História kostola vo Veľkých Chlievanoch je úzko spätá s dejinami okolitých obcí a farností. Presný dátum vzniku kostola nie je známy, ale predpokladá sa, že vznikol v období X.-XII. storočia.
Románska architektúra v Európe
Rané Obdobie a Vznik Farností
Okolo roku 1332-1337 sa v záznamoch pápežských decimátorov spomínajú už fary Bánovce, Malá Hradná, Bobot, Motešice, Mitice, Slatina, Rybany, Vysočany, Chlievany, Uhrovec. Kostol je stavaný v starom románskom slohu s hrubými múrmi a podperami, ako sa stavalo v tej dobe. Historici hovoria: ...kostol v Bobote v ranogotickom slohu z XII. V tej dobe obce, ako majetok "občiny", patrili v poddanstve buď kráľovi, Cirkvi alebo zemepánovi. Bobot patril už vtedy Matúšovi Čákovi z Trenčína a potom rodine zemepána z rodu Illésházy.
Obdobie Reformácie a Rekatolizácie
XVI. a XVII. storočie bolo postihnuté reformáciou. Aj Bobot s farnosťou, farou a kostolom patril dosť dlho luteránom (1560-1700). Ešte predtým aj husiti z Čiech načas obsadili Bobot. Presné dáta sa zistiť nadajú (asi 1430-1440). Za luteranizmu v Bobote a vo farnosti bolo len málo rodín katolíckych. Preto Bobot bol filiálkou farnosti Motešice, ktoré ostali verné viac katolíckej Cirkvi. Návrat ku katolíckej Cirkvi, rekatolizácia nastáva v roku 1713.
Obnova a Nová Fara
V roku 1743 gróf Jozef Illésházy (po Jurajovi Illésházym a Márii Forgáčovej a po povstaní Rákoczyho) založil a dal postaviť novú faru a kostol bobotský navrátil katolíkom. Okolo kostola bol cintorín ohradený múrom z kameňa. Ten cintorín ešte dnes pamätajú starí ľudia a na Dušičky tam zažíhajú "na hroboch" sviečky.
Sociálno-Ekonomické Podmienky a Vzdelávanie
Bobotská farnosť bola odjakživa chudobná a nevzdelaná, nikto nevedel písať a čítať, škola vznikla až v roku 1800. Zem patrila pánovi a desiatky boli niekedy veľké a kruté, ľud hrdľačil na pánov. Kopce, piesok, kamenie, mokrade - to bolo obživou ľudu. Pre Bobot bolo šťastím, keď sa tu založila továreň na výrobu papiera asi v roku 1780. Pri výstavbe vznikla aj prvá cirkevná škola, ktorá bola drevená. Deti málo chodili do školy, učitelia boli len chytrejší domáci samoukovia. Výučba a výchova bola biedna, na farárovi všetko záležalo.
Illešházyovský kaštieľ v Bánovciach nad Bebravou
Ďalšie udalosti a osobnosti
V roku 1866 bola veľká celoslovenská cholera, v Bobote a vo farnosti zomrelo na choleru za 3 mesiace asi 100 ľudí. Iba v kostole sa trochu povzniesol človek, tam počúval cirkevné prikázania a náuky o Kristovi, o nebi a pekle. Byt pre organistu a nejaká drevená škola bola stavaná niže kostola už v roku 1800.
Z Bobota bol rodákom vlastenecký kňaz rodoľub Michal Rešetka, tu sa narodil 2.9.1794 a zomrel ako farár v Hornej Súči 11.5.1854, kde je aj pochovaný a kde zanechal veľkú a cennú knižnicu a mnoho rukopisov (prevzala Slov. Matica). Ján Podvasky: rodom z Ilavy, bernolákovec, slávny kazateľ, podľa kan. vizitácie 2.5.1798 bol 40 ročný, vedel slovensky, latinsky, nemecky a maďarsky. V lete 1801 zhorela fara, kostol a škola v Bobote. Za neho v roku 1802 nový organ v Bobote.
Zmeny vlastníckych pomerov
Už sme spomenuli, že pôvodný patronát nad farou a kostolom v Bobote mal rod Illesházy. Potom odkúpil jeho majetky rod Harcowrt a Ján Hecht. Tým sa stal patrónom rod Prisender. Biskup v Nitre 20%, Prisender 80%. Pred znárodnením Thiberghienka ešte dal a postaviť novú faru 1944-1948.
Život v obci okolo roku 1900
Naša dedina vtedy okolo roku 1900 žila jednotvárne. V lete sa pracovalo starootcovským, zaostalým spôsobom na poli, v zime sa každý utiahol do chalúp. Umenie výšivkárstva upadalo s odkladaním krojov. Kroje sa odkladali pre ich drahotu, nové šaty boli lacnejšie.
Za prvej svetovej vojny museli narukovať všetci súci mužovia na front. Pôdu obrábali ženy a úroda bola slabá, bol aj hlad.
Prvá Československá Republika a Slovenský štát
Za prvej republiky ČSR 1918-1938 nastalo aj v Bobote určité uvoľnenie a prišla vyššin kultúra. V Bobote obecným komisárom HSĽS bol Rudolf Lexman, ktorý obec riadil dobre a obozretne. Obratnosťou miestných činiteľov a za spolupráce Aug. Turčeka, správcu fary od roku 1939 do roku 1945, získala sa pre obec Bobot a pre celú farnosť elektrina v roku 1943, postavila sa nová cirkevná škola pri kostole aj zásluhou org. - učiteľa Alojza Šinskeho v r. 1944. Začala sa stavať nová fara v r.
Druhá svetová vojna a povojnové obdobie
Druhá svetová vojna v r. 1939 - 1945, ktorú rozpútal nemecký nacizmus a fašizmus. Zasiahla neblaho aj vo farnosti Bobot. Po vypuknutí Slov. Nár. povstania v auguste r. 1944 a po príchode nemeckých vojsk na Slovensko, objavovali sa aj v tomto okolí partizánske skupiny v horách medzi Motešiciami a Tr. Teplicami, centrum mali na Jankovom vŕšku pri Uhrovci.