Kostol svätého Augustína a Mária Terézia: História a Architektúra

Košice, metropola východného Slovenska, sú bohaté na históriu a vzácne sakrálne stavby. Mesto má viac ako 40 kostolov.

Druhý najstarší svätostánok v Košiciach je Seminárny kostol svätého Antona Padovského, známy aj ako Františkánsky kostol. Pôvodne to bol gotický chrám, ktorý v 14. storočí nechala postaviť rodina Perényiovcov, dnes má však barokovú fasádu.

Sám kostol prežil snáď rovnako komplikovanú históriu, ako košický dóm, a mnohé jej detaily, hlavne tie staršie, nie sú dodnes známe a vysvetlené. Naviac pre tých, čo sa vidia v Rákoczim vedzte že toto je kostol, kam chodieval za každodennou duchovnou útechou.

Podľa našich najstarších dokumentov rehoľníci františkánskeho rádu pôsobili v Košiciach už v roku 1405. Zakladateľom ich kostola je rodina Perényiovcov (modernou slovenčinou Perínskych, alebo pánov z Perína).

Kláštor s kostolom sa taktiež stal obeťou veľkého požiaru mesta v roku 1556. V období šírenia reformácie v roku 1600 boli františkáni prinútení vzdialiť sa z Košíc a loď ich kostola sa stala armamentáriom, skladiskom zbraní.

V roku 1650 sa rehoľníci vrátili a dostali nazad kláštor a svätyňu svojho kostola. Keď Ferdinand III. premiestnil Turkami vyhnanú jágerskú kapitulu z Jasova do Košíc, boi františkáni v tom istom roku od 29. apríla prinútení odovzdať kanonikom na používanie svätyňu kostola, a oni sami si odbavovali svoju liturgiu v kaplnke svätého Antona zriadenej v priestoroch dnešného seminára.

V dôsledku nariadenia Leopolda I. v roku 1668 prestala loď kostola slúžiť ako vojenské sklady, a keď sa jágerská kapitula premiestnila v roku 1671 do dómu svätej Alžbety vráteného katolíkom, františkáni preberajú do svojej opatery celý svoj kostol.

Počnúc rokom 1718 počas celých šiestich rokov prešiel františkánsky kostol dôkladnou obnovou z dobročinnosti kráľa Karola III. (súčasne bol cisárom Karolom VI.) a mesta Košíc. Vtedy dostal pôvodne gotický kostol loď v barokovom štýle. Pri tejto obnove sa nad bránou kostola dostal na svetlo Božie, po obití omietky ktorá medzičasom pokryla priečelie, prekrásny reliéf zobrazujúci ukrižovaného Krista.

Kláštor a kostol sa spolu s vežou stali dňa 25. apríla 1779 korisťou ohňa. Vtedy sa zničili i vežové hodiny a štyri zvony. V roku 1787 rozpustil Jozef II. košický františkánsky rádový dom. Kráľovské nariadenie odovzdalo kostol a kláštor košickému biskupstvu založenému v roku 1804 na seminárne účely.

V roku 1810 je kostol vojenským hospodárskym skladom. Na intervenciu biskupa Ondreja Szabóa sa v roku 1818 vyprázdňuje a po nutných opravách sa vracia k pôvodnému využitiu. V roku 1839 bola veža zvýšená o dve siahy. Pri poslednej renovácii dómu svätej Alžbety bol kostol v rokoch 1877 až 1896 biskupskou katedrálou.

Architektonické Zaujímavosti:

  • Kostol postavili koncom 13. storočia talianski majstri, ktorí postavili aj košickú katedrálu.
  • Pôvodne gotický kostol prešiel barokovou prestavbou. To sa prejavuje aj na priečelí, kde sa zachovalo niekoľko gotických reliéfov, prvý zobrazuje ukrižovanie Krista. Ďalej sú to sochy sv. Františka, sv. Antona Paduánskeho, sv. Kláry a sv. Margaréty. Najvyššie je uložená kamenná plastika Blahoslavenej Matky s anjelmi.
  • Veža nie je predstavaná za západnej strane lode chrámu, ako to býva zvykom, nevstupuje sa teda dnu cez ňu, ale týči sa až vzadu nad sakristiou. Táto kostolná architektúra je charakteristická iba pre františkánov a dominikánov.
  • Pri vstupe dovnútra zaujme barokový interiér z rokov 1760 až 1770. Výnimočne vysoké sú sochy na oltári. Sv. Peter a sv. Pavol majú vyše troch metrov. Pre oltár je typické veľkolepé stvárnenie netypickou rokovou konštrukciou s baldachýnom a postavou sv. Karola Bartolomejského. Oltárny obraz namaľoval viedenský maliar Michal Unterberger. Zobrazuje Pannu Máriu s dieťaťom Ježišom a so sv. Antonom Paduánskym.
  • V chrámovej lodi sa nachádza sedem bočných kaplniek s oltármi sv. Petra z Alkantaru, Panny Márie, Svätej Rodiny, Lourdskej Panny, sv. Vendelína, sv. Jána Nepomuckého a sv. kríža.

Krypty Františkánskeho Kostola:

  • V minulosti mal kostol tri väčšie a viacej menších krýpt. Prvá bola zriadená pod svätyňou. Do tejto krypty bol v roku 1660 pochovaný jágerský biskup Benedikt Kišdy. Druhá veľká krypta bola uprostred lode, zriadená v roku 1723. Tretia veľká krypta bola tiež v lodi, pod takzvanou loretánskou kaplnkou.
  • Menšie krypty pre jednotlivcov vykopali a vybudovali v rôznych častiach. Takouto kryptou je hrobka generála Jozefa Renauda (†1736) a jeho syna Jána Renauda (†1765) v kaplnke svätého Jána Nepomuckého. Pri oltári nepoškvrnenej Panny Márie je miesto odpočinku generála Gotfrieda Jána Sternthala. Pri bráne odpočíva Ferdinand Flachenfeld, hornouhorský vrchný poštmajster (†1758).
  • Podľa zápisnice z cirkevnej vizitácie z roku 1808, mal tento kostol iba jednu používateľnú kryptu, a aj do tejto sa pochovávalo veľmi zriedkavo. Podľa matriky úmrtí pochovali do krypty seminárneho kostola ako posledného grófa Augustína Dessewffyho 15. februára 1855.

Františkánsky kostol v Košiciach

Kostol svätého Augustína má dosť veľa zhodných rysov s Dómom sv. Alžbety. Týkajú sa historickej, i umeleckohistorickej stránky. Táto stavba vznikala v tom istom čase, ako dóm, teda z konca 14. storočia, dokonca aj prvé písomné zmienky sú u oboch zo samého počiatku 15. storočia. Františkánsky kostol postavili pravdepodobne po veľkom celomestskom požiari datovanom zhruba do roku 1380.

Veľa umeleckých historikov je toho názoru, že ho dokonca stavala tá istá kamenárska huť, ktorá v tej dobe robila na dóme. Mnohé gotické detaily, ktoré sa na kostole zachovali dodnes, tomu nasvedčujú. Keď neskôr kostol prestavovali v barokovom štýle, podieľal sa na jeho sochárskej výzdobe chýrny Šimon Grimming.

Teoreticky by mali byť františkánske kostoly prostejšie, ako dominikánske. No napriek tomu je to v Košiciach opačne, aj keď musíme povedať, že gotickú podobu dominikánskeho kostola nepoznáme, no pravdepodobne bola skromnejšia. Čo sa barokového obdobia týka, tu františkáni jednoznačne dominikánov prevyšujú.

Mária Terézia (1717-1780) patrí k najvýznamnejším panovníkom Habsburskej monarchie, vďaka nej monarchia hospodársky zosilnela. Mária Terézia upevnila politickú stabilitu krajiny, svojimi reformami modernizovala monarchiu a podporila rozvoj vedy a techniky v krajine.

Hneď na počiatku vlády Márie Terézie zaútočili Prusi na Habsburskú monarchiu a Mária Terézia musela v rokoch 1740 - 1763 viesť s Pruskom vyčerpávajúce vojny. Habsburgovci slabšou stranou v konflikte.

V oblasti hospodárstva bol pre Máriu Teréziu jej manžel František I. S vervou sa pustila do práce. Terézia presadzovala osvietenský absolutizmus. Využívala tiež rady svojich poradcov, vrátane svojho manžela.

Na posilnenie štátu, bolo školstvo. Keď v roku 1774 pápež Klement XIV. oslabilo sa postavenie jezuitov aj v Habsburskej monarchii. existovať aj všeobecné školstvo.

V roku 1774 bol vydaný školský poriadok „Ratio educationis“, ktorým sa zaviedla povinná školská dochádzka pre deti vo veku 6 až 12 rokov. Boli aj školské osnovy a nariadenia.

Mária Terézia svoju podporu reforme zdravotníctva. zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva a rast populácie.

Mária Terézia

Jej otec Karol VI. stave a zápas s Pruskom monarchiu ešte viac vyčerpal. toliar, ktorý bol uznávanou menou aj v zahraničí. vydala prvé papierové peniaze v strednej Európe. a posilnila i riečnu dopravu. váhy a miery, odstránila súkromné vyberanie mýta. podporila rozvoj domáceho podnikania.

Mária Terézia prispela k rozmachu celej monarchie, vrátane Uhorska. panovníkom v dejinách Habsburskej monarchie.

Pochovaní vo Františkánskej Krypte (1729-1777)

Rok Meno
1729 Dorota Schislerová, N. Ternyei, Juliana Homonnayová, Barbora Csomortányiová
1731 Ján Gánoczi, František Gašpar, Žigmund Barkóczi, Ján Feste, Juliana Bánócziová, Eleonóra Valtherová, Gabriel Schisler
1732 Mária Pigleová, Ilona Dobayová, Tomáš Neümiller
1733 Martin Sziplaky, Anton Krausz, Rozália Terneyová
1734 Ondrej Czeto, Alžbeta Miklósková, Anna Schajgová, Šimon Zorger, Štefan Homonnay
1735 Generál David Ulheim, Ondrej Szepessy, Karol Klaai
1736 Generál František Renaud
1737 Juraj Gasper
1738 Pavol Izbeli
1741 Katarína Feiszer
1748 Ján Kolarcsik, Terézia Susztriková
1750 Anton Klement, Juraj Klement, Ondrej Komáromy, Karol Goffer
1751 Ondrej Komáromy, Anton Dezsőffy, Štefan Putnoky, Jozef Kaspoker, Ján Schuster, Ján Tiszta, Anna Klavatinová Lucsánská, Eva Valentinová, Agnesa Nemethiová
1752 Judita Komáromyová Füregová, Magdaléna Frontinová, Anna Púchovská, Mária Trotzková, Anton Krupar
1753 Vincent Branyics, Ján Springer
1754 Salomea Vinclerová, Alžbeta Hegedüsová, Mária Trungajová
1757 Kristián Terszner
1758 Ondrej Okruczký, Mária Wilchelmová
1759 Ladislav Terney
1760 Mikuláš Uhor
1761 Imrich Krupin
1762 Terézia Čáki, barónka Barbora Kleskóová rodená Hegymegiová, Gabriel Okruczký
1763 František Tiszta, Pavol Terney
1764 Anna Uhorová, vrchný župan abovskej župy Anton Čáki, Ilona Steblanská rodená Patakyová, Dorota Sislerová, František Hasky
1765 barón Ján Renaud, Ladislav Buday, Jozef Hasky, Gabriel Jabreczky, Anna Teschlerová, Alžbeta Novellyová, Anna Okruczká
1767 kapitán Krištof Schweyer, kapitán Kološ Rocheth, Karol Hönt, Ignác Pelásthy, Anton Gyulai, barón Kryštof Engelhardt, Mária Valentiniová, Ján Starik
1768 Ján Kende, Antónia Ternyeiová, Ján Preser, Kristián Valentinyi, Karol Preser, Barbora Preserová
1769 Zuzana Marciniová, Zuzana Hagymásiová, barón Ondrej Dőry, Jakub Haschi, Kristína Diáková, Barbora Dőryová rodená Senneyová
1770 František Dőry, Jozef Paszty, Terézia Berényi, Gašpar Okorn, Ladislav Jesovits, Alojz Prizer, Anna Retlová, Katarína Vagnerová
1771 Barbora de l´Huillier, Terézia Grubits, Václav Kuselek, Juliana Turóczyová, František Hasky
1772 Vincent Hasky, Anna Hajducsková, Henrich Majer
1773 Žófia Dőryová, Mór Szalhausen, kapitán Ján Ernstzacher, Adam Kniska, Františka Wrazdová, Jozef Reoll, Ján Kapeter, Barbora Klobušická
1774 Francina Sabinová, Krištof Dietrich, Jozef Gubics
1775 N. Reinisch, Mária Hagymásyová, Anna Főldesyová
1776 Terézia Szentiványiová, Mária Engelhardtová, Mária Gronovecerová, Ján Kozár, Mária Kubeková, Michal Rättl
1777 Mária Csizerová, Klára Sztárayová rodená Hallerová, Xavéria Gastakerová, František Korponay

tags: #kostol #svateho #augustina #marua #terezoa