Kostol svätého Bartolomeja v Prievidzi je významnou historickou a architektonickou pamiatkou. Prievidza je okresné mesto a centrum regiónu Horná Nitra. Kostol stojí v centre mesta na Pribinovom námestí v otvorenom areáli.
Mesto Prievidza je okresným mestom, ktoré sídli v regióne Hornej Nitry. Od krajského mesta Trenčín je Prievidza vzdialená približne 63 km. Prvý písomný dôkaz o Prievidzi pochádza z obdobia 12. storočia, z listiny Zoborského opátstva.
V kontexte bohatej histórie mesta zohráva významnú úlohu aj Farský kostol svätého Bartolomeja Apoštola, ktorý je jednou z významných stavieb v Prievidzi.
Počiatky cirkevnej organizácie
Osídlenie v tejto oblasti je podľa archeologických nálezov veľmi staré. Už v predslovanskom období sa tu povrchovo ťažili rudy.
Za Uhorska, z čias panovania svätého Štefana, bola cirkevná organizácia stabilizovaná. V 12. a 13. storočí existovali fary po osadách, ktoré boli podriadené hradnej fare z praktických potrieb. Mŕtvych museli voziť ku hradnému kostolu, kde bol cintorín, ktorý bol miestom pohrebiska. Asi takto boli hradné farnosti organizované.
Takéto fary boli aj v hornozvolenskej župe, napríklad v Ponikách a H. Mičinej, Hájnikách, Babinej, Bacúrove, D. Nive, Sáse, Budči, Očovej a Tŕní. V tekovskej župe to boli Jastrabá, Kremn. Bane, Hliník, Žarnovica, Trubín, Vieska. V Turci to boli Háj, Kláštor, Sl. Pravno, Sv. Mara, Turč. Ďur, Necpaly, Turč. Sv. Kríž, v H. Nitre Prievidza, Bojnice, Oslany, V.
Zakladanie nových farností
K zriadeniu farností došlo tam, kde to potreba ukazovala. Dlhé roky sa žiadna farnosť nezaložila. Najväčší rozmach zakladania farností nastal za Márie Terézie a Jozefa II. Jozef II. zriaďoval miestne kaplánske stanice v najchudobnejších krajoch horských dolín, akosi na skúšku. Neskôr, v rokoch 1806-1808, ich systemizovali na farnosti, aby sa práca v území rozložila tak, aby sa mohla zvládnuť.
Zakladanie nových farností malo dobrý vplyv. Ťažkosť bola s dotáciou nového farára. Ďalšia ťažkosť bola s rozdelením farnosti, lebo tým prišiel farár o časť svojho dôchodku. Novota bola vítaná, lebo sa s tým pomohlo veriacim, ktorí tak mali bližšie ku kostolu na bohoslužby a sviatosti. Mali vlastný cintorín. Kostol bol opevnené miesto /castellum/ so zemepánom, ako patrónom a arcibiskupom. Boli mu poplatné.
Na konci 19. storočia boli zriadené fary a expozitúry v Podbrezovej, Partizánskom, Bacúchu a Uľanke. Po druhej vojne v Mýte a Príbovciach.
História a vývoj kostola
Farský kostol svätého Bartolomeja Apoštola je stavba z konca 14. storočí. Patrocínium: sv. Bartolomej. Kostol postavili niekedy v priebehu 14. storočia ako jednoloďovú stavbu s mohutnou predstavanou vežou na západnej strane a polygonálnym presbytériom.
V roku 1383 bola Prievidza povýšená na kráľovské mesto s právom slobodnej voľby farára. Ten sa ale mal prezentovať ostrihomskému arcibiskupovi. Už na začiatku 15. storočia farský kostol nestačil rastúcemu počtu farníkov, preto padlo rozhodnutie o prestavbe, ktorú mali podporiť aj odpustky udelené pápežom Jánom XXIII. V 30. rokoch 15. storočia možno predpokladať poškodenie stavby počas útokov husitov, kedy mala byť Prievidza vypálená.
Následne, po roku 1450, sa realizovala veľká oprava a prestavba poškodeného farského chrámu. Počas reformácie prešiel kostol do rúk evanjelikom, ktorí zväčšili jeho kapacitu prístavbou murovaných tribún pri južnej a severnej stene lode. V roku 1678 bol objekt podpálený vojskami Imricha Tököliho (Thököly).
Ďalšie práce sa uskutočnili aj v priebehu 20. storočia, v roku 1956 boli objavené a reštaurované nástenné maľby v exteriéri. Banskobystrický biskup Rudolf Baláž 22. novembra 2009 posvätil kostol po cca dvojročnej obnove exteriéru. Išlo o opravu fasád a strechy, ako aj o reštaurovanie kamenných prvkov a zvonov.
Kostol románskeho štýlu stál už pred rokom 1255. Z pôvodnej stavby je zachovaná severná stena. Odpustkové buly pochádzajú z roku 1332. Z toho sa dá usudzovať, že kostol bol ešte aj v tom čase vo výstavbe. Postupne sa pristavovali kaplnky. Jedna bola pre Bratstvo Božieho tela. Kaplnka sv. Mikuláša bola postavená Mikulášom Plathom. Keď zomrel, stavbu dokončila jeho vdova Dorota. V roku 1761, keď zhorelo celé mesto, sa kostol opravoval. Architektúru retabla zhotovil J. Vallhamer.
Zaujímavosti o kostole:
- Odborníci sa nevedia úplne zhodnúť na dobe vzniku stavby, uvádza sa prvá polovica 14. storočia, ako aj druhá polovica 14. storočia, resp.
- Vzorom pre staviteľov mal byť podľa časti odborníkov farský kostol v neďalekých Bojniciach, vtedy sídle vicearchidiakonátu.
- Zasvätenie farského kostola sv. Bartolomejovi našlo odraz aj v prvom erbe mesta, na ktorom sa nachádzala postava tohto svätca, patróna garbiarov. Pečatidlo so sv.
- Nezvyčajná je dvojpodlažná sakristia na severnej strane. Obe podlažia sú zaklenuté rebrovou krížovou klenbou so svorníkom. Na poschodie vedie točité kamenné schodisko vo valcovej prístavbe s dvoma malými okienkami s lomeným oblúkom.
- Gotické portály nájdeme na západnej strane v podveží, ako aj na južnej strane presbytéria (zaslepený).
- Z freskovej výzdoby sa dochovali len zvyšky. Na severnej strane ide o scénu “Snímanie z kríža” s uvedeným letopočtom 1523, v západnej časti južnej steny lode staršiu maľbu prekryl mladší, dnes len fragmentárne zachovaný obraz sv.
Kostol slúži ako farský chrám miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi.
Stavebný vývoj kostola
Kostol má prvky románskeho, gotického i barokového staviteľstva. Rozmery kostola sú: dĺžka 45,5 m, šírka 12 m, výška 21 m. Do veľkosti bol počítaný ako piaty kostol v bývalom Uhorsku. Je jednoloďový s pristavenými kaplnkami. Svätyňa bola polygonálna, dlhá 14 m. Svätyňa dostala oválnu podobu. Vzadu je organový chór klenbovej architektúry. Bočné chóry sú krátke. Veža štvorcového pôdorysu stojí troška bokom v priečelnej strane. Súčasťou pôvodného románskeho kostola sú piliere. Na prvom a druhom poschodí má združené románske okná. Na profilovanej rímse sedí cibuľovitá helmica s laternou. Hlavný vchod je posunutý doprava od osi kostola. Z južnej strany je štýlový, gotický portál. Na strane hlavného oltára je mohutné stĺpové retablo. V strede je obraz Nanebovzatej od J. L. Vo svätyni, vymaľovanej Antonom Schmidtom, je zobrazená apoteóza Panny Márie. V lodi bol maliar viazaný na deliace pásy klenby.
Kaplnky
Na severnej strane kostola je kaplnka sv. Barbory, spojená s kostolom otvorom v stene. Má cenný gotický oltár z roku 1504. V strede skrine je socha Panny Márie, vedľa nej sv. Hieronym a sv. V predele sú figúry štrnástich svätých pomocníkov. Nadstavec je fiálové stĺpovie so scénou kalvárie. Nachádza sa tu aj krstiteľnica, dielo majstra Jodoka z roku 1475. Ďalej je tu kaplnka Tela Kristovho, ktorá bola zriadená pre združenia baníkov. Má gotický charakter. Časť okien bola zamurovaná pri oprave po veľkom požiari, neskôr bola odkrytá a tak zvýraznila pôvodný vzhľad.
Kostol sv. Ducha
Kostol sv. Ducha stojí vedľa farského zo severnej strany, v priestore mestských hradieb. Je dvojloďový bez veže. Svätyňa je nepravidelná. Víťazný oblúk chýba. Pri prestavbe ho odsekali. Uzatvorená je rovnou strechou. Bočná loď, pristavaná ako kaplnka, je teraz spojená s hlavnou loďou do jedného celku. Jezuiti zaujali kostol v roku 1671 a barokizovali ho zvnútra. Kostol má jedno okno vo svätyni, trojdielne s kružbou, ozdobené sklomaľbou z roku 1911.
Tabuľka: Významné udalosti v histórii kostola
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 12. - 13. storočie | Fary po osadách podriadené hradnej fare |
| 17. - 18. storočie | Rozmach zakladania farností za vlády Márie Terézie a Jozefa II. |
| 1806-1808 | Systemizácia miestnych kaplánskych staníc na farnosti |
| Koniec 19. storočia | Zriadené fary a expozitúry v Podbrezovej, Partizánskom, Bacúchu a Uľanke |
Vnútorné zariadenie kostola je novšie z r. 1909. V kostolnej veži sú zavesené dva zvony, jeden pôvodný z r. 1694 a druhý nový, z r. 1924, odliaty v Trnave u firmy Kurtel ako náhrada za zvon skonfiškovaný na vojenské účely (odlievanie kanónov) v I. svetovej vojne. Strieborný kalich Večere Pána r. 1940 kostolu daroval Bertalan Szaszák. Za posledných desať rokov bol kostol viackrát rekonštruovaný, menila sa strešná krytina za medenú, bola realizovaná výmena okien.
Systematická práca zúčastnených strán, najmä architektov Miroslava Tomíka a Ľubice Jesenaiovej zmenila interiér kostola na svetlý priestor, v ktorom vynikajú pôvodné architektonické prvky (rebrá klenby, pôvodné kamenné prvky, analytické prezentácie nálezových situácií). Prezentovaná podoba vychádza z pamiatkového výskumu, ktorý odhalil nápis nad víťazným oblúkom aj pôvodný biely náter. Nápis datuje dokončenie prestavby kostola do roku 1501, kedy interiér kostola nadobudol v hlavných rysoch súčasnú podobu. Jednoducho ladený priestor dotvárajú súčasné autorské prvky mobiliáru. Minimalistické stvárnenie nových častí ich však jasne odlišuje od historickej substancie. Svetlé povrchy odkrývajú jemnú kresbu masívneho dreva a kameňa.
Podstatná časť liturgických predmetov je dielom akademického sochára Martina Lettricha, ktorý stvárnil tiež novú krížovú cestu.
Aké boli najväčšie výzvy počas rekonštrukcie?
V roku 2019 získala obnova Farského kostola v Pezinku "Ocenenie za príkladnú obnovu roku“ a "Cenu verejnosti 2019“.
Kostol svätého Bartolomeja - národná kultúrna pamiatka
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne gotický jednoloďový rímsko-katolícky farský Kostol svätého Bartolomeja z 2.polovice 14.storočia postavený pravdepodobne na mieste staršieho murovaného objektu, o ktorom sa v listine z roku 1355 tvrdí, že existoval už v roku 1325. Zakladateľom kostola mohol byť šľachtic Mikuláš z Perína, spomínaný v listine z roku 1355, resp. niektorý z jeho potomkov. Upravovaný bol v roku 1477, obnovený v roku 1611 a barokovo upravený v roku 1716. Ďalšie úpravy v rokoch 1944 a 1965-1966. Súčasný, z pamiatkového hľadiska takmer vzorný, stav kostola je výsledkom vydarenej generálnej rekonštrukcie, ktorá prebiehala na konci 80.rokov 20.storočia. Jeho nesporné architektonické a umelecko-historické kvality boli predmetom záujmu pamiatkárov už od 19.storočia.
Z jeho pôvodného vybavenia sa až do súčasnosti zachovali dve nesmierne vzácne pamiatky. Prvou je kamenná, 1m vysoká, krstiteľnica s polygonálnou nohou a oblou kupou, do ktorej je vytesaný trojpásový vlys.
tags: #kostol #svateho #bartolomeja #prievidza