Už len pamätná doska osadená v parčíku neďaleko súčasného farského, pôvodne františkánskeho kostola pripomína existenciu stredovekého chrámu v minulosti samostatnej obce Nižná Šebastová. Zanikol v 18. storočí.
Nižná Šebastová, dnes mestská časť Prešova, sa v písomných prameňoch spomína pod názvom Olsebus (Nižný/Dolný Šebeš) už v roku 1315 v listine kráľa Karola Róberta, ktorou miestne panstvo daroval Petrovi, Petenovmu synovi. Samotné osídlenie je ale staršie a siaha minimálne do 13. storočia.
Dôkazom toho bol dlhé stáročia aj farský Kostol sv. Ondreja/Andreja, ktorý mali postaviť ešte v románskom štýle niekedy v druhej polovici 13. storočia. Podľa Barkóciho vizitácie z roku 1749 mal podobu murovanej stavby so zaklenutou loďou aj presbytériom. Kostol mal vtedy iba hlavný oltár, kamennú kazateľnicu a vo víťaznom oblúku osadené súsošie Kalvárie. Pod chrámom nebola krypta.
Význam Nižnej Šebastovej v 17. storočí dokladá aj skutočnosť, že len pár desiatok metrov od starého kostola stáli a dodnes stoja františkánsky kláštor s kostolom z roku 1636 a kaštieľ pánov zo Šebeša z polovice 17. storočia.
Erb mesta Prešov
V roku 1750 došlo k zemetraseniu, ktoré významne poškodilo aj nižnošebastovský kostol. Až do takej miery, že došlo k zrúteniu stavby, ktorá už následne nebola opravená. Okolo ruiny starého kostola sa ešte do roku 1830 pochovávalo.
V roku 2003 bola lokalita kostola a príkostolného cintorína vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Viac informácií o podobe stavby a prípadne i datovaní jej vzniku by mohol priniesť až archeologický výskum, ktorý tu dosiaľ nebol realizovaný. Isté nejasnosti sú aj okolo patrocínia kostola. Uvádza sa ako sv. Ondrej/Andrej, sv. Ondrej - Svorad i ako sv.
V 17. storočí arcibiskup Peter Pázmaň svojimi opatreniami pri rekatolizácii Uhorska inšpiroval aj ostatných biskupov. Tak cirkevná hierarchia, ako aj katolícka šľachta zakladali pre františkánov nové kláštory. Jedným z takýchto kláštorov bol aj kláštor v Nižnej Šebastovej.
Františkáni - observanti - v roku 1634 prišli do Nižnej Šebastovej na pozvanie grófky Kataríny Pálffyovej, vdove po kráľovskom palatínovi Žigmundovi Forgáčovi. V roku 1636 im dala postaviť kostol a kláštor.
Františkánsky kostol je zasvätený menu Preblahoslavenej Panny Márie. No v už v roku 1644 heretici prepadli kláštor a krutým spôsobom zavraždili františkána Mikuláša Körmendyho. V čase tököliovskej revolty v roku 1672 františkáni znovu veľa vytrpeli od heretikov, ktorí nenávideli všetko to, čo bolo katolícke. V roku 1693 bol kláštor zasiahnutý bleskom a vyhorel. Za krátky čas bol zreštaurovaný. V roku 1947 a 1948 bol zreštaurovaný aj kostol a vedľa kostola bola postavená nová veža z milodarov veriacich.
Kláštor do roku 1950 spravoval miestnu farnosť a päť filiálnych kostolov. Po likvidácii reholí farnosť spravujú diecézni kňazi. Františkáni sa do Nižnej Šebastovej už viac nevrátili. Budovu kláštora predali štátu, ktorý tu zriadil sídlo Štátneho oblastného archívu.
Dňa 18. septembra 2005 bola na priečelí farského kostola Najsvätejšieho mena Ježiš a Mária odhalená pamätná tabuľa Matejovi Huľovi. Stalo sa tak pri príležitosti osláv 690. výročia prvej písomnej zmienky o Nižnej Šebastovej, ktoré zorganizovalo mesto Prešov a Výbor mestskej časti č. 3.
V Nižnej Šebastovej sa v kostole nachádza obraz Matky Božej, ktorý podľa legendy v čase náboženských vojen 22. júna 1644 zázračným spôsobom potrestal protestantských vojakov. Vojaci - stúpenci povstania Juraja I. Rákocziho - najskôr krutým spôsobom umučili mnícha, ktorý nestihol ujsť. Potom sa pustili do ničenia inventára kostola. Keď sa však jeden z nich pokúsil streľbou poškodiť ikonu Panny Márie, guľka sa údajne odrazila a zabila ho. Jeho kolega, ktorý rovnakým spôsobom skúsil šťastie druhýkrát, nedopadol o nič lepšie.
Obraz oválnej podoby, maľovaný na plátne utrpel dve rany. Jednu na ľavom líci Matky Božej, druhú na čele. Ľudia si veľmi obľúbil tento obraz pre časté vyslyšanie modlitieb. Zvlášť nábožná šľachtičná Klára Kapová si uctievala obraz pre mnohé milosti získané na príhovor Matky Božej. Dala obraz zarámovať, zaskliť a premiestniť na oltár Najsvätejšej Trojice. Stalo sa to v roku 1754.
Pamätná doska je osadená v malom parčíku medzi ulicou Slanská a potokom Šebastovka.
Zdroje
- Zubko, P. - Žeňuch, P.: Barkóciho vizitácia Šarišského archidiakonátu (1749). Rímskokatolíci, gréckokatolíci a evanjelici podľa latinskej vizitácie. Slavistický ústav Jána Stanislava SAV, Veda, Bratislava 2017.
- Švorc, P. (zost.): Sprievodca po sakrálnych pamiatkach a cirkevnom živote Prešova.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku.
tags: #kostol #v #niznej #sebastovej