Medzi najkrajšie kostoly barokového slohu patrí farský Kostol svätej Kataríny v Topoľčiankach. Jeho polohu nie je potrebné opisovať, vežu kostola vidieť už zdiaľky a hlahol zvonov počuť po celom okolí.
Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej v Topoľčiankach
História kostola
Súčasný kostol je v Topoľčiankach v poradí tretí. Prvý kostol, možno kaplnka, slúžil do polovice 13. storočia a nachádzal sa na hradištnej osade na Hrádzi. V roku 1351 bol postavený druhý kostol, ktorý sa nachádzal v priestranstve pred priečelím kaštieľa /vtedy pevnosti/. V jeho blízkosti bola postavená fara, ktorá po prestavbách stojí na tom istom mieste dodnes.
Pred zámkom (približne v priestore dnešného rázcestia parkových chodníkov za vstupnou bránou) sa nachádzal starý gotický farský kostol sv. Kataríny (uvádzaný aj ako sv. Anny) s cintorínom a zvonicou. Veľmi dôležitým stavebným zásahom v tejto časti dnešného parku bolo zbúranie tohto kostola a zrušenie priľahlého cintorína koncom 18. storočia.
Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej dal postaviť Karol Keglevich s bratom kanonikom biskupom Žigmundom. Pre stavbu si vyhliadol lokalitu zvanú VŔŠOK. Klasicisticko-baroková stavba z roku 1784 naprojektovaná architektom Melchiorom Hefele, projektantom Primaciálneho paláca v Bratislave. Bol stavaný v rokoch 1773 - 1781, v r. 1781 bol konsekrovaný. Projekt na barokový kostol vypracoval vtedajší slávny bratislavský architekt MELCHIOR HEFELE, ktorý v Bratislave projektoval aj Primaciálny palác.
Vtedajší zemepán, gróf Karol Keglevich, dal s bratmi postaviť nový kostol zasvätený sv. Kataríne Alexandrijskej. Tento, rovnako ako aj nový cintorín z roku 1773, bol už umiestnený mimo areálu zámku.
Keď bol kostol dokončený, zo starého kostolíka do nového preniesli sarkofág Jána Topoľčianskeho Turkobijcu, mramorové časti starého oltára, veľmi cennú medenú krstiteľnicu na mramorovom podstavci. Súčasne preniesli zo starého kostolíka a zvonice oba zvony.
Charakteristika kostola
Klasicisticko-baroková stavba z roku 1784 naprojektovaná architektom Melchiorom Hefele, projektantom Primaciálneho paláca v Bratislave. Jej obraz visí nad hlavným oltárom a je prácou maliara Huberta Alexandra Mauera, ktorý ho maľoval podľa menšieho obrazu umiestneného v predchádzajúcom kostole.
Z predchádzajúceho gotického kostola, ktorý bol v roku 1784 zbúraný, boli do nového kostola prenesené niektoré časti. Predovšetkým to bol obraz sv. Františky z roku 1641, medená krstiteľnica na mramorovom podstavci, reliéf Jána Topoľčianskeho - Turkobijcu a dva zvony. Pod kostolom sa nachádza rodinná hrobka Keglevichovcov v počte 45 miest, z ktorých je 18 zabudovaných. V interiéri kostola sú náhrobné tabule grófa Karola Keglevicha a Adely Zichyovej.
Súčasné zvony na veži sú z roku 1925 a liala ich zvonárska firma „Bratia Fischer“ z Trnavy a ich hlahol je hodný katedrály. Vežové hodiny sú z roku 1927. Kostol je postavený v klasicisticko-barokovom slohu a z tohto slohu patrí medzi najkrajšie na Slovensku. Často je vyhľadávaný domácimi i zahraničnými návštevníkmi Topoľčianok, zvlášť v čase púte.
Pútnické miesto
Topoľčianky sú pútnickým miestom od roku 1686. Keď boli v roku 1683 pri Viedni porazení Turci, manželka majiteľa kaštieľa Juraja Erdödyho - Alžbeta Erdödyová rod. Rákocziová, vykonala ďakovnú púť do Svätej zeme. Navštívila tu mnohé sväté a pamätné miesta a medzi nimi aj kláštor na hore Karmel, kde sa oboznámila s pravidlami rehole. Predstaveného požiadala o povolenie založiť na svojom panstve v Topoľčiankach Bratstvo sv. Škapuliara.
Vtedajší uhorský primas a ostrihomský arcibiskup Juraj Selepčéni (rodák zo Slepčian) žiadosti s radosťou vyhovel, ale zakrátko zomrel. Jeho nástupca Juraj Széchéni podal žiadosť pápežovi. Vtedajší pápež Inocent XI. poveril v roku 1686 Juraja Széchényiho založiť v Topoľčiankach Bratstvo sv. Škapuliara. Zároveň povolil konať každoročnú púť v nasledujúcu nedeľu po sviatku Škapuliarskej Panny Márie - 16. júla.
Pápež Inocent XI. poslal grófke aj osobný dar - obraz Panny Márie Škapuliarskej od talianského umelca. Mal strieborný rám, v ktorom boli založené pozostatky svätých, teda bol zároveň relikviárom. Alžbeta Rákocziová - Erdödyová pripravila pre obraz dôstojné miesto na oltári v novozriadenej zámockej kaplnke. Bratstvo sv. Škapuliara bolo v Topoľčiankach založené 16. júla 1686 osobne arcibiskupom Jurajom Széchényim. Od tohto dátumu sa púť koná každoročne.
Vzácny obraz Škapuliarskej Matky bol neskoršie prenesený do farského kostola. Bohužiaľ v roku 1973 bol neznámym páchateľom z kostola odcudzený. Nahradený bol novým obrazom, ktorý je tam doteraz.
Za sťažených podmienok pre cirkev sa od 50. rokov 20. storočia nemohli konať pobožnosti v zámockej kaplnke. Vďaka dlhoročnému správcovi fary v Topoľčiankach vdp. kanonikovi Emilovi Scheimerovi púť sa konala aj v ťažkých rokoch prenasledovania cirkvi. V súčasnosti v čase púte prichádza do Topoľčianok tisíce pútnikov.
Púť začína v sobotu večer krížovou cestou a koncelebrovanou sv. omšou, po ktorej je sviečkový sprievod do zámockej kaplnky, kde pokračujú modlitby, ktoré sú zakončené požehnaním. O polnoci býva omša pre mládež. V nedeľu od rána je niekoľko omší. Púť vyvrcholí slávnostnou koncelebrovanou sv. omšou na kalvárii za prítomností aj troch biskupov a desiatky kňazov. Pútnikov býva prítomných niekoľko tisíc.
V areáli cintorína, nad kalváriou z roku 1907, je kaplnka Božieho hrobu z roku 1933 a kaplnka sv. Anny z roku 1871. Celý uvedený komplex - kostol, kaplnky, cintorín a kalvária tvoria dôstojné miesto úcty, piety a aj posledného odpočinku.
Topoľčianky - pútnické miesto zasvätené Karmelskej - Škapuliarskej Panne Márii leží na hornom Požitaví. Obklopené je z východu sopečným Pohronským Inovcom, zo západu kryštalickým Tríbečským pohorím, na severe sa spájajú a na juh sa šíri nížina. Obcou pretekajú dva potoky. Zo severu Topoľnica - Leveš, zo severovýchodu Hlboká - Hostiansky potok.
Najstaršie doklady potvrdzujúce osídlenie v tejto oblasti pochádzajú z neolitu - mladšej doby kamennej. Teda človek tu žije už takmer 6000 rokov. Prvá písomná zmienka o existencii slovanských hradíšť je zo 6. - 8. storočia. Historický dokument z 9. storočia ANNALES FULDENSES spomína hradište, úlohou ktorého bolo strážiť horský prechod z Požitavia do Ponitria cez Tríbečské pohorie.
V 11. storočí r. 1030 sa spomína LOCUS TRIBUTORUM - colnica, románska pevnôstka, úlohou ktorej bolo vyberať clo za prevoz soli na ceste Wielička - Ostrihom. Ale za skutočný historický počiatok našej obce považujeme rok 1293, keď kráľ Ladislav IV. donačnou listinou menuje JÚLIA HOSLAVA z funkcie burgmajstra za vlastníka topoľčianskej pevnôstky a zaraduje ho do radu šľachty s titulom „comes“. Od tejto udalosti je história Topoľčianok podchytená.
V Topoľčiankach sa od r. 1293 až do r. 1918 vystriedalo päť Šľachtických rodov. Éra rodu pánov z Topoľčianok 1293 -1614, éra veľmožov rodu Rákoczi 1614-1708, éra grófa Karola Zichyho 1709 - 1742, éra grófov Keglevich de Buzin 1743 - 1890 a éra arcikniežat von Habsburg 1890 -1918.
Do povedomia ľudu sa z nich najmä zapísal rod Rákoczich. Druhú generáciu tohoto rodu tvorila manželská dvojica Ladislav Rákoczi a Alžbeta rod. Z tohoto manželstva sa narodili dve dcéry - Alžbeta a Annamária. Alžbeta bola predurčená ako pokračovateľka rodu a Annamáriu zbožná matka zasvätila Bohu už pri narodení, čo sa uskutočnilo tak, že keď dospela, odchádza do karmelitánskeho rádu v Lehnicíach pri Dunajskej Strede. Tam však mladá zomiera - podľahla zákernej tuberkulóze.
Alžbeta sa r. 1667 vydala za grófa Adama Imricha Erdódyho. Juraj nebol pevného charakteru. Z funkcie hlavného tekovského župana bol presunutý do vzdialenej Oravskej župy. Thőkőly bojoval za slobodu vyznania evanjelického náboženstva. S týmto počínaním nábožná Alžbeta - vychovaná v katolíckom duchu nesúhlasila.
Veľký vplyv na Alžbetu mala tiež sestra Annamária, ktorá ju pri svojich návštevách nadchla pre kult Panny Márie karmelitánskej, ktorej bol zasvätený jej rád. Do tohto obdobia spadá rozhodujúca bitka pri Viedni r. 1683. Kara Mustafa vypovedal cisárovi Leopoldovi vojnu. Jeho vojská obľahli Viedeň. V poslednej chvíli prišiel na pomoc poľský kráľ Ján Sobiesky.
Arcibiskup Szelepcsenyi - Pohronec, rodák z neďalekých Slepčian, kresťanským účastníkom boja rozdával mariánske zástavy a medailónky, aby pod záštitou nebeskej matky porazili nepriateľov kresťanstva. Dvestotisícová turecká armáda Kara Mustafu bola porazená. Alžbeta Rákoczyová-Erdödyová pod vplyvom predchádzajúcich okolností a udalostí vykonala ďakovnú púť do Svätej zeme.
Navštívila mnohé sväté a pamätné miesta a medzi nimi aj kláštor na hore Karmel, kde sa oboznámila s pravidlami rehole. Predstaveného požiadala o povolenie založiť na svojom panstve v Topoľčiankach Bratstvo sv. škapuliara. Povolenie muselo byť schválené aj domácou cirkevnou vrchnosťou. Poslala teda žiadosť vtedajšiemu uhorskému prímasovi Jurajovi Szelepcsenyimu.
Juraj Szelepcsenyi, arcibiskup primas Uhorska a miestokráľ Uhorský zakrátko zomrel. Vo vybavovaní tejto záležitosti pokračoval jeho nástupca Juraj Szechéni. Podal žiadosť pápežovi Inocentovi XI., ten s radosťou vyhovel grófke Alžbete a r. 1686 poveril Szechényiho založiť v Topoľčiankach Bratstvo sv. škapuliara. Zároveň povolil konať každoročnú púť v nasledujúcu nedeľu po sviatku Škapuliarskej panny Márie - 16. júla.
Povolenie bolo doložené dekrétom, ktorý vystavil všeobecný generál rádu Karmelitánov. Inocent XI. poslal grófke aj osobný dar obraz PANNY MÁRIE ŠKAPULIARSKEJ od talianskeho majstra. Bol zasadený do strieborného rámu, v ktorom boli založené pozostatky svätých, takže bol zároveň relikviárom. Alžbeta pripravila pre obraz dôstojné miesto na oltári v novozriadenej kaplnke vo svojom kaštieli.
Bratstvo bolo založené 16. júla 1686 osobne arcibiskupom Jurajom Szechenyim. Od tohoto dátumu sa koná púť každoročne. V súčasnosti stredobodom úcty k P. Márii nie je kaplnka v kaštieli, ale farský kostol a celé priestranstvá okolo neho - miestny cintorín a na jeho území kalvárska kaplnka postavená a vysvätená r. 1933, kalvária - vysvätená 14. júla 1907 a kaplnka Sv. Anny z roku 1871.
Karmel je vrch v Svätej zemi (dnešný Izrael), na ktorom kedysi žil so svojimi učeníkmi prorok Eliáš a odkiaľ bol aj vzatý do neba na ohnivom voze. Už v prvých časoch kresťanstva žili tu pustovníci okolo kaplnky Panny Márie. Sem sa utiahol r. 1185 staručký vojak z krížových výprav Berthold z Kalábrie a založil tu kláštor karmelských rehoľníkov, ktorých cieľom bolo uctievať svätým životom P. Stanovy im schválil Pápež Honorius III. r. 1224. V 15. storočí bola založená aj ženská rehoľa Karmelitiek.
Mohamedánski Saracéni čoskoro rozohnali z vrchu Karmel všetkých Karmelitov, z ktorých väčšina sa utiahla do Anglicka, kde si r. 1245 za hlavného predstaveného zvolili Šimona Štoka. Avšak reholi aj v Anglicku hrozili ťažké časy a preto Šimon Štok prosil P. Máriu o zvláštne znamenie jej blahosklonnosti pre seba a pre reholu. Podľa záznamov sa mu 16. júla 1251 zjavila P. Mária a podala mu škapuliar so slovami: „Milý syn môj, vezmi tento škapuliar, odznak môjho Bratstva pre teba a pre všetkých Karmelitov ako mimoriadne znamenie milosti, kto v ňom zomrie nezakúsi večného ohňa. Sám Šimon Štok oznámil ľuďom darovanie sv.
Púť v Topoľčiankach
Obec Topoľčianky sa rozprestiera v malebnom prírodnom prostredí horného Požitavia na úpätí pohorí Tríbeč a Pohronský Inovec. Topoľčianky sú pôsobivé svojou minulosťou i prítomnosťou a z roka na rok sa stávajú čoraz viac vyhľadávaným a navštevovaným miestom turistov vďaka vynikajúcej polohe, kde končí úrodná pôda horného Požitavia a svahov Tribečského pohoria, ktoré sú bohaté na všetky druhy lesnej zveri, vrátane zubrej obory.
V Topoľčiankach, malom mestečku v Tekovskej župe, vznikala najneskôr od druhej polovice 16. storočia ojedinelá koncentrácia šľachtických stavieb a hospodárskych zariadení. Dialo sa tak vďaka investíciám a pozornosti, ktoré Topoľčiankam a blízkemu okoliu celé stáročia venovali šľachtické rody, vlastniace miestne panstvo a majetky.
Topoľčianky - Mariánske pútnické miesto Klasicisticko-baroková stavba z roku 1784 naprojektovaná architektom Melchiorom Hefele, projektantom Primaciálneho paláca v Bratislave. Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej dal postaviť Karol Keglevich s bratom kanonikom biskupom Žigmundom.
Interiér kostola sv. Kataríny (Kremnica)
tags: #kostol #svatej #katariny #cintorinska #topolcianky #slovensko