Kostoly zasvätené svätému Mikulášovi biskupovi sú významnou súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenska. Tieto kostoly sa vyznačujú bohatou históriou, rozmanitou architektúrou a cennými umeleckými dielami.
Kostoly zasvätené svätému Mikulášovi sú významnými pamiatkami stredovekého staviteľstva na Slovensku. Tieto sakrálne stavby, často postavené v gotickom slohu, majú bohatú históriu a zaujímavú architektúru. V článku sa pozrieme na niektoré z najvýznamnejších kostolov sv. Mikuláša na Slovensku, ako aj na ich architektonické zvláštnosti.
Kostol svätého Mikuláša v Liptovskom Mikuláši
Kostol svätého Mikuláša v Sliači
Aj v súčasnosti pôsobí Kostol svätého Mikuláša v Sliači stále impozantne. Rímskokatolícky Kostol svätého Mikuláša v Sliači postavili v priebehu 13. storočia / 1. štvrtina 14. storočia. Pôvodne bol ranogotický, v priebehu storočí bol niekoľkokrát prestavaný a architektonicky upravený.
Vedľa kostola bola v 17. storočí postavená zvonica. Vzhľad Kostola sv. Kostol je ranogotický jednoloďový s vežičkou na západnom priečelí, polygonálnym presbytériom, severnou kaplnkou, sakristiou a južnou predsieňou. Presbytérium je zaklenuté rebrovou krížovou klenbou. V kostole sa nachádzajú barokové obrazy Najsvätejšej Trojice, Svätej Rodiny, Zvestovania, klasicistické diela sv. Mikuláš, sv. Hieronym a rokokový reliéf sv.
Napriek neskorším úpravám si kostol v Sliači až do súčasnosti zachoval stredoveký ráz. V niektorých oknách sa zachovali pôvodné gotické kružby. Kostol sv. Mikuláša dala údajne postaviť Božena, manželka kráľa Ondreja II. v roku 1263.
V štatúte Ostrihomskej kapituly z roku 1397 sa spomína Kostol sv. Mikuláša v Hájnikách a fara v Hájnikách. Prvým známym farárom hájnickej fary bol Christofor, ktorý dal zhotoviť aj zvon sv. V 15. storočí prebehla v rámci kostola neskorogotická prestavba. V roku 1627 napadli a spustošili kostol Turci, pričom odvliekli 2 zvony. Najstarší zvon sv.
Z vizitácie v roku 1713 vieme, ze sa v kostole nachádzal tabuľový oltár. Uprostred bol obraz Vzkriesenia, nad ním Nanebovstúpenia a pod nimi svätostánok. Spomína sa aj murovaná zvonica, zo 17. V priebehu 20. storočia prešiel kostol modernizáciou, zavedená bola elektrina. V roku 1935 bola zasypaná v kostole krypta, v ktorej bola údajne pochovaná zemianska rodina.
Najstarším aj najväčším zvonom je zvon sv. Mikuláša odliaty zvonolejárom majstrom Andrejom. Zvon nesie latinský nápis *Ave*maria*gratia*plena*dominus*tecum*tpf *domini*cristofori*plebani*a*d*m*5*13. Zvon sv. Mikuláša má úctyhodné parametre. Je vysoký 115 cm s priemerom 153,5 cm a váži zhruba 2850 kg.
Druhý renesančný zvon z roku 1635 je bez vyznačeného pomenovania, s latinským nápisom: „Vigilate quia nescitis qua hora veniet Dmus.A.D. Tretí zvon s názvom sv. Jozef bol vyrobený v roku 1924 ako náhrada za zrekvirovaný zvon z roku 1698. Je od majstra Richarda Herolda z Chomutova. Je vysoký 100 cm s priemerom 105 cm, váži 670 kg. Zvon zdobí reliéf sv. Rodiny s nápisom: K úcte sv. Jozefa obetovali rím. kat. veriaci hájnickej farnosti za farárovania Jozefa Kačku 1924. Ochranca sv. Rodiny ochraňuj našu cirkev a náš slovenský národ.
Štvrtý zvon s názvom sv. Ondrej, pochádza z roku 1928 od majstra Jána Mráčka z Banskej Bystrice. Je vysoký 78 cm s priemerom 86 cm, váži 360 kg. Na zvone je nápis: K úcte sv. Ondreja v desiate výročie vzkriesenia slovenského národa za farárovania Jozefa Kačku 1928 obetovali veriaci hájnickí r. k. Farnosti. Keď vás budím, vstaňte, keď vás volám, príďte, keď sa lúčim, plačte. Uliaty v zvonolejárni J. Mračko B. Piaty zvon má priemer len 24 cm a váži 10 kg.
V interiéri Kostola sv. Mikuláša sa nachádzajú maľby slovenského maliara Jozefa Hanulu, ktorý vymaľoval freskami aj Kaplnku sv. Vo zvonici boli pôvodne umiestnené tri zvony. Najstarší a najväčší z nich - zvon Mikuláš patrí k najstarším a najväčším zvonom na Slovensku. Jeho hmotnosť je 5,1 tony.
V mestskej časti Kúpele sa nachádza aj ďalšia pozoruhodná stavba a to klasicistická Kaplnka sv. Klasicistickú Kaplnku sv. Hildegardy dal postaviť v roku 1855 rakúsky arciknieža Albrecht ako vďaku za zlepšenie zdravotného stavu manželky arcikňažnej Hildegardy. Kaplnku sv. Hildegardy posvätil biskup Štefan Moyses 1. júla 1855. Jej interiér v roku 1938 vyzdobil freskami známy slovenský maliar Jozef Hanula. Okrem hlavného nástenného oltárneho obrazu sv. Hildegardy, nad ktorým je obraz Najsvätejšej Trojice, sa tu nachádza obraz Ukrižovaného od neznámeho autora a obraz Kristus v Emauzoch od D. Bőhma zo začiatku 20. storočia. Z významných osobností, ktoré slúžili sv. omše v Kaplnke sv. Hildegardy, je potrebné spomenúť Andreja Hlinku, Dr. Jozefa Tisa, biskupa Dr.
Kostol svätého Mikuláša v Sliači
Kostol svätého Mikuláša v Domaniži
Najvýraznejšou dominantou obce Domaniža je starobylý kostol sv. Mikuláša. Túto historickú pamiatku však poškodzovalo trvalé vlhnutie muriva a poškodzovanie omietok, čo sa začalo prejavovať vo vážne narušenej statike kostola, čoho svedkom sú aj výrazné trhliny v rôznych častiach chrámu.
Vďaka iniciatíve správcu farnosti a farníkov sa na kostole sv. Mikuláša biskupa v Domaniži po prípravách, ktoré začali pred troma rokmi vypracovaním zámeru na obnovu, začali aj samotné záchranné a rekonštrukčné práce.
Pri obnažovaní základov stavby sa tu zároveň realizuje archeologický výskum pod vedením pracovníkov Pamiatkového úradu. Už počas odstraňovania nevhodných, nepriepustných cementových omietok na soklových partiách kostola na archeologický výskum nadviazal architektonicko - historický a umelecko- historický výskum celého objektu, ktorý sa uskutočnil v rámci praxe študentov Katedry dejín a teórie umenia Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity.
V roku 2007 Rímskokatolícky farský úrad v Domaniži za podpory Ministerstva kultúry začal so záchrannými prácami na zabezpečení statiky Kostola sv. Mikuláša v našej obci. Skôr ako sa tieto práce začali bolo nutné previesť archeologický prieskum základov jeho najstarších častí. Archeologický prieskum bol zverený pracovníkom Pamiatkového úradu v Bratislava. Odkryté sú základové murivá a pracovníci Pamiatkového úradu v Bratislave začali s archeologickým výskumom. Domnievajú sa, že kostol je postavený na základoch oveľa staršej stavby.
Pod stavbou rotundy vo východnej časti kostola bolo zistené najstaršie murivo základov, pravdepodobne románske, obdĺžnikového pôdorysu, ktoré bude predmetom ďalšieho bádania. Tu sa našlo tiež murivo základov z obdobia gotiky, baroka, ale aj súčasné. Celkovo bolo vykopané sondy na 5 miestach rotundy do hĺbky spodného okraja základov rotundy. Práce viedol Dr. Prášek a Dr. Baxa.
Sonda č.1 bola vykopaná na spojnici muriva prístavby kostola, hlavnej lode a rotundy, sondy 2 a 3 sú orientované východne až severovýchodne od rotundy, sonda 4 na spojnici rotundy a vchodu do krypty kostola a sonda 5 v časti medzi schodíkmi sakristia a zamurovaným vchodom do chrámovej lode. V tejto sonde bolo postupne odkryté základové murivo prístavby kostola, hlavnej lode, vonkajšieho plášťa rotundy a nakoniec aj , akoby pieskovo-ílovité murivo, použité ako základové, ako podpera, na ktorom je vlastne postavené všetko mladšie.
Po vysekaní časti základy rotundy sa objavilo ďalšie murivo, ktoré je pravdepodobne pokračovaním muriva hlavnej lode chrámu. Pritom sa v základovom murive objavili opracované kamenné bloky aj so zvyškom výzdoby. Znamená to, že na základovú časť rotundy sa použilo tzv. sekundárne murivo, teda materiál z inej zbúranej stavby, alebo jej časti. Pri výkopových prácach sa okrem kostrových nálezov našli zbytky dvoch hlinených nádob a zbytok tzv. terčového skla. Okrem toho sa náhodne našiel aj poškodený medailón, ku ktorému sa vyjadril Mgr. averz : svätý Anton, reverz: svätý František z Assisi, datovanie: 19.
Sonda č. Bola vykopaná až na pieskovcové podložie. V tejto sonde boli zistené kostrové nálezy, ktoré zabiehali až pod základové murivo rotundy. Sonda nepotvrdila prítomnosť pieskovcového muriva. V severnej časti sondy bola lebka ležiaca na pravej strane so stopami medi nad pravou spánkovou časťou. Pod lebkou bol približne 25 cm dlhý a 8 cm široký zostatok pravdepodobne zuhoľnateného dreva. V blízkosti tohto kostrového nálezu sa našiel aj miniatúrny zostatok koženej pracky, možno ozdoby, so zostatkom asi medeného kovového nitu.
Sonda č. Sonda je umiestnená na severnej časti chrámovej lodi v mieste dávneho vchodu do nej, ktorý sa volal „ Vášťanský „. V tejto sonde sa vykopali zostatky bočnej steny tohto vchodu do chrámovej lode, ktorý je v súčasnosti zamurovaný. Toto bočnej steny vchodu je tvarovo a použitým materialom zhodné s bočnou stenou súčasného gotického vchodu do kostola cez žobráčnicu pod vežou kostola. Po odkrytí základov medzi murivom sakristia a chrámovej lode sa objavili dva druhy základového muriva a to jedno presne lícované a druhé ukladané voľnejšie bez presnejšieho lícovania.
Dominantou obce je starobylý kostol sv. Mikuláša, ktorý je svedkom bohatej histórie a kultúry.
Architektúra a úpravy
Ako prvý kostol sa v Domaniži predpokladá rotunda, sakrálna stavba na kruhovom pôdoryse. Takýto pôdorys má v podstate dnešné presbytérium - svätyňa, ktorá je ale v rozhodujúcej miere novšia ako gotická loď, ktorú postavili spolu s vežou niekedy v 14. storočí. Iba na severnej strane svätyne by sa podľa doterajších poznatkov dali čakať prípadné zvyšky múrov pôvodnej starej rotundy. Kruhovú svätyňu i loď osvetľovali veľké kruhové okná, ktoré sú v súčasnosti zachované pod zámurovkou.
V kostole sa robili najvýznamnejšie úpravy okolo polovice 17. storočia, ktoré dodnes charakterizujú jeho interiér - zaklenutie lode valenou klenbou s výsečami, zdobenou bohatým štukovým ornamentom, zvýšenie a zaklenutie svätyne kupolou, ktorú vyzdobili figurálnou nástennou maľbou. Bolo to počas vlastníctva obce rodinou Eszterházyovcov, ktorí boli zároveň aj patrónmi kostola. Vtedy bola pod svätyňou zahĺbená aj ich krypta, ktorá bola neskôr prepojená so suterénom mladšej sakristie. Na vtedy ešte drevenú panskú emporu, koncom 18. storočia nahradenú murovanou, sa chodilo krytým schodiskom pri južnej stene veže. Toto schodisko zaniklo až v 40-tych rokoch 20. storočia, kedy bola ku kostolu pristavaná južná loď, výrazne zvyšujúca jeho kapacitu.
V spolupráci s Krajským pamiatkovým úradom v Trenčíne a z prostriedkov Ministerstva kultúry SR z fondu „Obnovme si svoj dom" sa súčasne začal realizovať reštaurátorský prieskum na včasnobarokovom hlavnom i vedľajších oltároch, kde reštaurátor Mgr. art. J.
História obce a kostola je aj predmetom záujmu miestnych nadšencov, ktorí s veľkým zápalom a systematicky zbierajú historické údaje, artefakty a tieto ďalej spracovávajú a publikujú. Pri príležitosti 730. výročia prvej písomnej zmienky (1268) vyšla v r. 1998 pozoruhodná publikácia o histórii obce z pera viacerých autorov a v roku 2003 pri príležitosti 735. výročia útla, ale obsahovo bohatá knižka o dejinách kostola od R. Šujanského „Pútnický a privilegovaný chrám". Publikované historické údaje budú doplnené o výsledky prebiehajúceho pamiatkového a archeologického výskumu.
Ťažiskom výskumu však popri nových odborných poznatkoch bude predovšetkým spracovanie podkladov pre jeho obnovu, pri ktorej budú odstránené statické poruchy a nevhodné sekundárne zásahy do hmoty svojou dispozíciou i detailmi jedinečného pútnického domanižského kostola stredovekého pôvodu. V priebehu septembra a októbra pokračovali práce na reštaurovaní hlavného oltára a bude pokračovať archeologický prieskum a to najbližšie v sonde č. 1 a sonde č. 2, pre tieto účely bola odkrytá aj časť muriva nad sondou č.
Kostol svätého Mikuláša v Domaniži
Kostol svätého Mikuláša v Podunajských Biskupiciach
Kostol sv. Mikuláša v Podunajských Biskupiciach je ďalším príkladom gotickej architektúry na Slovensku. Kostol stojí v centre obce pri tamojšej nemocnici v oplotenom a zvyčajne neprístupnom areáli. Kostol je možné navštíviť v rámci pravidelných bohoslužieb alebo si dohodnúť návštevu na fare.
- Patrocínium: sv. Mikuláša, pôvodne možno sv.
- Vznik: okolo r. 1128.
Na základe nedávneho výskumu boli loď a veža súčasného chrámu datované už do polovice 12. storočia. Tým získalo hlavné mesto oficiálne prvý zachovaný chrám z románskeho obdobia. Tento sloh bol až doteraz zastúpený len zvyškami stavieb odkrytých archeologickým výskumom. Datovanie potvrdila analýza dreva objaveného v murive lode a veže, pričom dva kusy boli datované už do obdobia r. 1128+.
Išlo o pomerne veľkú a teda i významnú stavbu s loďou, ktorá je 18,5 m dlhá a 14,5 m široká. Jej predpokladaná halová dispozícia s troma loďami rovnakej výšky predstavuje na Slovensku v románskom období zrejme unikátne riešenie.
Trojloďová dispozícia sa predpokladá aj na základe značných rozmerov lode, keďže jej šírka je rovnaká ako napríklad pri románskej bazilike v Hronskom Beňadiku.
Z architektonických detailov boli odkryté tri románske okná - dve vo východnej stene trojlodia a jedno na zachovanom západnom úseku muriva južnej steny trojlodia. Podoba objavených okien sa na našom území viaže predovšetkým k neskororománskemu štýlu okolo polovice 13. storočia a neskoršie, preto datovanie do polovice 12.
Počas archeologického výskumu boli pri kostole odkryté hroby datovateľné do obdobia 10. - 11. storočia.
Pri výskume sa podarilo zachytiť časť svetlosivej maltovej podlahy datovanej v súčasnosti do 11. storočia, ako aj fragmenty muriva s omietkou sekundárne použité pri výstavbe ranogotického presbytéria. Tieto nálezy dokladajú existenciu zrejme prvého kostolíka (10. - 11. storočia).
Na mieste tejto stavby bol niekedy v 11. storočí postavený nový chrám, ktorý mohol mať na základe analógie s najstaršou fázou šamorínskeho kostola podobu jednolodia s polkruhovou apsidou.
Obdobie gotiky zastupuje polygonálne presbytérium z druhej polovice 13. storočia, ktoré bolo dokončené a zaklenuté do 40. rokov 14. storočia troma poliami rebrovej klenby so svorníkmi. Viaceré z konzol klenby nesú stredovekú reliéfnu výzdobu.
V roku 2018 bolo ukončené reštaurovanie novoobjavených gotických fresiek v presbytériu datované do 14. storočia. V centrálnej polohe na klenbe polygonálneho záveru nájdeme postavu Boha. Na ďalších plochách ho dopĺňajú postavy viacerých svätcov a svätíc, ako aj symboly evanjelistov.
V južnom obvodovom múre pôvodného trojlodia je sekundárne osadený gotický portál, ktorý sa pôvodne nachádzal na severnej strane. Na súčasné miesto bol premiestnený v súvislosti s výstavbou bočných lodí v roku 1937.
Pôvodnú podobu z čias okolo roku 1300 si najlepšie zachovala severná sakristia. Nájdeme tu dve polia krížovej rebrovej klenby so svorníkmi zdobenými reliéfom Ježiša Krista a baránka Božieho.
V sakristii sa zachovali aj nástenné maľby, ktoré spolu s bohatou kamenárskou výzdobou podporujú teóriu, že tento priestor sa v 14. storočí používal ako kaplnka.
Nástenné maľby v sakristii pochádzajú z obdobia okolo roku 1350. Na klenbách nájdeme tradičné zobrazenia štyroch evanjelistov a ďalšie výjavy namaľované na štylizovanej oblohe s hviezdami. Na južnej stene sa nachádzajú obrazy z legendy o sv. Jurajovi.
Kostol je výnimočný aj tým, že tu nájdeme symboly evanjelistov z čias gotiky hneď na dvoch miestach - na klenbe presbytéria i na klenbe sakristie. Kým v presbytériu ide o typické stvárnenie v podobe okrídlených zvierat a človeka, v sakristii ide o zriedkavú podobu ľudských postáv so zvieracími hlavami.
Krov nad presbytériom bol datovaný na koniec 15. storočia.
Pri poslednej obnove boli na stenách presbytéria objavené vyryté nápisy zo 17. storočia.
Pri kostole stojí budova fary, v ktorej bolo v roku 2018 identifikované stredoveké murivo s portálmi datované do obdobia konca 13. storočia.
Kostol patrí miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Je v pomerne dobrom stave po obnove interiéru stredovekej časti. Koncom februára 2020 bola ukončená výmena strešnej krytiny a poškodených častí krovu.
Kostol svätého Mikuláša v Podunajských Biskupiciach
Kostol svätého Mikuláša v Pukanci
Traduje sa, že tento gotický kostol bol postavený niekedy okolo roku 1320, pôvodne ako jednoloďová stavba so štvorcovou svätyňou a pristavanou sakristiou. Pukanský kostol bol súčasťou opevneného mestského hradu podobne ako je to aj v ostaných stredoslovenských banských mestách (Kremnica, B. Štiavnica, B. Bystrica). Túto podobu zachytáva jedna dobová kresba uverejnená v obrázkovom gazdovskom kalendári na rok 1857.
Kostol bol pôvodne jednoloďová stavba ukončená štvorcovou svätyňou zaklenutou jedným poľom krížovej rebrovej klenby a pristavanou sakristiou. Okolo roku 1400 dala niektorá tunajšia meštianska rodina, alebo bratstvo baníkov pristaviť k severnej lodi kostola ďalšiu bočnú loď čím vzniklo dnešné nepravidelné dvojlodie. Od hlavnej lode je oddelená mohutnou trojdielnou arkádou. Každé z rebier vo vedľajšej lodi dosadá na kružbovú konzolu. Ukončená je malým polygonálnym presbytériom s jedným klenbovým poľom a uzáverom. Úzky triumfálny oblúk bočnej lode je ozdobený bohatou netradičnou figurálnou výzdobou.
Najvýraznejšia architektonická zmena na kostole nastala v roku 1506, kedy zaklenuli hlavnú loď jedinečnou neskorogotickou sieťovou hviezdicovou klenbou. Z toho istého obdobia pochádza aj zaujímavé kamenné pastofórium na tordovanej nohe v presbytériu a s letopočtom 1506.
Unikátna neskorogotická sieťová hviezdicová klenba v hlavnej lodi, ktorú postavili v roku 1506, o čom svedčí aj nápis na nástennej maľbe pod terajšou neskorobarokovou výmaľbou. Na Slovensku nájdeme podobnú sieťovú klenbu iba v B. Štiavnici v kostole sv. Kataríny.
Gotické kružbové okná na svätyni hl. lode s motívom trojlístka alebo kruhovej rozetky.
Niekoľko typov gotických konzol, ktoré ukončujú rebrá klenieb. Konzoly s motívom gotickej kružby v bočnej lodi, mohutné konzoly neskorogotickej klenby v hl. lodi, ako aj figurálna výzdoba pripomínajúca konzoly vo svätyni bočnej lode.
Architektonické detaily ako gotické svorníky vo vrcholoch klenieb oboch svätýň, alebo sakristii. Zaujímavý je aj tzv. dutý svorník v strede neskorogotickej klenbe hl. lode, ktorý slúžil na liturgické účely, najpravdepodobnejšie na zavesenie lustru. Gotické sedílie vo svätyni, neskorogotické pastofórium na tordovanej nohe s erbom a letopočtom 1506. Neskorogotický sedlový portál do sakristie.
Veľmi zaujímavé ale často nepovšimnuté sú pôvodné dverné krídla, ktoré je často možné vidieť v takýchto starých stavbách. V tomto prípade jedno takéto veľmi pekné a vzácne je na západnej stene v sakristii. Ide o neskorogotické oplátované dvere z vonkajšej strany oplechované. Kedže takýmto detailom vo všeobecnosti nie je prikladaný veľký význam aj v tomto prípade sú zakryté skriňou.
Barokový mobiliár kt. tvorí veľmi zaujímavá vyrezávaná kazateľnica, bočný oltár sv. Jána Nepomuckéh...
Kostol svätého Mikuláša v Pukanci
Kostol svätého Mikuláša v Liptovskom Mikuláši
Spočiatku stál Kostol sv. Mikuláša osamotený uprostred krajiny. Postupne sa okolo neho rozrastala osada a neskôr mestečko Svätý Mikuláš. Pôvodne to bol len malý románsky kostolík, ktorý pri ďalšej prestavbe v rokoch 1280-1300 prevzal úlohu sakristie a dnes je najstaršou časťou tejto majestátnej sakrálnej stavby.
Kostol v priebehu storočí prešiel viacerými úpravami. Ranogotická podoba mu bola prinavrátená počas rozsiahlej rekonštrukcie v rokoch 1941-43, kedy boli pristavané bočné kaplnky a osadené nádherné vitrážové okná. V interiéri sa zachovala kamenná krstiteľnica z roku 1490 s tepaným medeným barokovým vekom a najmä tri vzácne gotické tabuľové oltáre. Ústrednou sochou hlavného oltára je svätec Mikuláš, ktorý dal meno nielen kostolu a mestu, ale je vyobrazený tiež na pečati a erbe mesta. Kostol sv.
Najstaršia stavebná pamiatka mesta je zároveň najväčšou ranogotickou stavbou Liptova.
Kostol svätého Mikuláša v Liptovskom Mikuláši