Slovensko sa pýši bohatou históriou a kultúrou, čo sa odráža aj v architektúre jeho kostolov. Medzi najvýznamnejšie patria kostoly postavené v gotickom štýle, ktoré sú svedkami stredovekej zbožnosti a remeselnej zručnosti.
Najstarší kostol na Slovensku: Kostol svätej Margity Antiochijskej
Ak premýšľate nad tým, kde by sa najstarší kostol na území Slovenska mohol nachádzať a napadla vám Nitra, máte v podstate pravdu. V roku 830 tu bol vysvätený prvý kostol na našom území, ktoré vtedy patrilo pod správu Nitrianskeho kniežatstva. Problém s týmto kostol však je ten, že už neexistuje. Našťastie, ďalší kostol z tohto obdobia stojí dodnes.
Kostol svätej Margity Antiochijskej pri obci Kopčany v okrese Skalica bol postavený vo Veľkomoravskom období, konkrétne za vlády Rastislava alebo Svätopluka I. Hoci o ňom nachádzame prvú zmienku až v roku 1392, výskumy dôveryhodne dokázali, že ide naozaj o stavbu z deviateho storočia. Čo je ešte zaujímavejšie, nie je to len najstarší kostol na Slovensku, je to jediná dodnes stojaca sakrálna pamiatka z veľkomoravského obdobia.
Kostol svätej Margity Antiochijskej v Kopčanoch
Charakteristika kostola v Kopčanoch
Kostol je pôvodne predrománska stavba, ktorá bola v trinástom storočí upravená v gotickom štýle. Ide o jednoloďový kostol s jednotlivými miestnosťami zoradenými za sebou, čiže v tomto slede: predsieň - loď - presbytérium. Vo svojej dobe bol netypicky postaveným kostolom, a dodnes je pre historikov záhadou. Obsahuje veľa pôvodných prvkov a architektonických detailov, ktoré sú predmetom výskumu - napríklad pôvodné okenné otvory, povrchová úprava stien, valená klenba v presbytériu, znaky vyryté do kameňa na fasáde a tak ďalej.
Prvý archeologický výskum kostola a jeho okolia sa začal už v roku 1964. Naň nadväzoval ďalší výskum, ktorý začal v roku 1994. V roku 2004 sa našli tri hroby z obdobia Veľkej Moravy, ktoré pomohli bližšie určiť čas, kedy bol kostol postavený.
V súčasnosti sa archeologický výskum v Kopčanoch zameriava na rekonštrukciu historickej krajiny a jej osídlenia, a to najmä v 9. - 10. storočí.
Dóm svätej Alžbety v Košiciach
Dóm svätej Alžbety je impozantnou stavbou, ktorá reprezentuje mesto Košice. Tento kostol má prvenstvo nielen v tom, že je najväčším na Slovensku, ale isto aj jedným z najkrajších. Nejeden turista - malý či veľký hľadí na gotickú katedrálu v nemom úžase.
Dóm svätej Alžbety je chrámom rímskokatolíckej cirkvi a zároveň je farským kostolom Farnosti svätej Alžbety v Košiciach. Nájdete ho na Hlavnej ulici druhého najväčšieho mesta Slovenska - priamo v starom meste Košíc. Jeho rozloha je úctyhodných 1200 m2. Stavba dómu začala koncom 14. storočia a dokončená bola začiatkom 15. storočia.
Dóm svätej Alžbety v Košiciach
Kostol je zasvätený Alžbete, ako patrónke mesta Košice. Pôvodný kostol, ktorý stál na tomto mieste, a ktorý sa spomína už v 11. storočí, bol ale zasvätený Michalovi. Až po osídlení Nemcov v Košiciach ho zasvätili Alžbete. Po prvom požiari kostola v roku 1380, sa rozhodli vybudovať z neho veľkolepý chrám, ktorý si v tom čase stredoveké mesto zaslúžilo. Kostol je postavený v gotickom štýle, ale nachádzajú sa tu prvky pôvodného románskeho slohu.
Stredovekí kupci a remeselníci Košíc sa nielen pričinili o stavbu, ale na ňu aj pravidelne finančne prispievali. Katedrálu budovali s podporou vtedajšieho panovníka Žigmunda Luxemburského a pápežskej kúrie. Storočiami prešiel niekoľkými rekonštrukciami, kvôli vojne a požiarom. Dnes má Dóm svätej Alžbety vonkajšiu dĺžku 60 metrov a šírku 36 metrov. Hlavná veža prezývaná tiež Žigmundova veža meria viac ako 59 metrov. Vo veži sa nachádzajú zvony a mechanizmus veľkých kostolných hodín.
V Dóme svätej Alžbety nájdete niekoľko oltárov. Ale ten najkrajší a najvzácnejší je jednoznačne hlavný oltár svätej Alžbety. Je to jediný zachovaný stredoveký oltár s dvoma pármi krídel a trojakou kompozíciou cyklov gotických malieb, ktorých je spolu 48. Ďalšie naj si kostol vyslúžil svojím združeným točitým schodiskom, ktoré je najstaršie zachované v Európe. Predpokladá sa, že malo len dekoratívny charakter, keďže je veľmi úzke.
Dóm svätej Alžbety je prístupný verejnosti. Konajú sa tu omše v slovenskom a maďarskom jazyku, ale aj v latinčine. Prehliadky niektorých častí kostola ako Žigmundova veža, Kaplnka svätého Michala či Rákociho krypta sa robia za poplatok. Jedinečným zážitkom je navštíviť kostol, keď sa tu občas koná koncert Štátneho filharmonického orchestra Košice alebo Medzinárodný orgánový festival.
Košice okrem nádhernej katedrály lákajú svojich návštevníkov aj ostatnými pamiatkami.
Ďalšie gotické kostoly na Slovensku
Okrem spomínaných kostolov sa na Slovensku nachádza mnoho ďalších sakrálnych stavieb postavených v gotickom štýle. Medzi ne patria aj drevené kostoly, ktoré sú unikátnym prejavom ľudovej architektúry.
Drevené kostoly UNESCO
- Drevený gotický kostol Všetkých svätých v Tvrdošíne
- Rímskokatolícky drevený kostol sv. Františka z Assisi v Hervartove
- Kostol svätého Juraja v Trnovom
Tieto kostoly sú svedectvom bohatej histórie a kultúry Slovenska a predstavujú významné kultúrne dedičstvo.
Kostol svätého Michala Archanjela v Blažiciach
Dominantou obce je kostol, zasvätený sv. Michalovi Archanjelovi. Vystavať ho dal premonštrátsky prepošt z Veľkej Myšle v 15. storočí v gotickom štýle, ktorý v tom čase prevládal v architektúre. Odpusty sa konali od dávnych čias na sviatok patróna kostola sv. Michala. Prvý poreformačný katolícky farár v Nižnej Myšli Andrej Porubský spomína v liste, adresovanom biskupovi v Jágri z roku 1729, že v Blažiciach v strede obce je malý kostolík, s ktorého opravou začali jezuiti, ale reparácia ešte nie je dokončená. Prestavba sa niesla v barokovom slohu a trvala až do roku 1734. V interiéri kostola boli roku 1746 dva oltáre. Hlavný bol zasvätený sv. Michalovi, vedľajší najblahoslavenejšej Panne Claudiopolytanskej.
Roku 1888 bol kostol prestavaný a regotizovaný. Menšie úpravy prebiehali aj v priebehu 20. storočia. Interiér kostola ozdobila nástenná figurálna maľba od R. Orosza roku 1936. Počas renovácie kostola roku 1981 veriaci svojpomocne a z vlastných príspevkov realizovali jeho obnovu.
Dnes je kostol jednoloďovou stavbou s polygonálne uzavretým presbytériom a do stupňového štítu situovanou predstavanou vežou. V presbytériu sa zachovala pôvodná neskorogotická sieťová klenba a kamenné pastofórium s dvojitým neskorogotickým, fialami členeným baldachýnom, zuborezovým štítom a z osi vychýleným biskupským erbom v nepravidelnej rozete. Triumfálny oblúk a zaklenutie lode dvoma poľami krížovej hrebienkovej klenby pochádza z barokovej prestavby. K presbytériu bola pristavaná baroková sakristia s krížovou hrebienkovou klenbou, po prestavbe už v neogotickej úprave s lomenými neogotickými oknami a dvojstupňovými opornými piliermi.
Hlavný oltár je neskorobarokovou prácou z polovice 18. storočia, doplnený o novú sochu sv. Michala, archanjela. Oltár je riešený na spôsob veľkého relikviára s rokokovou kartušou, vedľa ktorej sú z oboch strán nad sebou usporiadané menšie relikvie. Vzácnosťou je voľný obraz Panny Márie s Ježiškom z roku 1699, namaľovaný podľa obrazu klužskej Madony. Na spodku obrazu je dedikačný zápis, na zadnej strane nápis vzťahujúci sa na reštaurovanie z roku 1892. rokoková monštrancia z 18. storočia, reštaurovaná neskôr roku 1937. barokový podnos pod ampulky z 18. Vonkajšia architektúra je v neogotickej úprave s lomenými neogotickými oknami a dvojstupňovými opornými piliermi.
Pastofórium
V severovýchodnej stene polygónu sa nachádza kamenné výklenkové pastofórium s priestorovým združeným baldachýnom a kružbovým štítom nadstavca. Po zabudovaní čalúnenenej drevenej skrinky s dvierkami výklenok slúži opäť na úschovu eucharistie. definovaná strana ľavá (severná) ako strana evanjelia a pravá (južná) ako strana epištoly či lekcie. Snáď z tohto dôvodu je Kristus umiestnený na ľavej strane pastofória a starozákonný Mojžiš na pravej. Kristovo obetované telo je zhmotnené v eucharistii, prostredníctvom ktorého možno získať požehnanie. Mojžiš v tomto prípade predstavuje sprostredkovateľa manny, ktorá je jedným zo starozákonných predobrazov eucharistie.
Nad rímsou je z osi vychýlený motív kružby, vo výplni ktorej je biskupská (prepoštská) mitra a erb. Zaujímavý reliéf je však pod dvojicou vimpergových oblúkov: pod ľavým (severným) vimpergom je reliéf polpostavy Krista so žehnajúcimi rukami, v oblakoch, znázornených hadiacou sa "páskou". V poli pravého (južného) vimpergu je polpostava Mojžiša (z čela mu vyrastajú dva "rohy" - mylná interpretácia starozákonnej hebrejčiny), ktorý drží v pravej ruke dve kamenné platne Desatora a v ľavej hadiacu sa nápisovú pásku. Polpostava sa vynára spoza zuborezovej atiky.
- Kamenné kríže (z pieskovca), ktoré sa vo všeobecnosti považovali za trvanlivejšie od drevených, boli aj cenovo náročnejšie. Objednávali sa v kamenárskych dielňach alebo u ľudových kamenárov.
- Kamenný kríž pred kostolom dali vystavať roku 1904.
- V hornej časti kríža sú iniciály „I. N. R. I.“, skratka Iesus Nazarenus Rex Iudaeorum (Ježiš Nazaretský, kráľ židovský).
V blízkosti portálu kostola sa nachádza aj jednoduchý drevený misijný kríž s datovaním a textom „Sv. misie 2001“. Je spomienkou - pamätníkom na misijné dni, ktoré sa konali v marci 2001. Zúčastnili sa ich misionári z Krakova a trvali 8 dní.