Obec Nižná Myšľa sa nachádza v Košickom samosprávnom kraji v okrese Košice-okolie, 16 km juhovýchodným smerom od mesta Košice.
Nadmorská výška v strede obce je 235 metrov, pričom nadmorská výška v 1403 hektárovom chotári sa pohybuje od 175 do 240 metrov.
Panoramatický pohľad na obec Nižná Myšľa.
História Osídlenia
O dobách osídlenia územia chotára súčasnej obce hovoria archeologické nálezy, ktoré boli nájdené na kopci Skalka nad Olšavou, ale aj na Konopiskách, Várhegyi a Alameneve. Odhad ich veku sa pohybuje na hranici 100 tisíc a 40 tisíc rokov pred našim letopočtom.
Na vrchu Várhegyi bola založená opevnená osada. Je to jedno z najvýznamnejších nálezísk z doby bronzovej nielen na Slovensku ale aj v celoeurópskom meradle.
V roku 1270 sa pri opise hraníc obcí Čaňa a Vyšný Gyňov uvádza existencia osídlenej zeme Myšľa. Spomínaná Myšľa je podľa historika Branislava Varsika súčasná dedina Nižná Myšľa, pričom je dosť pravdepodobné, že v tom čase terajšia Vyšná Myšľa ešte neexistovala.
Premonštrátsky Kláštor
Ešte pred rokom 1288 drienovská vetva rodu Aba založila v obci premonštrátsky kláštor. Jeho prepošstvo sa stalo majiteľom rozľahlého okolitého územia.
V pápežských desiatkoch z rokov 1332 - 1337 sa tiež uvádzajú dve Myšle. Podobne aj za portálneho súpisu z roku 1427, pričom sa dediny prívlastkami neodlišujú. V jednej z nich bolo 41 port, v druhej 25.
Pravdepodobne mala terajšia Nižná Myšľa, ktorá bola väčšia, 41 port. Môžeme tak usudzovať na základe informácií z roku 1435, kde sa súčasná Nižná Myšľa uvádza už ako Veľká Myšľa a terajšia Vyšná Myšľa ako Malá Myšľa.
V roku 1435 teda v Nižnej Myšli žilo minimálne 287 obyvateľov. Na tie časy to bola naozaj ľudnatá dedina.
Veľká zmena nastala v roku 1527, keď v časoch reformácie zaniklo tunajšie premonštrátske prepošstvo a jeho majetky pripadli mestu Košice. Odtiaľ zasa v rokoch 1636 až 1643 sa obec stala vlastníctvom kolégia jezuitov a od roku 1777 patrila eráru.
Veľký zlom nastal začiatkom 18. storočia, keď vplyvom stavovských povstaní Rákociovcov a morovej rany obec takmer zanikla. V roku 1715 boli v Nižnej Myšli len štyri, v roku 1720 len sedem domácností. V roku 1828 sa tam už však nachádzalo 115 domov, v ktorých žilo 907 obyvateľov.
V rokoch 1938 až do 21. januára 1945 bola obec pričlenená k Horthyovskému Maďarsku. Slobodu tu priniesla 18. armáda IV. ukrajinského frontu.
Už dva dni po oslobodení Košíc, presne 21. 1. 1945, získal Magistrát mesta Košice Stanovisko Vlády ZSSR, že hranice sa obnovujú podľa predvojnového stavu - Trianonskej dohody.
Košice, Nižná Myšľa a celá časť „horthyovského“ južného Slovenska sa opäť stala súčasťou Československa. Toto stanovisko doručil magistrátu osobne politruk oslobodzujúcej 18. armády IV. ukrajinského frontu - Leonid Brežnev.
Jednotné roľnícke družstvo v Nižnej Myšli založili až v roku 1957.
Genéza Názvu Obce
- 1270 - poss. Myssle
- 1288 - Myslensem
- 1289 - prepositus Myslensis, in Mysle
- 1296 - ecclesia de Mysle, prep. de Mysle
- 1297 - prep. Myslensis
- 1300 - prep. a konvent de Mysle (presnejšie okolo roku 1300)
- 1311 - Mysle
- 1317 - Misle
- 1324 - Mysle
- 1325 - Eghazasmisle, Mysle, Eghazas Misle
- 1330 - Misle
- 1332 - 1337 - Misla, Misle, Mysle
- 1343 - Misle
- 1427 - Mysle, Myssle
- 1435 - Naghmisle, Nagh Mysle
- 1456 - Eghas Mysle
- 1630 - Alseö Misle
- 1773 - slov. Nižna Missla, maď. Alsómislye
Erb obce Nižná Myšľa.
Súčasnosť
K 7. novembru 2008 mala obec 1473 obyvateľov. V Nižnej Myšli sa nachádza agroturistické zariadenie penzión Sedliacky dvor s kapacitou desať lôžok.
V niekdajšom premonštrátskom kláštore z 13. storočia nájdete Obecné myšlianske múzeum s vykopávkami z doby bronzovej i vzácnymi exponátmi cirkevnej knižnice. Archeologická lokalita Várhegyi je náleziskom svetového významu z doby bronzovej, od roku 1977 tu prebieha systematický archeologický výskum.
V blízkosti obce sa v lokalite Koscelek nachádzajú základy kostola z druhej polovice 13. storočia.
Nižnou Myšľou prechádza cyklotrasa z Krásnej nad Hornádom do obce Skároš a v blízkosti začína aj náučný chodník Horný Abov.
Mykény – prehliadka archeologického náleziska a zaujímavosti o Agamemnovi
Archeologické Nálezy a Významné Lokality
Nižná Myšľa je východoslovenskou obcou na rozhraní Košickej kotliny, úpätia Slanských vrchov a sútoku riek Hornádu, Olšavy a Torysy. Od ostatných podobných obcí sa však výrazne líši svojou mimoriadne bohatou históriou z doby bronzovej, kedy ľud otomanskej kultúry na území Nižnej Myšle vybudoval významné hradisko.
Hradisko bolo situované na výraznej vyvýšenine Várhegy nad sútokom spomenutých riek, pričom sa jedná o strategicky výhodnú polohu s nadmorskou výškou 217 metrov. Archeológovia odtiaľ prinášajú rok čo rok nové zaujímavé objavy.
Na území východného Slovenska v prostredí otomansko- fűzesabonskej kultúry (približne 1700 až 1400 pred n. l.) vznikali opevnené osady, alebo hradiská remeselníkov a poľnohospodárov. Okrem Nižnej Myšle je veľmi dobre známe najmä hradisko Spišský Štvrtok, ktorý mnohý nazývajú aj Slovenskými Mykénami.
Hradiská ľudu otomanskej kultúry (predpokladá sa že tento ľud prišiel na územie Slovenska z oblasti sedmohradska) sa stali nielen strediskami výroby, ale aj spoločensko-administratívnymi a mocenskými centrami, ktoré vtlačili súvekému vývoju ráz vyspelej civilizácie.
Doterajší výskum poukazuje na to, že máme dočinenia s dvoma navzájom sa prekrývajúcimi hradiskami z obdobia otomanskej kultúry. Opevnená osada tam existovala zhruba 300 rokov.
Hradisko sa nachádzalo na križovatke viacerých obchodných ciest. Z tohto dôvodu boli v kontakte s inými bohatšími kultúrami, ale aj národmi, ktoré ich ohrozovali. Z juhu to boli stredomorské kultúry a Chetitská ríša, zo severu zase kultúry z okolia Baltického mora.
Keďže osada v Nižnej Myšli ležala priamo na trase Jantárovej cesty, navyše v miestach kde sa križovala s inými, dalo sa čakať, že mali nahonobené množstvo majetku.
Podmienky pre vznik a rýchly vzostup opevnených osád na východnom Slovensku nepochybne ovplyvnil aj prudký rozvoj metalurgie farebných kovov. Vyhľadávanie a spracovávanie medenej rudy z miestnych ložísk a neskôr i výroba bronzových predmetov ovplyvnili rozvoj dovtedajších základných výrobných odvetví a prudko zrýchlili spoločenský vývoj ľudu doby bronzovej.
Opevnená Osada I
Najstaršia osada (opevnená osada I) vznikla na južnom okraji vyvýšeniny a jej opevnenie oblúkovito prepojilo strmé zrázy ostrohu. Fortifikácia pozostávala z mohutného hlineného valu a šesť metrov hlbokej hrotitej priekopy, ktorú dva razy upravovali a rozširovali.
Chránený areál osady s plochou 50 x 60 metrov jej obyvatelia zastavali pravouhlými jednopriestorovými domami. Tieto boli zoskupené vo dvoch radoch oddelených ulicou a paralelne sledovali priebeh opevnenia. Domy s hlinenými dlážkami boli pravdepodobne zrubového typu s kamennými podmurovkami a ohniskami.
Inventár tvorili popri bohatých keramických nádobách aj kamenné drvidlá a podložky, mlaty a motyky, predmety z bronzu a kosti, hlinené tkáčske závažia a prasleny. Tieto nálezy poukazujú na poľnohospodársko-remeselnícky charakter osídlenia a dokladujú miestne spracovávanie základných a druhotných surovín.
K pozoruhodným keramickým nálezom patria hlinené plastiky zvierat, malé sošky žien a depot džbánkov, ktorý bol ukrytý pod podlahou jedného z príbytkov.
Zistená dvojnásobná prestavba fortifikačného systému osady I dokladá jej dlhšie, pravdepodobne neprerušené osídlenie. Najmladší sídliskový horizont bol takmer úplne zničený intenzívnou orbou.
Opevnená Osada II
Novou rozsiahlou stavebnou aktivitou, ktorú si na začiatku strednej doby bronzovej pravdepodobne vynútilo rozrastajúce sa obyvateľstvo osady, či jej noví prisťahovalci, (ale zrejme aj hrozba vojenských útokov neznámeho nepriateľa) sa pôvodný areál osady zväčšil 7-násobne.
Vyhĺbením novej priekopy a zbudovaním nového oblúkového valu, tentoraz s kamenno-zemno-drevenou konštrukciou, získali takmer 7 ha opevnenej plochy, a vtedy stratili všetky predchádzajúce sídliskové formy i pohrebisko svoj pôvodný význam a postupne zanikli.
Žiaľ, tieto príbytky, pretože boli pôvodne povrchového typu, boli následnou, stáročia trvajúcou intenzívnou orbou v značnej miere zdevastované.
V tomto čase sa stalo kovolejárstvo jednou z rozhodujúcich remeselníckych činností v osade a to zjavne zabezpečilo rozmach i prosperitu tohto strediska.
Opevnená osada II bola jedinečná nielen svojím mimoriadne veľkým rozsahom a tým aj koncentráciou obyvateľstva, ale ako o tom svedčia zachytené zvyšky kamennej plentáže valu, bola i významným mocenským centrom. Na východnom Slovensku sa našli súveké kamenné hradby iba na lokalite pri Spišskom Štvrtku.
Obyvatelia hradiska zažili po rokoch prosperity a rozkvetu aj veľmi ťažké časy. Najvážnejšia situácia musela nastať okolo roku 1500 p.n.l. Práve zosilnenie opevnenia v rámci hradiska II a zvýšenie počtu obyvateľov môže nasvedčovať tomu, že obyvatelia očakávali, že na nich môže zaútočiť nepriateľ s veľkou vojenskou silou, proti ktorej bolo potrebné sa patrične pripraviť.
Tomu, že sa do osady ešte niekedy niekto vrátil nič nenasvedčuje. Na jej mieste totiž archeológovia odkryli len čierne spálené trosky domov a predmetov. Nenašli sa tam žiadne pozostatky budov z neskorších období.
O rozvinutom náboženskom kulte svedčia okrem iného aj náleziská obetných jám, v ktorých boli rituálne pohodené časti, resp. celí ľudia. Krvavé kultové obrady, pri ktorých popri zvieracích a iných bežných obetách sa praktizovalo výnimočne aj obetovanie ľudí, bolo zaručene motivované strachom z nebezpečenstva, neúrody, či možno chorôb.
Objavili ich nielen v okolí, ale aj v samotnej Nižnej Myšli. Do nich sa hádzali podzemným božstvám ľudské obete. Poslednú nájdenú obetnú jamu plánujú vystaviť v miestnom archeologickom múzeu. Našli sa v nej štyri mŕtvoly mladých dievčat. Podľa anatomických znakov to boli ešte panny. Ruky mali prekrížené a zviazané na prsiach.
Výskumom sa zistilo, že boli do jamy vhodené v krátkych časových odstupoch a to približne okolo roku 1 450 - 1500 p.n.l., kedy osada zanikla. Z tohto sa dá vydedukovať, že šlo o posvätné obete tesne pred bojom a ich účelom malo byť naklonenie božstiev práve pre obyvateľov osady. Pri obetiach boli nájdené rôzne obetné predmety ako jedlo, klasy zrna, dary, ale napríklad aj uvarená lebka približne päťročného dieťaťa.
Archeologické nálezy z Nižnej Myšle.
Archeológovia totiž objavili len spálené ruiny a znaky, ktoré svedčia o tom, že vypálenie osady nebolo tým najhorším čo im dobyvatelia urobili. V jednej z odpadových jám našli zlaté a bronzové šperky. Je to dôkaz o tom, že táto kultúra dokázala vyrábať šperky zo zlata a zaujímavosťou je fakt, že šperky boli ukryté v odpadovej jame čo svedčí o tom, že šlo o zúfalý útek obyvateľstva v čase, keď ich napadli dobyvatelia.
Pohrebisko
Pohrebisko v Nižnej Myšli patrí k najrozsiahlejším súvekým nekropolám, známym z Karpatskej kotliny. Predpokladáme, že celkový počet hrobov mohol byť okolo 700. Najjstaršie hroby boli vyhĺbené pri západnom svahu vyvýšeniny a pohrebisko sa postupne rozširovalo smerom na východ.
Priebežné, približne 200 rokov trvajúce postupné pochovávanie mŕtvych v viacmenej súvislých siedmich radoch asi odzrkadľuje príbuzenské, tradičné veľkorodinné vzťahy po sebe nasledujúcich generácií.
Zatiaľ odkryté tri izolované skupiny hrobov s počtom jedincov od 8 do 10 patria podľa milodarov do najmladšieho horizontu pohrebiska a azda reprezentujú menšie samostatné rodiny. Tieto hniezda hrobov boli zistené doposiaľ iba na severnom okraji pohrebiska, ich hrobový inventár v porovnaní s hrobmi z jadra pohrebiska je chudobnejší.
Výsledky výskumu pohrebiska dokázali, že vtedajšia spoločnosť bola už sociálne a ekonomicky diferencovaná. Dokladom sú zistené odlišnosti v úpravách hrobových jám, príležitostné použitie rôznych drevených pohrebných schránok a počet i kvalita sprievodného, pohrebného inventára.
Archeologický výskum pohrebiska dokazuje, že obyvatelia osady verili v posmrtný život. Stereotypná poloha mŕtvych v skrčenej polohe podmieňovala opakujúce sa rozmiestnenie ich hrobového inventára. Uloženie predmetov osobnej výbavy vychádzalo spravidla z ich predchádzajúceho praktického poslania.
Rôznorodé šperky z bronzu, zlata, jantáru, mušlí, fajansy, kostí, parohoviny a zuboviny tvorili súčasť úpravy vlasov, tiel, odevov a pohrebného rúcha. Zbrane boli uložené pri rukách, alebo tam, kde sa bežne nosievali.
Pohrebná keramika bola spravidla slabo vypálená, v porovnaní s nálezmi z osady bola však podstatne dekoratívnejšia. Variabilita funerálnej keramiky je tiež markantne menšia a v zásade sa obmedzuje na prevládajúce používanie mís, džbánov, hrncov, pohárov a ich miniatúrne napodobeniny.
Takmer 30 percent hrobov bolo evidentne porušených druhotnými zásahmi, ktoré sa uskutočnili zrejme krátko po ich zasypaní. O zásahoch svedčia lievikovité šachty, vedené najčastejšie do priestoru hlavy a hrudníka pochovaných ľudí.
Stredoveký Kostol Koscelek
Umiestnenie: 2,5 km južne od obce, za riekou Olšavou sa nachádzajú základy sakrálnej stredovekej pamiatky. Ide o kostolík z 13. storočia.
Z objektu sa zachovali takmer 1 m vysoké múry s fragmentami omietok, kamenná oltárna menza a torzá tehlových dlážok. Archeologický výskum v rokoch 1996 a 1997 odhalil zvyšky kamennej architektúry kostola a hrobov prikostolného cintorína.
Podľa ľudovej tradície sa neďaleko od obce, na mieste zvanom Koscelek, mali nachádzať zvyšky kostola. Po terénnej obhliadke a následnom výskume, sa pravdivosť tejto informácie potvrdila.
Vonkajšie rozmery kostola sú 14,5 x 8,5 m. Východný uzáver tvorila pravouhlá apsida s vnútornou svetlosťou 3,8 m a s vonkajšími rozmermi 5,5 x 5 m. Vchod bol široký 160 cm a bol situovaný na západnú stranu.
Počas výskumu bol odkrytý aj starší južný vstup do kostola, ktorý bol neskôr zamurovaný. V priestore presbytéria sa odkryli základy oltárnej menzy, ktoré pozostávali z veľkých kameňov kladených na sucho. K apside bola neskôr pristavaná sakristia s rozmermi 5 x 4,5 m.
Po skončení výskumu kostola archeológovia prikročili k jeho rekonštrukcii a konzervácii. Chýbajúce časti muriva doplnili s použitím pôvodného kameňa zo sute, ktorý pre tento účel odkladali.
Odkryté hroby cintorína sa rozprestierali na južnej a čiastočne na juhovýchodnej strane sakrálnej stavby. Už počas výskumu bolo zrejmé, že odkryté hroby nepatria k najstarším hrobom prikostolného cintorína.
Prečo a kedy táto dedina zanikla, sa zatiaľ s určitosťou nezistilo. Mohla zaniknúť v súvislosti s vojenskými akciami bratríckych vojsk, keďže existuje záznam o plienení a obsadení premonštrátskeho prepošstva v Nižnej Myšli Jiskrovým vojskom v roku 1458.
Základy kostola Koscelek pri Nižnej Myšli.
Datovanie kostola sa opiera jednak o skromný materiál z výskumu, ale hlavne o datovanie obdobného pôdorysného stvárnenia stojacich a zaniknutých kostolov v najbližšom okolí. Vznik stavby možno rámcovo určiť do druhej polovice 13. stor. a následné stavebné úpravy do prvej polovice 14. storočia.
Každoročne v júli sa v lokalite Koscelka koná sv. omša na sviatok sv. Márie Magdalény.
Premonštrátsky Kláštor
V Nižnej Myšli vznikol koncom 13. storočia kláštor premonštrátov, ktorý dal postaviť šľachtický rod Aba. Kláštor sa rýchlo stal centrom cirkevného aj hospodárskeho života. Fungovala tu škola, overovali sa dôležité listiny a prepošt spolu s rehoľnými kanonikmi spravoval rozsiahle majetky.
V 14. storočí obec i kláštor prosperovali. Kľúčovým dokladom sú súpisy pápežských desiatkov z rokov 1332 - 1337. V nich sa spomínajú tri farnosti: Myšľa, druhá Myšľa (dnešná Vyšná Myšľa) a zaniknutá dedina Musla.
Kláštor však neobišli dramatické udalosti. V 15. storočí ho zničili vojská bratríkov, no objekt sa podarilo obnoviť. Postupne prešiel do vlastníctva Košíc a neskôr jezuitov, ktorí ho prestavali na barokový kláštor.
Kostol sv. Mikuláša
História Nižnej Myšle je spätá aj s kostolom sv. Mikuláša, ktorý stojí dodnes. Najstarší kostol pravdepodobne pochádzal z románskeho obdobia a patril medzi monumentálne stavby svojej doby. Podľa zachovaných písomných prameňov ho v 17. storočí zbúrali protestanti, no na jeho mieste bol neskôr postavený nový chrám. Zaujímavosťou je objavený kamenný kváder s letopočtom 1536, ktorý svedčí o kontinuite sakrálnych stavieb v obci.