Kostol v Rajeckých Tepliciach: História a Architektúra

Rajecké Teplice, hoci nepatria medzi kúpeľné mestá s najväčším počtom pamiatok, skrývajú architektonické a historické poklady. Medzi najstaršie budovy patrí kostol zo začiatku 20. storočia a kúpeľné vilky s exotickými názvami ako My Castle či Talisman, taktiež zo začiatku 20. storočia. V tomto článku sa bližšie pozrieme na históriu a architektúru jedného z nich.

Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Rajeckých Tepliciach

História farnosti Rajecké Teplice

História farnosti Rajecké Teplice je pomerne mladá. 1. júla 2003 vznikla nová farnosť Rajecké Teplice, do ktorej patria filiálne obce Poluvsie a Stránske. Od 14. februára 2008 patrí Farnosť Rajecké Teplice do novozriadenej Žilinskej diecézy. Pod Rímskokatolícku cirkev Farnosť Rajecké Teplice patria filiálky: Poluvsie a Stránske.

Kostoly a kaplnky farnosti

• Farský kostol Božského Srdca Ježišovho
• Kostol Nanebovzatia Panny Márie
• Vo filiálke Poluvsie sa nachádza: Kostol sv. Cyrila a Metoda
• V Stránskom nájdeme: Kostol sv. Heleny

V oboch obciach sú zvonice a kríže. V Stránskom sa nachádza zrúcanina Kostola sv. Heleny zo 14. storočia.

Zoznam kňazov: Dalibor Mišura, Mgr., farár

Kostoly a kaplnky: Farský kostol Božského Srdca Ježišovho (2001), - výročný deň konsekrácie kostola - 24.11., Kostol Nanebovzatia Panny Márie (1909), Kostol sv. Heleny, Stránske (1995), Kostol sv.

Kostol Nanebovzatia Panny Márie

Architekt stavby Mikuláš Rauter, známy tiež pod pseudonymom Nicoletto, kaplnku naprojektoval ako jednoloďovú sakrálnu stavbu s celkovou dĺžkou 16 m. Výška stropu dosahuje 10 metrov a celý kostol je vysoký 25 metrov. Kaplnku slávnostne posvätil nitriansky biskup Viliam Batthányi 15.

Vo veži sa nachádzajú tri zvony. Prvý z nich má patrocinium Nanebovzatia Panny Márie a pochádza z roku 1909. Ďalšie dva boli inštalované o čosi neskôr v roku 1926 a zasvätené sú sv. Ladislavovi a sv. Štefanovi.

Pred kostolíkom Nanebovzatia Panny Márie je ako spomienka na obyvateľov Rajeckých Teplíc, ktorí padli na frontoch prvej svetovej vojny, umiestnený pamätník vojakom padlým v 1. sv. vojne. Na vrchnej časti tabúľ je vytesaný latinský nápis Pro patria et Libertate - Za slobodu a vlasť.

Sanácia historických objektov: Príklad z Břidličnej

Sanácie historických objektov majú svoje špecifiká a vyžadujú si individuálny prístup. Pri niektorých z nich si ich technický stav vyžaduje použitie sanačných omietok, ktoré však nie sú historickým materiálom, takže z pohľadu pamiatkovej starostlivosti sa na stavbu nehodia. Tento názor je do istej miery pochopiteľný.

Aby sa zodpovedne pristupovalo k návrhu sanačných omietok v nevyhnutných prípadoch, treba dôsledne skúmať úspešnosť už sanovaných objektov. Kostol v meste Břidličná bol postavený v roku 1577. Táto kultúrna pamiatka je jednoloďová stavba s hranolovitou vežou pri južnej stene. Kňazište kostola je zaklenuté valenou klenbou s dotýkajúcimi sa lunetami. Loď kostola má plochý strop a sakristia je na severe zastropená takisto valenou klenbou. Približne v roku 1770 sa pri kostole vybudoval nový cintorín.

Začiatkom 20. storočia sa opravila klenba presbytéria a objekt prešiel niekoľkými stavebnými úpravami - bol vymaľovaný a dostal novú krytinu, oltáre a organy. Nové zvony sa osadili až roku 1925. Ďalšie rozsiahle opravy kostola sa realizovali v roku 1934 spolu už s piatou opravou báne na veži kostola. V 60. rokoch 20.

Farský kostol je situovaný v blízkosti ďalších stavieb na vyvýšenom mieste. Priľahlý terén je rovinný, ale nie všade svahovaný od objektu. Plocha okolo kostola je prevažne zatrávnená. Murivo základov a stien kostola je zmiešané z kameňa a pálených tehál. Vplyvom dlhodobého pôsobenia zemnej vlhkosti a mierne zanedbanej údržby je zavlhnuté a zasolené do rôznej výšky a stupňa. Keďže je objekt kultúrnou pamiatkou, spadá pod ochranu pamiatkovej starostlivosti.

Pozdĺž objektu vedie vetracia šachta, ktorá umožňuje odvetrávanie nosných konštrukcií. Krytie tohto odvetrávacieho systému tvoria bridlicové dosky. Izolácia proti zemnej vlhkosti sa nenašla. Pri sanácii objektu bolo treba vykonať najmä revíziu a následne opravu zvodov. Vetracia šachta sa musela udržiavať v čistom stave, pretože jej zanesenie naplaveninami a ich následné vyhnívanie by zvýšilo výskyt dusičnanov a chloridov v omietkach.

Vzhľadom na výsledky stavebného prieskumu sa sanačné omietky museli realizovať do výšky minimálne 200 cm. Zvetrané a zavlhnuté omietky sa odstránili do povolenej výšky a škáry sa vyškrabali do hĺbky 20 mm. Na takto očistené a doplnené murivo sa použil sanačný podklad. Pri tehlovom murive sa naniesol na 60 % plochy (materiál nesmie byť zliaty) a pri kamennom podklade na 100 % sanovaného muriva. Až po troch dňoch od nanesenia podkladu sa mohli aplikovať aj sanačné omietky.

Druhú vrstvu tvorila vyrovnávacia sanačná omietka s minimálnou hrúbkou 5 mm. Po zavädnutí sa povrch upravil oceľovou mriežkovou škrabkou a nechal preschnúť (dĺžka zasychania je jeden deň na 1 mm hrúbky, avšak minimálne šesť dní pri suchom počasí a dobrom vetraní). Tretia vrstva sa zhotovila sanačnou jadrovou omietkou hrubou približne 20 mm. Po zavädnutí sa jej povrch opäť upravil škrabkou a nechal preschnúť minimálne 12 dní. Povrchovú úpravu tvorila sanačná štuka hrúbky 2 mm.

Prieskum aktuálneho stavu kostola sa vykonal koncom januára 2007. Sneh, ktorý sa v tom čase a v danej oblasti vyskytoval, určitým spôsobom obmedzil možnosti prehliadky pamiatky. Podľa zistených informácií sa v roku 2004 vykonali niektoré ďalšie práce na údržbe kostola. Predovšetkým sa osadili nové bridlicové parapetné dosky a následne sa vykonala oprava omietok a nový vápenný náter na celú fasádu kostola.

Na základe meraní, ktoré sa uskutočnili v rokoch 2002 a 2007, sa zistilo, že sanačné omietky nevykazujú žiadne viditeľné poruchy a mapy. Vlhkosť v konštrukciách je nízka (3,43 %) a jej výskyt spôsobuje iba lokálna porucha nesprávne osadeného bridlicového parapetu. Pozitívny vplyv na výsledky meraní mala priebežná údržba odvetrávacieho systému. Čo sa týka salinity vzoriek, zistili sa výsledky iného charakteru ako v roku 2002.

Predovšetkým vzorky už nevykazovali prítomnosť chloridov a dusičnanov, ktoré nepochybne pochádzali najmä zo zanesených zvodov a vetracieho systému. Naopak, vo väčšej miere sa prejavila prítomnosť síranov, ktoré všeobecne pochádzajú zo zlého ovzdušia.

Tabuľka: Kostoly a kaplnky v Rajeckých Tepliciach a okolí

tags: #kostol #v #rajeckych #tepliciach