Kostol svätej Márie Magdalény v Mútnom je významnou sakrálnou pamiatkou Oravy. Jeho história siaha do konca 18. storočia, kedy bol postavený prvý drevený kostol zasvätený sv. Márii Magdaléne. Dnešný murovaný kostol bol postavený v rokoch 1876 - 1889.
V Mútnom sa nachádza Kostol sv. Márie Magdalény, ktorý bol postavený v rokoch 1876 - 1889. História a stavebný vývoj tohto kostola sú úzko späté s miestnou komunitou a jej náboženským životom.
Región 13 - 500 ročné múry kostola
História kostola
Hneď po založení farností chceli veriaci v prvom rade postaviť kostol. Prvý kostol, o ktorom sú zmienky v spisoch, bol drevený. Postavený bol okolo roku 1790 za farára Pavla Kótvélyessyho. Zasvätený bol sv. Márii Magdaléne. Miestnym farárom bol Ján Žufka. Dodnes zachovaný murovaný trojloďový kostol sv. Márie Magdalény, bol postavený za farára Karola Andasyho a Jána Žufku.
Na jar v roku 1876 bol položený základný kameň. Vysviacka kostola bola 22. júla 1889 za prítomnosti dekana Mudžáka, ako svätiaceho. Blízko murovaného sakrálneho objektu stál starý drevený kostol z roku 1790. V roku 1875 drevený kostol asanovali. Zariadenie kostola, zvony, oltáre, boli prevezené do nového.
21. mája 1921 pri veľkom požiari bol kostol poškodený. Za podpory štátu a nesmiernej pomoci veriacich bol opravený. V roku 1916, nakoľko nebolo materiálu na delá a iné zbrane k bojom vo vojne, boli dva zvony zhabané. Boli vyrabované aj píšťaly z organa. I keď sa veriaci stavali na odpor, nič nemohli urobil, lebo vojaci ich pomocou bodákov zadržiavali.
Začiatkom roka 1926 nastala veľká udalosť, keď boli do farnosti privezené dva zvony a vytiahnuté na vežu. Veľký zvon má nápis: “Svätá rodina, Ježiš, Mária, Jozef, orodujte za nás.“ a pod tým nápis: “Zhotoviť dali rímskokatolícki veriaci mutňanskí. Čo vojna vzala roku 1916, to láska veriacich roku 1925 dala.“ A ďalej: “Keď vás budím vstaňte, keď sa s varmi lúčim plačte.“
Ďalej to bol stredný zvon, na ktorom je nápis: “Sv. Mária Magdaléna, patrónka mutňanského chrámu, oroduj za nás.“ a pod tým nápis “Zhotoviť dali rímskokatolícki veriaci mutňanskí.“ Počas druhej svetovej vojny bol zvon sv. Márie Magdalény poškodený a stratil hlas. V roku 1965 vtedajší miestny farár Pavol Mikula požiadal KNV (krajský národný výbor), odbor školstva a kultúry o povolenie zvon preliať, nakoľko hrozilo, že zvon sa rozbije. Okrem týchto zvonov sa vo veži kostola nachádza zvon od Samuela Palischa z Kremnice z roku 1811.
Kostol bol v roku 1927 vymaľovaný a boli obnovené oltáre. V roku 1959 bola zavedená elektrina. V roku 1973 prebehla oprava stropu a výstavba chóru. Hodiny na vežu boli zabudované v dňoch 8. - 13. - 1. - 2. októbra 1985. Dnešnú podobu interiéru a exteriéru dostal kostol za pôsobenia farára PaedDr. Michala Pitoniaka. 16. - 21. mája 1994 bol vymaľovaný interiér. V máji roku 1995 sa začalo s úpravou okolia kostola. Urobila sa betónová dlažba na chodníku od kostola až ku parkovisku. Okolo sakrálneho objektu bola položená nová zámková dlažba z Čiernej nad Tisou.
3. marca 1997 sa začala veľká rekonštrukcia interiéru kostola. Hlavný oltár bol rozobraný na reštaurovanie, ale bol tak narušený, že reštaurovať sa už nedal. Jakub a Anna Tomašákovi museli prerábať projekty. Hlavným projektantom bol Ing. Jakub Tomašák, rodák z Mutného. Vo svätyni za hlavným oltárom bolo všetko splesneté. V marci sa svätyňa izolovala a zatepľovala. Svätyňa bola definitívne dokončená 28. júna 1997.
Následne kostol konsekroval 20. júla 1997 spišský diecézny biskup Dr. František Tondra. V roku 2000 prebehla oprava omietky na veži. V júli 2002 sa uskutočnila výstavba parku pred kostolom. V júni 2004 boli reštaurované obrazy na bočných oltároch (Nanebovzatie Panny Márie a Útek sv. Rodiny do Egypta). Práce previedla pani Adela Hubčíková z Dolného Kubína. V júli 2004 sa vymieňali odkvapové žľaby. Stromy, ktorých lístie ničilo odkvapové žľaby, sa museli opíliť. V júli 2005 sa natierala strecha kostola. Práce previedla firma Jozefa Jakubjaka z Mutného sídliaca v Prahe. Na jeseň roku 2005 sa vymenili staré akumulačné pece za nové, ktoré sú estetickejšie a efektívnejšie.
Súčasný stav kostola je dobrý a slúži svojmu účelu.
Tabuľka: Významné udalosti v histórii kostola
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1790 | Postavenie prvého dreveného kostola |
| 1876-1889 | Výstavba murovaného kostola |
| 1875 | Asanácia dreveného kostola |
| 1889 | Vysviacka kostola |
| 1916 | Zhabanie zvonov a píšťal z organa |
| 1921 | Poškodenie kostola pri požiari |
| 1926 | Príchod nových zvonov |
| 1927 | Vymaľovanie kostola a obnova oltárov |
| 1959 | Zavedenie elektriny |
| 1973 | Oprava stropu a výstavba chóru |
| 1985 | Zabudovanie hodín na vežu |
| 1994 | Vymaľovanie interiéru |
| 1995 | Úprava okolia kostola |
| 1997 | Rekonštrukcia interiéru a konsekrácia kostola |
| 2000 | Oprava omietky na veži |
| 2002 | Výstavba parku pred kostolom |
| 2004 | Reštaurovanie obrazov na bočných oltároch |
| 2005 | Natieranie strechy kostola a výmena akumulačných pecí |
Architektúra a interiér
Kostol je trojloďový priestor s rovným uzáverom presbytéria, rozšíreného hlbokou apsidou a predstavanou vežou. Po oboch stranách presbytéria sú sakristie. Fasády sú členené lizénovým rámovaním a podstrešným zuborezom. Veža je zakončená ihlanom, ktorý dosadá na trojuholníkové štíty.
Kazateľnica je korábová zo začiatku 19. storočia. Stallum rodiny Mutnianskovcov je z roku 1702, predtým bolo v Oravskom Veselom. Bočný oltár Nanebovzatia Panny Márie je rokokový z 18. storočia, bol upravený s použitím pôvodných detailov. Bočný oltár Útek do Egypta bol pôvodne rokokový a pochádza z Oravského Veselého. Oltárna architektúra bola v druhej polovici 19. storočia prerobená s použitím pôvodného obrazu a sôch. Socha sv. Pavla apoštola pochádza z 18. storočia. Kalvária bola pôvodne baroková, pri neogotickej renovácii ju doplnili. Zvon z roku 1811 je od Samuela Palischa z Kremnice. Na vonkajšej stene kostola sa nachádza kamenný epitaf Jána Klinovského z roku 1802.
Kostol sv. Márie Magdalény v Mútnom
Svätá Mária Magdaléna
Na sviatok svätých Petra a Pavla sa v kapucínskom Kostole sv. Štefana v Bratislave konala prednáška karmelitána Norberta Žušku s názvom Nádhera Karmelu - Eliáš, Mária a modlitba v karmelitánskej spiritualite. Cirkevný kalendár si dňa 22. júla pripomína sv. Máriu Magdalénu - patrónku nášho farského chrámu. V Rusovciach sa pri tejto príležitosti konajú hodové slávnosti organizované mestskou časťou i farnosťou. Sviatok: 22. júl Obdobie života: 1. storočie Význam mena Mária: Bohom milovaná (aram.); Magdaléna: pochádzajúca z Magdaly Patrónka: kajúcnikov, kajúcich prostitútiek, kaderníkov Emblém: kríž, nádoba so vzácnou masťou, kajúce rúcho, bič, hudobný nástroj
Svätá Mária Magdaléna (Magdalská, z Magdaly) je biblická svätica, ktorú po Panne Márii spomínajú evanjeliá najviac. Patrila medzi ženy, ktoré sprevádzali Krista, podľa možností mu slúžili, stáli pod jeho krížom a boli prvými svedkami jeho vzkriesenia. Západná kresťanská tradícia od čias sv. Gregora Veľkého (koniec 6. stor.) stotožňovala Máriu Magdalskú s hriešnicou, ktorá Ježišovi umývala nohy slzami a utierala ich svojimi vlasmi (Lk 7,36-50). Kristus jej odpustil mnohé hriechy, lebo preukázala veľkú lásku. Mária Magdaléna patrí k najznámejším biblickým postavám.
Ako jej meno prezrádza, pochádzala z mestečka Magdala, ktoré ležalo pri Galilejskom jazere. Evanjeliá na dvoch miestach uvádzajú, že Ježiš z nej vyhnal sedem zlých duchov. Po tejto udalosti sa zaradila medzi Ježišových učeníkov (medzi nich patrili nielen apoštoli, ale aj mnoho iných mužov a žien). Bola prítomná na Ježišovej krížovej ceste, pri jeho mučení a ukrižovaní, ale aj pri pohrebe. Prvý deň týždňa po sobote sa spolu s Janou a Máriou Jakubovou vybrali k hrobu, aby pomazali Ježišovo mŕtve telo, ako to bolo zvykom u Židov. No našli prázdny hrob a anjelov, ktorí im povedali, čo sa stalo. Šli to povedať apoštolom, z ktorých Peter a Ján sa bežali presvedčiť k hrobu, či to je naozaj tak.
Tiež našli prázdny hrob. No stále nechápali, že naozaj vstal z mŕtvych. Apoštoli sa potom vrátili domov, no Mária Magdaléna zostala pri hrobe a plakala. Vtedy sa jej zjavil - ako prvej z ľudí - sám zmŕtvychvstalý Ježiš. Ona ho najprv považovala za záhradníka, no po chvíli ho spoznala. Tak sa stala prvou, ktorá zvestovala apoštolom, že Ježiš skutočne žije. Mária Magdaléna sa niekedy stotožňuje s inými Máriami, napr. s Máriou s Betánie, sestrou Marty a Lazára, alebo s hriešnicou Máriou, ktorá umývala Ježišovi nohy u Šimona. Takisto sa stotožňuje s Máriou Egypťankou, ktorá bola hriešnicou a po obrátení žila ako pustovníčka pri rieke Jordán. Podľa tradície Mária Magdaléna po zoslaní Ducha Svätého prešla na územie dnešného južného Francúzska (okolie Marseille a Aix), kde ohlasovala vieru v Krista. Potom strávila tridsať rokov na púšti v St. Baume. Na konci svojho života prišla do Efezu, kde zomrela. Tam ju aj pochovali. V roku 899 preniesli jej pozostatky do Carihradu.
Akákoľvek je už skutočnosť, nám môže postačiť to, čo vieme o Márii Magdaléne z evanjelií, aby sme mohli obdivovať jej ušľachtilú lásku a aby sme sa jej príkladom povzbudili k vernosti Ježišovi Kristovi. K vernosti, ktorú nemôže otriasť ani nenávisť Kristových nepriateľov, ani hrob. Kult Márie Magdalény sa v západnej Európe šíril predovšetkým vďaka Rehole kazateľov (Dominikánov). Na jej poctu bolo postavené viacero kostolov. Najznámejší je gotický kostol v Saint-Maximin-la-Sainte-Baume (1295), v ktorom je údajne uchovávaná jej lebka. V burgundskom opátstve vo Vézelay, kde sa začal utvárať jej kult, údajne uchovávajú jej relikvie od roku 1050 (bazilika Svätej Márie Magdalény). Ostatky boli rozptýlené počas francúzskej revolúcie, lebka zostala vo svätyni v jaskyni pri La Sainte Baume, neďaleko Marseille.
Na Slovensku sa úcta k sv. Márii Magdaléne šírila od 12. storočia. Zasvätené sú jej kostoly a kaplnky na viacerých miestach, napríklad: Belá (1683) Čereňany (15. storočie) Jablonec (1656) Jelšovce (1322) Lipany (1760) Lovčica-TrubínĽubietová (1320) Mútne (1875) Rakovnica (2. polovica 13. storočia) Richnava (13. storočie???) Rusovce (1662) Vyšný Medzev (1773)