslovne milostivý a spolu s veriacimi i veľkostatkármi z celého okolia vycítil, že obraz si zaslúži väčší priestor, honor i dekor. Stavba nového, v poradí tretieho kostola, bola dokončená v roku 1865.

20. Storočie a Súčasnosť

Košický biskup Augustín Fischer-Colbrie na začiatku 20. stor. rozhodol, že Obišovce, kde sa na odpust schádzalo 4.000 až 7.000 veriacich, si zaslúžia samostatnú duchovnú správu. Preto tam v roku 1908 zriadil vysunutú kaplánku (capellania exposita) a v roku 1916 lokálnu kaplánku (capellania localis), čím Obišovce osamostatnil ešte viac. Dovtedy azda najvyšší počet veriacich sa v Obišovciach zišiel počas púte 4. a 5. októbra 1947, keď tu evidovali do 20.000 pútnikov.

Ich počet presiahol účasť na júlovej Gaboltovskej púti, kde košický biskup Jozef Čársky zasvätil diecézu Ježišovmu Božskému Srdcu. Ani počas totality sa kontinuita pútí neprerušila. Pútnici prichádzali hlavne vlakmi z celého Šariša, priľahlých častí Spiša, Abova i Zemplína. Prvá porevolučná ružencová púť (1990) presiahla účasť z povojnového obdobia. Obišovský Putnok sa podľa rozhodnutia košického arcibiskupa Mons. Alojza Tkáča v roku 2004, stal miestom slávenia mariánskych fatimských pobožností. Každú prvú sobotu mesiaca, od mája do októbra (okrem septembra), sa v Obišovciach stretávajú kňazi a veriaci z jednotlivých dekanátov, aby sa spolu so svojimi biskupmi zjednotili v modlitbe ruženca.

Titul Sanctuarium diocesanum, diecézna svätyňa, bol pútnickému kostolu pridelený dekrétom košického arcibiskupa Mons. Bernarda Bobera 1. októbra 2011. Verejné zasvätenie Košickej arcidiecézy Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie sa vykonalo 1. októbra.

Legendy a Tradície

Známe sú v podstate štyri dodnes živé tradície, ktoré pojednávajú o pôvode obišovského milostivého obrazu.

• Prvá tradícia hovorí o zjavení Panny Márie ľuďom pracujúcim na poliach.
• Druhá tradícia spomína muža na voze, ktorý odmietol pomôcť žene s krvavými nohami, čo viedlo k zázračnému zvoneniu zvona.
• Tretia tradícia hovorí o pútnikoch, ktorí viezli obraz Panny Márie z poľského Tarnova, ale voz sa zastavil na mieste, kde stojí kostol.
• Štvrtá tradícia uvádza, že obraz bol nájdený na Putnoku, ale po umiestnení v Drienove sa vrátil na svoje pôvodné miesto.

Naratívne tradície III. a IV. majú pravdu v tom, že obraz bol do Obišoviec prinesený. Legendy II. III. IV. majú nápadne spoločnú časť, ktorá je určite najstaršia, tvorí najstaršie jadro a nadväzuje na pôvodnú ústnu tradíciu o mariánskom pútnickom mieste s historickou prítomnosťou dvoch rôznych obrazov. Tieto legendy sa totiž zhodujú v častiach o voze s koňmi, šľahnutí bičom a krvácaní tváre Panny Márie.

Obrazy Panny Márie v Priebehu Dejín

V novodobých dejinách obišovského kostola sa vystriedalo niekoľko obrazov Panny Márie. Prvý milostivý obraz bol kópiou čenstochovskej Madony, ten nevydržal dlho, len do roku 1682. Niekedy v roku 1730 uprázdnené miesto na oltári nahradili jemu veľmi podobným obrazom Magna Domina Hungarorum. Pamätníci prvého obrazu v tom období ešte žili, preto si dali záležať na tom, aby sa vizuálna náhrada čo najviac podobala prvému obrazu. Magna Domina bola ekvivalentom čenstochovskej Matky Božej. Tento obraz pod vplyvom protestantov, ktorí v roku 1731 kostol znovu obsadili, bol dlhodobo zamykaný pred pozornosťou pútnikov a ako dôkaz katolíckeho pôvodu kostola, ho luteránsky kazateľ v roku 1752 radšej zničil a to tak, že ho dal vyškrabať z pôvodných drevených dosák. Terajší milostivý obraz je v poradí tretím významnejším výjavom Madony na bočnom oltári obišovského kostola.

Prehľad obrazov Panny Márie v Obišovskom kostole:

tags: #kostol #svateho #augustina #maria #terezia