Kostol svätého Štefana Kráľa v Nitre: História a Architektúra

Nitra, známa ako matka slovenských miest, sa pýši bohatou históriou siahajúcou až do praveku. Medzi jej najvzácnejšie pamiatky patrí Kostol sv. Štefana Kráľa, ktorý sa nachádza v mestskej časti Párovce. Táto stavba je svedkom mnohých historických udalostí a prešla viacerými prestavbami, ktoré ju formovali do dnešnej podoby.

Kostol svätého Štefana Kráľa v Nitre.

História a vývoj kostola

Kostol sv. Štefana Kráľa pochádza z 10. storočia. Ide o vzácnu stredovekú kultovú stavbu so zvyškami románskych fresiek a starého pohrebiska. Podľa ďalších informácií, ktoré uvádza TIC Nitra, tento kostol bol pôvodne predrománskou stavbou z 10. storočia.

Ten si prešiel mnohými zmenami. Napríklad v 11. a 12. storočí bol prestavaný do románskeho štýlu, sakristiu a chór upravili začiatkom 18. storočia.

V roku 1271 pri vpáde českého kráľa Přemysla Otakara II. bol kostolík vypálený. Poškodený bol zrejme aj počas útokov Matúša Čáka Trenčianskeho v druhom desaťročí 14. storočia. Tieto škody si podľa všetkého vyžiadali gotickú prestavbu objektu datovanú len približne do 14. a lebo 15. storočia. Úpravy sa dotkli západnej empory a kostolík dostal aj severnú sakristiu, pripájajúcu sa k severnému múru apsidy a lode.

Kostolík poškodili aj v 15. storočí husitské oddiely a neskôr aj turecké vojská. Obnovy sa dočkal o pár rokov neskôr, kedy boli dostavané obvodové múry lode i apsidy, zaklenutá loď i apsida a pred západný vstup pribudla prístavba neprevyšujúca západný štít lode, ktorý bol upravený v barokovom štýle. V interiéri nahradila kamennú emporu drevená tribúna.

„Kostolík je jednoduchou jednoloďovou stavbou.Vnútorné zariadenie tvorí barokový oltár z 18. storočia. V interiéri je prezentovaný románsky triumfálny oblúk s fragmentmi nástenných malieb z 13. storočia a románska rímsa,“ uvádza Turistické informačné centrum Nitra.

V r.1720 dal kostolík opraviť podžupan František Maťašovský, bohoslužby v ňom bývali iba na sviatok sv. Štefana Kráľa. Dnes sa v ňom každú nedeľu konajú gréckokatolícke bohoslužby.

Posledné výraznejšie stavebné úpravy sa uskutočnili v roku 1907, kedy bola západná prístavba nadstavaná do dnešnej podoby veže. Po 2. svetovej vojne kostolík chátral, dočkal sa len opravy strechy v roku 1950. Narušenie statiky veže a časti muriva si vyžiadalo začiatkom 60. rokoch minulého storočia celkovú obnovu.

V roku 1964 bola stavba omietnutá a po skončení výskumov o tri roky neskôr 1967 pamiatkovo upravená.

Ako pokračuje web, v prvej štvrtine 18. storočia dal tento kostol barokovo prestavať biskup Maťašovský, a to z dôvodu jeho spustošenia tureckými nájazdmi. Po vyplienení sa z pôvodného kostola zachoval iba zvon.

Podľa ďalších informácií výskum v priestoroch kostolíka a jeho okolí odhalil okrem najstarších základov kostola aj pohrebisko, ktoré sa datuje do obdobia 10. až 11. storočia. Objavený tu bol taktiež novoveký cintorín.

Kostolík patrí Rímskokatolíckej cirkvi, v roku 1992 ho na 99 rokov získala do prenájmu Gréckokatolícka cirkev. V posledných rokoch bol vymaľovaný, dostal nové okná a uskutočnila sa oprava strechy.

V roku 2007 bol vypracovaný projekt celkovej obnovy kostolíka a jeho okolia, ktorý ráta s odstránením navezenej zeminy pri kostolíku a vybudovaním fontány.

Architektonické prvky a interiér

Kostolík je jednoduchou jednoloďovou stavbou. Apsida je polkruhovitého pôdorysu - baroková. V 18.storočí bola prestavaná veža pred západným priečelím. V jej spodnej časti je malá predsieň.

Vnútorné zariadenie tvorí barokový oltár z 18. storočia. Výskum v priestoroch kostolíka a v najbližšom okolí odhalil nielen najstaršie základy kostola /pôvodný kostol musel byť zasvätený niekomu inému, lebo sv. Štefan bol vyhlásený za svätého až v r. 1083, v starých listinách z r. 1301 sa píše o kostole sv. Ondreja, ktorý bol založený Matúšom Čákom/, ale aj pohrebisko z 10.-11. storočia a novoveký cintorín.

Na víťaznom oblúku sa zachovali zvyšky románskych fresiek, dnes už ťažko identifikovateľné.

Odborníci nie sú jednotní pri výklade troch základových pilierov zaniknutej západnej empory/empor. Časť uvádza, že románska empora bola podopieraná dvoma piliermi (tak je tomu aj v spomínaných Dražovciach) a mladšia gotická empora mala len jeden stredový pilier.

V roku 1964 bola stavba omietnutá a po skončení výskumov o tri roky neskôr 1967 pamiatkovo upravená.

Zaujímavosti

Ak je patrocínium sv. Štefana pôvodné, kostolík mohli postaviť až po kanonizácii prvého uhorského kráľa v roku 1083.

Kostolík stojí na mieste niekdajšej samostatnej dediny Párovce.

Pri výstavbe sídliska v tesnej blízkosti kostolíka naviezli k jeho severnej strane zeminu, ktorá v prípade apsidy siaha až do výšky 1,5 metra od pôvodnej úrovne terénu.

Kostolík si ako predlohu vzal POFIS pri tvorbe známky k 25. výročiu Slovenskej cirkevnej provincie spolu s ďalším stredovekým kostolíkom v Dražovciach.

„Pôvodný kostol musel byť zasvätený niekomu inému, lebo sv. Štefan bol vyhlásený za svätého až v roku 1083 a v starých listinách z roku 1301 sa píše o kostole sv. Ondreja, ktorý bol založený Matúšom Čákom,“ dodáva záverom TIC Nitra.

Bohoslužby: v nedeľu o 10.00 hod.

Kostolík stojí neďaleko centra Nitry na Párovskej ulici hneď na kraji ulice. Jeho areál nie je ohradený.

Kostol sv. Štefana Kráľa je vzácnou stredovekou kultovou stavbou so zbytkami románskych fresiek a starého pohrebiska.

Gréckokatolícka farnosť Nitra

Z dejín gréckokatolíckej farnosti:

• 1. 3. 1997 - vznik samostatnej gréckokatolíckej farnosti zriadenej vladykom Jánom Hirkom, sídelným biskupom prešovským, dekrétom č. 870/1997.
• 1. 3. 1997 - ustanovenie patrocínia gréckokatolíckej farnosti Nitra (sv. Andreja Prvozvaného), na základe dekrétu vladyku Jána Hirku, sídelného biskupa prešovského č. 870/1997.

Kňazi pôsobiaci v gréckokatolíckej farnosti:

Pred vznikom farnosti ako filiálka gréckokatolíckej farnosti Povýšenia svätého a životodarného kríža v Bratislave:

• Jozef Haľko (1. 4. 1934 / z gréckokatolíckej farnosti Vyšná Oľšava - 26. 11. 1979 / konzistoriálny radca Prešovskej gréckokatolíckej eparchie († 9. 5. 1987))
• Hieronym Andrej Fedoroňko (1979 / výpomocný duchovný v rímskokatolíckej farnosti Bratislava - 1991 († 13. 6. 2004))
• Jozef Pavlovič (1991 - 1997 / do gréckokatolíckej farnosti Nitra)

Od vzniku farnosti:

• Jozef Pavlovič (1. 3. 1997 / z gréckokatolíckej farnosti Bratislava - 1999 / mimo pastorácie vo farnosti *)
• Stanislav Diheneščík (1999 / kaplán v gréckokatolíckej farnosti Bratislava - 2001 / do gréckokatolíckej farnosti Bratislava)
• Peter Pavol Karoľ, OSBM (2001 / z Českej republiky - 14. 7. 2003 / kaplán v gréckokatolíckej farnosti Nitra)
• Ľubomír Matejovič, Far. (15. 7. 2003 / mimo pastorácie vo farnosti * - 30. 6. 2009 / do gréckokatolíckej farnosti Bratislava - Petržalka)
• Martin Pavúk, MSC, FAdm. (1. 7. 2009 / prvá gréckokatolícka farnosť - dodnes)

Zoznam pôsobiacich kaplánov:

• Peter Pavol Karoľ, OSBM (15. 7. 2003 / z gréckokatolíckej farnosti Nitra - 29. 2. 2004 *)
• Ivan Kovaľ (28. 2. 2023 - dodnes)

Peter Pavol Karoľ, OSBM - neskôr vystúpil z rehole baziliánov a pôsobil ako diecézny kňaz Nitrianskej diecézy.

Tabuľka: Prehľad kňazov pôsobiacich v Gréckokatolíckej farnosti Nitra

tags: #kostol #svateho #stefana #nitra