Slávnostná liturgia za účasti svätiteľa, Mons. Jána Oroscha, generálneho vikára vdp. Petra Šimka, kancelára kúrie vdp. Dušana Kolenčíka, provinciála saleziánov don Petra Timka, domácej komunity saleziánov, ako aj „štartérom“ prestavby don Petrom Jackom sa začala spolu s množstvom veriacich privítaním celebranta a odovzdaním kľúča od chrámu. Svätá omša požehnania obnoveného chrámu pokračovala vo vnútri kostola slávnostným požehnaním svätenou vodou nielen prítomných veriacich, ale aj stien kostola.
Pred čítaním lekcií otec arcibiskup modlitbou s evanjeliárom v ruke prosil, aby v tomto chráme bez prestania zaznievalo Božie slovo, objasňovalo Božie tajomstvo a dalo v Cirkvi spásu. Po homílii otec arcibiskup pomazal a posvätil nový oltár Kostola Panny Márie Pomocnice, do čela oltára boli vložené relikvie blahoslaveného dona Titusa Zemana. Na záver svätej omše, po krátkej adorácii bola Eucharistia vložená do pripraveného nového bohostánku. Celebrantovi a svätiteľovi ďakoval za dar posväteného kostola don Peter Kvašňovský, správca kostola. Slovo dostal aj don Peter Jacko, ktorého iniciatívou a nadšením sa prestavba Kostola Panny Márie Pomocnice začala.
História saleziánov na Kopánke
Saleziáni účinkovali v Trnave na Hollého ulici od roku 1936. Po zrelom uvážení a na žiadosť cirkevnej a svetskej vrchnosti sa saleziáni rozhodli začať akciu na postavenie kostola a sociálneho domu v robotníckej štvrti na Kopánke. Kopánka neustále rástla a kostola tu nebolo. A tak 8. decembra 1941 v deň sviatku Nepoškvrneného počatia Panny Márie sa začala veľká sociálna a najmä duchovná premena zaostalej Kopánky. Na Kopánke sa otvoril saleziánsky dom.
Všetka činnosť v oratóriu sledovala hlavný cieľ: záchranu duší. Družinová činnosť - chlapci boli rozdelení do družín podľa veku a stretávali sa každý týždeň. Náplň schôdzok bola primeraná veku členov. Zaujímavé schôdzky mávala Družina mladíkov sv. dona Bosca. Okrem nedeľnej svätej omše mnohí chodili na sväté omše i vo všedné dni a pravidelne pristupovali ku spovedi. Každý rok, najmä v pôstnej dobe, sa konali duchovné cvičenia. Najhorlivejší chlapci boli zapojení do miništrovania. V roku 1943 sa začala na Slovensku organizovať družina miništrantov ako Legio angelica.
Divadelná činnosť bola v oratóriu na Kopánke značne rozsiahla. Nacvičili sa viaceré akadémie a desiatky divadelných hier. Napríklad opereta Rybár Marek bola odohratá viac ako 10-krát. Športová činnosť bola v oratóriu taktiež bohatá. V prvom rade to bol stolný tenis, v ktorom sa dosiahli veľké úspechy i v rámci celého Slovenska. V oratóriu bol jeden z najlepších stolnotenisových klubov na Slovensku. Činnosť hudobná zasluhuje si zvláštnu pozornosť, lebo medzi záujmovými činnosťami bola najstabilnejšia a najorganizovanejšia a pritom veľmi prispievala k slávnostnému rázu všetkých podujatí.
Na poli sociálnej výpomoci saleziáni vykonali toľko dobra, že ľudské slová nie sú dostatočné na spravodlivé ohodnotenie ich činnosti. Sami nemali nijaké majetky ani nijaké trvalé a pravidelné príjmy. Žili iba z milodarov, o ktoré museli neustále prosiť rozličných dobrodincov. Oratoriánom usporadúvali viackrát do roka nádielku: mikulášsku, vianočnú, fašiangovú, veľkonočnú a rozdali pritom 2500 - 3000 balíčkov (oblečenie, knihy, školské potreby, cukríky). Okrem toho pre mnohé deti i rodiny organizovali „ošacovaciu akciu“ a zriadili i priamu „stravovaciu akciu“ - podávanie raňajok. Zaujímavú a veľmi prospešnú činnosť vykonávala i tzv. „Kancelária chudobných gratis“.
Po Barbarskej noci bolo oratórium na Kopánke zlikvidované. Patronát nad saleziánskym domom a jeho využitím držal družstevný kultúrny dom. Na fare na Kopánke postupne vypomáhali niektorí saleziáni v civile, o mnohých sa ani nevedelo, že sú kňazi, resp. že sú saleziáni. Od roku 1969 až do svojej smrti pôsobil ako farár na Kopánke don Ernest Bleho. Málokto o ňom vedel, že je salezián. Donovi Blehovi pomáhali tiež chlapci - animátori dnešný kostolník Jozef Pos a Peter Bučány dnes salezián. Saleziáni a saleziánky spoločne oslavovali, samozrejme v utajení saleziánske sviatky Dona Bosca a Panny Márie Pomocnice. Po páde komunizmu sa saleziánska činnosť na Kopánke veľmi rýchlo rozbehla a začali sa tu organizovať všetky bežné saleziánske aktivity. Saleziánom je zverená starosť o farnosť, oratórium, spolupracovníkov a mládežnícke stredisko.
Osobitne treba spomenúť aj veľký hudobný festival Lumen, ktorého organizáciu do značnej miery zabezpečujú aj saleziáni a saleziánska rodina v Trnave. Tohto roku sa v júni konal už 30. Koniec januára býva už tradične poznačený prípravami na sviatok dona Bosca. Každý deň svätú omšu obohatilo aj nejaké spevácke zoskupenie, čo bolo veľkým osviežením po dlhšej odmlke „pandemických“ svätých omší.
Rekonštrukcia kostola
Vianoce v roku 2021 sa významným spôsobom zapísali do dejín saleziánskeho diela v Trnave na Kopánke. Po viac ako jeden a polročnom prerušení sa 24. 12. Priestor terajšieho kostola bol totiž postavený ako divadlo saleziánskeho strediska, ale od svojho vybudovania v roku 1941 slúžil ako dočasný kostol. Stále naliehavejšie sa ozývala požiadavka nielen opravy a sanácie budovy, ale najmä potreba premeny divadelného priestoru na priestor sakrálny. V marci 2020 sa začala komplexná oprava a prestavba priestorov kostola a saleziánskeho strediska.
Výsledkom je nový moderný kostol. Pribudla aj nová veža so zvonmi a hodinami a tiež výťahom pre bezbariérový prístup do kostola a strediska. Sála pod kostolom tiež prešla kompletnou rekonštrukciou a vznikne tu útulný priestor pre konanie rôznych aktivít strediska a farnosti. Celá prestavba sa rozbehla vďaka nasadeniu vtedajšieho direktora Petra Jacka, saleziánskej komunity a partie ochotných a veľkodušných farníkov, ktorí vytvorili pracovný tím pre túto prestavbu. Ďalší zasa zadarmo vypracovali projekty pre stavbu a za realizáciou stoja aj firmy, ktoré poskytli stavebný materiál buď zadarmo alebo s výraznou zľavou alebo poskytli finančný dar.
Podporila nás aj samospráva mesta i kraja. A samozrejme do tejto prestavby sú vložené milodary a aj modlitby mnohých ľudí, ktorí takto prispievajú k dokončeniu tohto diela. Prvá svätá omša niesla v sebe symboliku. Boli na nej všetky rehoľné komunity a kňaz gréckokatolíckej farnosti pôsobiace na Kopánke. Skauti priniesli Betlehemské svetlo. Slávnostné otvorenie zrekonštruovaného strediska a kostola prebehlo 20. - 22. mája 2022.
Jezuiti v Trnave
Prítomnosť Spoločnosti Ježišovej v Trnave má štyri obdobia: 1. roky 1561-1567; 2. 1615-1773; 3. 1853-1950; 4. 1990 a neskôr.
Roku 1554 zakladateľ rehole P. Ignác súhlasil v liste Mikulášovi Oláhovi so založením uhorského kolégia v Trnave (collegium hungaricum inchoari). Dňa 12. mája 1635 kardinál P. Pázmaň vydal v Bratislave listinu o založení Trnavskej univerzity, zatiaľ s fakultou filozofickou a teologickou s možnosťou rozšíriť ju o ďalšie fakulty, 23. júna 1616 ju akceptoval aj generálny predstavený rehole M. Vitelleschi a 18. septembra 1635 aj cisár Ferdinand. Dal jej všetky výsady, aké majú iné univerzity v zahraničí. Dňa 13. novembra 1635 Trnavskú univerzitu slávnostne otvorili za veľkej účasti ľudu, šľachty a kléru. Pázmaň odovzdal univerzitu jezuitom a prvým rektorom sa stal P. Juraj Dobronoki.
Trnavskú univerzitu jezuiti nebudovali z tohto dôvodu, im išlo o duše, o Božiu vec. Kultúrny význam Trnavskej univerzity vyplynul z toho úplne prirodzene. Hodne času a síl jezuiti venovali pastoračnej praci vo väznici a xenodóchiu (chudobinci) mesta Trnavy a pri infekčných chorobách opatrovaniu chorých. Trnavská univerzita mala aj veľkú, liekmi bohato dotovanú lekáreň, ktorá bezplatne slúžila mestu a okoliu.
Percentuálne najväčšiu časť činnosti jezuiti venovali výchove - nielen vedeckej a rozumovej - a len vďaka ich výchovnému systému, taktu a skúsenostiam dokázali udržať disciplínu v tisícke študentov. Divadelnú a hudobnú činnosť jezuitov v Trnave hodnotili povolanejší. Aj pri priznaní vlastných vín zo strany jezuitov môžeme úprimne povedať, že pôvodné stretnutia mali charakter dialógu, do polemiky sa dostali až po bratislavskom sneme a pri realizácii tézy "cuius regio - eius religio" aj zo strany katolíckej šľachty.
Kopánka v dejinách
Kopánka bola nedeliteľnou súčasťou katastra mesta Trnavy a prežívala s ňou osudy dobré i zlé. Ide o sprašovú terasu potoka Trnávka. Na Kopánke sa archeologické nálezy našli už viackrát a na viacerých miestach. Najstaršie sú kamenné nástroje zo staršej kamennej doby. Okrem toho je tu známy morový a cholerový cintorín pri kaplnke svätého Kríža na Átriovej ulici, kde sa pochovávalo počas epidémií v 18. a 19. storočí.
V Archíve mesta Trnavy nachádzajú sa dekréty kráľa Mateja Korvína z roku 1464, ktoré nariaďujú Bratislavskej, Nitrianskej a Trenčianskej župe, aby pomohli vyčistiť priekopy a zosilniť hradby mesta Trnavy. Rybník povyše Hornej brány bol začlenený do vodného fortifikačného systému. V dejinách mesta Trnavy zohral Rybník významnú úlohu roku 1924, keď sa tu usporiadala veľká poľnohospodársko-priemyselná výstava, akú už Trnava potom nevidela.
Najstarším zachovaným objektom na starej Kopánke je cholerová kaplnka. Pôvodne sa v priestore cholerovej kaplnky pochovávali obete moru už v r. 1710. Budovanie štyroch ďalších tehelní v Trnave - z rozhodujúceho aspektu dopravy a odbytu, takých dôležitých faktorov vznikajúceho kapitalizmu, položených omnoho výhodnejšie - odsúdilo túto mestskú tehelňu na pomalý zánik. Mimovoľne sa rodil názov celej budúcej štvrte mesta Trnavy.
V roku 1894 bola založená firma na výrobu tehly, majiteľ Mittacsek Pál. Na katastrálnej mape z 90. rokov 19. storočia je zaznačená tehelňa na Kopánke pri Špačinskej ceste, na mieste súčasného sídliska Hliny. Na ploche medzi dnešnou Murgašovou a Legionárskou ulicou rozkladala sa pôvodne záhrada Marianuma, seminára stojacého na Hollého ulici medzi gymnáziom a arcibiskupským úradom.
Ľudia sa domáhali zabezpečenia zamestnania, žiadali výstavbu robotníckych domčekov, čím by sa odstránila bytová núdza. Otváranie nových fabrík v Trnave (Coburg 1917, Vozovka 1925) dávalo nádej. Kopánka sa po roku 1920 prudko rozvíjala, Prudký nárast obyvateľstva potvrdzuje skutočnosť , že starosta Trnavy požiadal 4. Bytová výstavba v III. štvrti sa však nemohla z dôvodu existujúcich tehelni v prevádzke (Schenk a Roth, Demeterova, Diamantova, Jurkovičova) pokračovať ako v II.Mestská rada na svojom zasadnutí 9. marca 1929 navrhla vybudovať obvodnú štátnu ľudovú školu na bývalom vojenskom cvičisku podľa stavebného programu, ktorý vznikol miestnym šetrením 12. novembra 1928