Prechádzka mestom medzi trnavskými kostolmi, ktoré sa svojím počtom zaslúžili o to, že Trnava je nazývaná malým či slovenským Rímom, je nielen pastvou pre oči, ale aj prehliadkou stavebných slohov. Z fasád i interiérov trnavských svätostánkov možno vyčítať gotiku a najmä barok, veže kostolov zasa vytvorili neopakovateľnú panorámu Trnavy. Stáročia bola viditeľná pre pútnikov, prichádzajúcich zo všetkých kútov do mesta, ktoré bolo dôležitou križovatkou obchodných ciest.
Zo súčasných poznatkov vyplýva, že viaceré z kostolov v Trnave stoja na miestach svojich starších predchodcov. Tak baroková katedrála je na mieste dominikánskeho kláštora, gotická bazilika na mieste staršieho románskeho kostola. I františkánsky kostol má pod sebou základy ešte staršieho svätostánku, ako sa ukázalo aj počas nedávnych archeologických sond. V "pamäti" týchto základov je aj rok 1238, kedy Trnavu ako prvú na území dnešného Slovenska povýšil kráľ Belo IV. na slobodné kráľovské mesto. Tým otvoril brány jej nasledujúcemu rozmachu.
Trnava bola od 16. storočia kultúrnym a náboženským centrom Uhorska, v čase tureckých nájazdov sa do nej v roku 1543 presťahovalo ostrihomské arcibiskupstvo. Väčšia časť kostolov, ako ich pozná súčasník, patrili ženským a mužským rádom. Každý z nich má svoje patronícium - je zasvätený niektorému zo svätých, avšak Trnavčania sa lepšie orientujú v pomenovaniach františkánsky, uršulínsky, pavlínsky, klariský, saleziánsky či jezuitský kostol. Aj katedrála je známejšia ako univerzitný kostol a bazilika ako hrubý kostol, čo v trnavčine znamená veľký.
Malý Rím a jeho dvanásť kostolov
Malý Rím má zafixované pre svoje kostoly číslo dvanásť. Medzi ne patrí:
- Kostol sv. Heleny z roku 1238
- Bazilika sv. Mikuláša z roku 1380
- Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie z prvej polovice 13. storočia
- Katedrála sv. Jána Krstiteľa z roku 1637, postavená ako súčasť Trnavskej univerzity (1635)
- Kostol sv. Jakuba staršieho, apoštola z roku 1640
- Kostol sv. Jozefa z roku 1671
- Kostol Najsvätejšej Trojice z roku 1729
- Kostol sv. Anny z roku 1776
- Evanjelický kostol a. v. z roku 1924
- Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov na Kopánke z roku 1941
- Kostol Najsvätejšej Trojice v miestnej časti Modranka z roku 1657
- Kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho na Tulipáne z roku 1940.
Pred piatimi rokmi sa do neba nad Trnavou zapichla ďalšia veža - pastoračného centra Božieho milosrdenstva na Prednádraží, ktoré však na dostavbu kostola ešte čaká.
K svätostánkom rímskokatolíckej a evanjelickej cirkvi je potrebné prirátať aj dve židovské synagógy z 19. storočia. Ani jedna z nich neslúži svojmu účelu, stali sa galériou a luxusnou kaviarňou. Pre bohoslužby je zatvorený aj klariský Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie, ktorý je súčasťou Západoslovenského múzea a dokonca zatvorený aj pre jeho návštevníkov.
Popri kostolných vežiach je najznámejšia renesančná Mestská veža - rozhľadňa z roku 1574 na centrálnom Trojičnom námestí, úlohou ktorej bolo chrániť mesto pred požiarmi a nebezpečenstvom. Súčet je spolu 21 veľkých a niekoľko ďalších menších vežičiek.
Veží nad mestom je viac ako dvadsať.
V Trnave by mala byť otvorená Brána milosrdenstva na Katedrálnom chráme sv. Jána Krstiteľa. Kostol je to krásny majestátny.
Pre istotu sme ešte skontrolovali informácie na internete, aby sme si vedeli naplánovať návštevu Trnavy na inokedy. Pol hodinu pred omšou je tu možnosť sv. spovede. Okrem toho v Roku milosrdenstva spovedajú aj v časoch 10:00 - 12:00 a 14:00 - 16:00 (Po - Pia). Predpokladám, že v tomto čase bude otvorená aj brána do kostola, ktorá je zároveň vyhlásená za Svätú bránu milosrdenstva.
Na stránke arcibiskupského úradu sme našli návrh putovať k Bráne milordenstva od Baziliky sv. Mikuláša. Tak sme si aspoň urobili malú púť / prechádzku a pozreli sme si aj trnavský "Hrubý kostol" (Baziliku sv. Mikuláša).
Trnavský arcibiskup Mons. Ján Orosch otvoril v sobotu 12. decembra, v predvečer tretej adventnej nedele, prvú z Brán milosrdenstva v Trnavskej arcidiecéze. Túto bránu predstavuje hlavná brána katedrálneho Chrámu sv. Jána Krstiteľa.
Liturgické slávenie otvorenia Brány milosrdenstva v Katedrále sv. Jána Krstiteľa začali vo večerných hodinách. Kňazi sa spolu s veriacimi zhromaždili v Bazilike sv. Mikuláša. Trnavský arcibiskup Ján Orosch v bazilike privítal emeritného arcibiskupa Jána Sokola, generálneho vikára, kanonika Jána Pavčíra, všetkých členov arcibiskupskej kúrie, dekanov a dovedna 50 kňazov Trnavskej arcidiecézy spolu s množstvom prítomných veriacich. Atmosféra v bazilike v mnohom pripomínala nedávno ukončenú Trnavskú novénu, na čo poukázal i arcibiskup Orosch.
Po úvodných obradoch pokračovalo slávenie otvorenia Brány milosrdenstva procesiou z Baziliky sv. Mikuláša cez ulice Mikuláša Schneidera Trnavského a Jána Hollého až pred Katedrálu sv. Jána Krstiteľa. Počas procesie zneli mestom Trnava litánie ku všetkých svätých. Po príchode liturgického sprievodu pred katedrálu trnavský arcibiskup otvoril jej Bránu milosrdenstva pre všetkých veriacich Trnavskej arcidiecézy.
Cez túto bránu následne všetci prítomní prešli do vnútra katedrály, aby začali prvé spoločné slávenie Eucharistie v mimoriadnom Svätom roku milosrdenstva.
Trnavský arcibiskup Orosch vo svojej homílii vyzdvihol krásu slovenčiny, keďže už v samotnom slove milosrdenstvo je obsiahnutý i jeho lexikálny význam - milé srdce. Prítomných kňazov, ktorí musia často dennodenne komunikovať s množstvom veriacich povzbudil k neochvejnej a ochotnej práci: „možno tá posledná babička, na ktorú by ste si nenašli čas, vás najviac potrebuje.“ Starých a chorých vyzval k milosrdenstvu, ktoré môžu preukázať svojim blížnym, ak za nich obetujú svoje bolesti. Rôzne charizmy svätej Cirkvi prirovnal k spevokolu: „Cirkev je harmóniou hlasov všetkých vekov a národov. Nie sú vinní iba tí, ktorí v tomto spevokole spievajú falošne, teda páchajú hriech a robia chyby, ale aj tí, ktorí nespievajú vôbec a tým zanedbávajú dobré. Hriech zanedbávania dobra nás vylučuje zo spoločenstva, ktoré je na to, aby konalo dobro, zo samotného života Cirkvi, zo života v Kristovi.“
S prítomnými veriacimi sa tiež podelil o príjemný zážitok z nedávnej návštevy Ad limina apostolorum, počas ktorej kardinál Robert Sarah, prefekt Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí, ocenil slovenských veriacich na misiách a vo svete. Africký kardinál vyjadril radosť, že slovenskí veriaci žiadajú od kňazov pravidelnú svätú spoveď, kázne vo všedné dni a podobne. Liturgiu slova zakončili spoločné modlitby veriacich vo viacerých jazykoch.
Na záver slávnosti udelil arcibiskup všetkým prítomným pápežské požehnanie, ktoré je spojené s možnosťou získania úplných odpustkov. Trnavský arcibiskup Ján Orosch okrem Katedrály sv. Jána Krstiteľa určil pre získanie odpustkov v mimoriadnom Svätom roku milosrdenstva na území Trnavskej arcidiecézy i farský Kostol Narodenia Panny Márie v Novom Meste nad Váhom, kde Bránu milosrdenstva na tretiu adventnú nedeľu otvorí generálny vikár, kanonik Ján Pavčír a farský Kostol svätého Ondreja, apoštola v Komárne, kde Bránu milosrdenstva otvorí biskupský vikár, kanonik Róbert Kiss.
Osobitným znakom Svätého roka milosrdenstva, ktorý sa pre veriacich na celom svete začína 8. decembra, je putovanie. Aj na území Trnavskej arcidiecézy dostanú veriaci príležitosť počas Svätého roka milosrdenstva vykonať púť na troch miestach.
Prvým je Trnava. Cesta pútnika povedie z Baziliky sv. Mikuláša cez Michalskú ulicu, Horné Bašty a Jerichovu ulicu s cieľom v Katedrále sv. Druhou možnosťou je púť v Novom Meste nad Váhom, kde povedie od Mariánskeho stĺpa z Námestia slobody do Farského kostola Narodenia Panny Márie. Treťou je púť v Komárne, kde je na trase od Kostola sv. Rozálie do Farského kostola sv. Ondreja apoštola. Púť je obrazom cesty, ktorú každý človek uskutočňuje svojím životom. Je zároveň symbolom, že aj milosrdenstvo je cieľom, ktoré si vyžaduje námahu a obetu.
Svätý rok vyhlásil pápež František prečítaním a zverejnením buly Misericordiae vultus v Nedeľu Božieho milosrdenstva 13. marca tohto roka. Jeho slávenie sa oficiálne začne v Ríme 8. decembra otvorením Svätej brány na Chráme sv. Petra. Pápež požiadal otvoriť Bránu milosrdenstva ako symbol Krista na všetkých katedrálach partikulárnych cirkví alebo i na iných osobitne významných kostoloch.
V Trnavskej arcidiecéze sa tak udeje v Katedrále v Trnave v sobotu 12. decembra o 17.30 hodine, kde ju otvorí arcibiskup Ján Orosch. Vo farskom kostole v Novom Meste nad Váhom a vo farskom kostole v Komárne to bude v nedeľu 13. decembra o 9. hodine.
K Bráne milosrdenstva na trnavskom katedrálnom chráme Sv. Jána Krstiteľa sme už raz putovali. Žiaľ, bránu sme vtedy našli zatvorenú. Preto sme sa sem vrátili dnes počas svätej omše, aby sme mohli nielen putovať k bráne, ale aj prejsť cez ňu. Som rada, že sa nám to dnes podarilo.
Jubilejný rok, ktorý má pôvod v starozákonných tradíciách, sa v súčasnosti stane príležitosťou na osobnú obnovu a prehĺbenie vzťahu s Bohom a ľuďmi. Riaditeľ Arcibiskupského úradu vsdp. Lukáš Blažo, ktorý je koordinátorom podujatí Jubilejného roka v Trnavskej arcidiecéze, v rozhovore objasňuje zmysel a program podujatí tohto roka, ktorý bude trvať od 24. decembra 2024 do 6. januára 2026.
Rokom modlitby sme sa pripravovali na Jubilejný rok . Čím bude tento rok jedinečný?
Jubilejný rok je výnimočným časom v živote Cirkvi, ktorý je oslavou Božieho milosrdenstva. Pôvod názvu pochádza z hebrejského slova yobel, označujúceho baraní roh, ktorého zvuk oznamoval začiatok Jubilejného roka v Starom zákone (Lv 25, 8-13). Tento rok bol časom odpustenia dlhov, oslobodenia otrokov, navrátenia pôdy a odpočinku zeme, symbolizujúc obnovu vzťahov medzi Bohom, ľuďmi a stvorením.
Jubileum je vzácnym časom obnovy viery, zmierenia, solidarity a nádeje. Je príležitosťou nielen pre jednotlivcov, ale aj pre celú Cirkev, aby oživila svoje poslanie prinášať svetlo Kristovej lásky a milosrdenstva svetu.
Prvé Jubileum vyhlásil pápež Bonifác VIII. v roku 1300 ako odpoveď na túžbu veriacich po zmierení s Pánom, a od tej doby sa opakuje. Postupne sa ustálil cyklus každých 25 rokov, pričom jednotlivé Jubileá reflektovali okolnosti doby. Okrem „riadnych“ t.j. pravidelných Jubileí sa konali aj mimoriadne, ako napríklad Jubileum milosrdenstva v roku 2016, vyhlásené pápežom Františkom.
Motto Jubilejného roka je: pútnici nádeje. Motto „Pútnici nádeje“ zdôrazňuje úlohu nádeje ako svetla, ktoré osvetľuje cestu ľudskej púte. Pápež František vysvetľuje, že nádej nás vedie „do budúcnosti s otvorenou dušou, dôverujúcim srdcom a prezieravou mysľou.“ Cesta viery nie je individuálna, ale kolektívna, kde každý kráča spolu ako bratia a sestry, povzbudzovaní Duchom Svätým. Jubileum so sebou nesie posolstvo znovuzrodenia, odpustenia a milosrdenstva, ktoré je v dnešných neistých časoch nevyhnutné na obnovenie dôvery a istoty. Nádej v tomto kontexte znamená schopnosť pozerať sa do budúcnosti s otvoreným srdcom a vierou, že svetlo Krista osvetľuje aj tie najtemnejšie a najťažšie situácie.
Jubilejný rok je príležitosťou pre obrátenie, rast vo viere a prehĺbenie života modlitby. Mali by sme sa zamerať na zmysel putovania ako cesty, ktorá nielen vedie z jedného miesta na druhé, ale je aj príležitosťou pre osobné obrátenie; je požehnanou cestou pokánia a obnovy vzťahu s Bohom. Jeho centrálnym motívom je Svätá brána, ktorá symbolizuje vstup do posvätného priestoru a je bodom duchovného putovania. Kruciálnym momentom Jubilejného roka je tiež zmierenie, kedy človek môže zakúsiť odpustenie a pohnúť sa k lepšej zmene.
Jubilejný rok je príležitosťou získať jubilejné odpustky udelené Svätým Otcom. Často budeme počuť o odpustkoch, ktoré sú súčasťou tejto duchovnej cesty, a predstavujú spôsob, ako sa zbaviť trestov za hriechy a otvoriť sa Božiemu milosrdenstvu. Tieto odpustky nie sú len mechanickým procesom, ale výzvou na osobný rast v láske a čnostiach, ktoré vedú k hlbšiemu spoločenstvu s Bohom a s celou Cirkvou.
Rok modlitby bol adekvátnou prípravou na Jubilejný rok. Vytvoril sa tak cit pre dôležitosť a nevyhnutnosť modlitby a liturgie ako prostriedkov na prehĺbenie duchovného života, kde sa človek môže otvoriť Božej prítomnosti a neustále obnovovať svoj vzťah s ním. Tento proces nie je len individuálnym aktom, ale zapája celé spoločenstvo veriacich, ktoré putuje spoločne na ceste z časnosti do večnosti.
V Trnavskej arcidiecéze sme pripravili tri prípravné podujatia Jubilejného roka, a to slávnostná svätá omša prvej adventnej nedele 1. decembra o 11:30 v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Trnave a svätá omša druhej adventnej nedele 8. decembra o 10:20 vo farskom Kostole sv. Margity Antiochijskej v Šali. V rámci týchto dvoch spomenutých podujatí si priblížime duchovný význam Jubilejných rokov. Tretím podujatím bude sv. omša 9. decembra 2024 o 17:30 hod. v Katedrále sv. Jána Krstiteľa, kedy otec arcibiskup Mons. Ján Orosch za účasti dekanov Trnavskej arcidiecézy požehná tzv. Jubilejné kríže, ktoré budú umiestnené vo všetkých Jubilejných chrámoch na území Trnavskej arcidiecézy a budú pripomínať našu jedinú nádej - kríž Ježiša Krista.
Okrem známych rímskych „Porta Sancta“ bude jubilejný kríž adekvátnym symbolom našich pútí a podujatí Jubilejného roka v Trnavskej arcidiecéze.
Zbežne vymenujem podujatia v rámci jubilejného roka 2025: otvorenie Jubilejného roka na arcidiecéznej úrovni, púť rehoľníkov, púť kňazov a bohoslovcov, púť miništrantov, púť detí, púť rodín a detí, púť mladých, púť pracovníkov Trnavskej arcidiecéznej charity, púť chorých a seniorov, púť žiakov cirkevných škôl ako aj osobitná púť mariánskych ctiteľov.
Z rozhodnutia otca arcibiskupa Mons. Jána Oroscha, bude na území Trnavskej arcidiecézy dvanásť jubilejných chrámov. V prvom rade je ním Katedrála sv. Jána Krstiteľa a všetky hlavné chrámy jedenástich dekanátov. Veriaci všetkých našich dekanátov, okrem podujatí, ktoré sú organizované v Ríme, sú pozvaní na arcidiecézne prípravné a riadne slávenia do Katedrály sv. Jána Krstiteľa, o ktorých budú včasne informovaní na arcidiecéznom webe. Okrem toho majú možnosť putovať do hlavných chrámov dekanátov.
Všetky potrebné informácie sú na webe Jubileum 2025, priebežné, týkajúce sa Trnavskej arcidiecézy, budú publikované na našom webe abu.sk a verím, že všetci kňazi našej Trnavskej arcidiecézy, ktorí sú skutočne oddaní svojmu povolaniu, budú nablízku ľuďom v službe zmierenia a ako učitelia modlitby. Budú na blízku človeku s pochopením, trpezlivosťou, duchovným vedením a otvorení Božej milosti a pomoci k obnove a duchovnému rastu svojich farností a dekanátov.
Národná púť v Šaštíne 2025 / 1. časť
Na podujatie spojené s modlitbou pred Najsvätejšou Oltárnou sviatosťou prišlo mnoho veriacich z farnosti i z okolia. Súčasťou programu bola moderovaná nočná adorácia doprevádzaná spevom speváckej skupiny St. Stephen’s Band, ktorá pôsobí pri Kostole sv. Štefana v Trebaticiach. Rodiny sa zasvätili Božskému Srdcu Ježišovmu a zaznelo i svedectvo o živote 19-ročného ctihodného Mattea Farinu, ktorého život a svedectvo viery v utrpení je príkladom pre mladých i starších. Po skončení programu bola možnosť vstúpiť do ešte zatiaľ rozostaveného kostola, v ktorom pokračujú práce v interiéri.
Želám vám radostné dni, a aby ste nachádzali radosť a spásu vo všetkom, čo nám svätá Cirkev ponúka.
Katedrála sv. Jána Krstiteľa v Trnave
Kostoly v Trnave
Plagát Jubilejného roka 2025