Kostoly svätého Jakuba sú významnými pamiatkami sakrálneho umenia na Slovensku. Tieto kostoly majú bohatú históriu a sú klenotnicami mnohých umeleckých pamiatok, svedčia o tom aj fakty, že sú národnými kultúrnymi pamiatkami.
V tomto článku sa pozrieme na históriu a architektúru Kostolov svätého Jakuba v rôznych lokalitách na Slovensku, vrátane Levoče, Štvrtku na Ostrove a Rače.
Kostol sv. Jakuba v Levoči
Chrám svätého Jakuba v Levoči, od roku 2015 vyhlásený za baziliku minor samotným pápežom Františkom, je jednou z najznámejších stavieb mesta Levoča a najväčších gotických chrámov na Slovensku. Má bohatú históriu a je klenotnicou mnohých umeleckých pamiatok. Svedčí o tom aj fakt, že je trojnásobnou národnou kultúrnou pamiatkou.
Kostol sv. Jakuba v Levoči
Kostol je zasvätený sv. Jakubovi staršiemu, Apoštolovi, ochrancovi bojovníkov pútnikov a robotníkov, ktorého si uctievala celá stredoveká Európa. Jeho sviatok sa slávi 25. júla.
Kostol sv. Jakuba v Levoči patrí medzi najväčšie gotické chrámy na Slovensku. Je to živý chrám a veriacim slúži denne na bohoslužby už vyše 700 rokov ako farský chrám bývalého slobodného kráľovského mesta Levoče.
Najstarším archívnym dokladom, v ktorom sa kostol spomína, je listina ostrihomskej kapituly z roku 1276. Pôvodne bol gotický. V rokoch 1754-1756 bol barokovo upravený, prestavbu financoval Jozef Ilešházi. Veža je z pôvodného gotického kostola a nadstavali ju podľa projektu F. Tomašeka z Dubnice nad Váhom po roku 1816, pretože pôvodná veža bola zničená požiarom v roku 1814.
Vnútorné rozmery kostola sú: dĺžka 49,5 m, šírka 22 m a výška strednej lode 19 m, zásluhou ktorých patrí levočský chrám medzi priestorovo najväčšie na Slovensku.
Chrám sv. Jakuba je trojloďová stavba, pre stredovek typicky orientovaná na východ-západ. Hlavná loď je vyvýšená. Lode sú navzájom priestorom oddelené dvoma radmi po šesť pilierov. Neogotická osemuholníková veža s ihlanovou strechou pochádza z výraznej prestavby v 19. storočí.
Interiér a umelecké diela:
- Hlavný oltár bol dokončený v roku 1776, barokový baldachýnový s korunou a ranobarokovou sochou Panny Márie, ktorú darovali kostolu okolo roku 1640.
- Bočný oltár svätého Antona Paduánskeho je neskorobarokový z 2. polovice 18. storočia, uprostred je obraz svätca a vo vrchole reliéf Najsvätejšej Trojice.
- Bočný oltár svätého Jána Krstiteľa je neskorobarokový z polovice 18. storočia, na bokoch sú plastiky svätej Anny a svätej Barbory, v strede je obraz svätca. v nadstavci reliéf svätého Jána Krstiteľa.
- Na oboch oltároch sú rokokové kánonové tabuľky z 2. polovice 18. storočia.
- Kazateľnica je baroková z 2. polovice 18. storočia, na parapete má reliéf Daniela medzi levmi.
- Krstiteľnica je rokoková, zhotovená na spôsob lavaba, a pochádza z 2. polovice 18. storočia.
- Súsošie Kalvárie pri triumfálnom oblúku je neskorobarokové z obdobia okolo roku 1770.
Medzi najvýznamnejšie diela patrí hlavný oltár, ktorý je dielom Majstra Pavla z Levoče, rezbára s výnimočným talentom. Levočská radnica si u neho objednala výrobu hlavného oltára chrámu, ktorý vyhotovil medzi rokmi 1508 až 1517. Je vysoký 18,62 metrov, vyhotovený je z lipového dreva a svojimi rozmermi sa radí medzi najväčšie na svete.
Hlavný oltár sv. Jakuba v Levoči
V 16. storočí sa prejavuje reformácia. Reformovaná cirkev získavala na popularite aj vplyvom nemeckého obyvateľstva. Už v roku 1544 môžeme hovoriť o prevahe podporovateľov reformovanej cirkvi, najmä pre vedenie mesta a šľachtu, čo diktovalo vieru aj ostatným. Na 130 rokov sa stal kostol sv. Jakuba centrom miestnej luteránskej viery.
V roku 1674 sa vrátil späť katolíkom, no už v roku 1706 ho na štyri roky využívali striedavo aj evanjelici. Od roku 1710 už však bol opäť len katolíckym kostolom. Od 18. až 19. Storočia na chráme prebiehalo niekoľko prestavieb a opráv zásadne zubom času nahlodaných častí, najvýraznejšie v časti chrámovej veže.
Kostol sv. Jakuba vo Štvrtku na Ostrove
Kostol sv. Jakuba v Štvrtku na Ostrove (maď. Csötörtök) patrí miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi a je po nedávnej obnove v dobrom stave.
Kostol postavili ako neskororománsku stavbu niekedy v 30. až 40. rokoch 13. storočia. Mal podobu jednolodia so vstavanými vežami na západnej strane a polygonálnym presbytériom. Stavebný materiál tvorí v prevažnej miere tehla, kombinovaná je však aj s kameňom (základy, spodná časť veží a architektonické detaily).
Veľkou gotickou prestavbou prešiel kostol niekedy v období od konca 13. storočia až 1. polovice 14. storočia. V rámci nej bol pôvodný rovný strop nahradený murovanou klenbou nesenou dvoma piliermi, čím vzniklo dvojlodie. Úpravy sa dotkli aj západnej časti lode, kde bola upravená či novovytvorená murovaná empora.
V prvej polovici 15. storočia sa realizovalo veľké rozšírenie kostola, keď k nemu bola pristavaná južná loď, ktorá sa na východnej strane otvárala do priestoru románskej kaplnky a na západnej strane sa k nej pripájal samostatný priestor, dnešná klenotnica. S hlavným dvojlodí južnú loď spájali dva veľké arkádové oblúky. Zrejme statické problémy pristavanej južnej lode viedli už v krátkom čase po dostavbe k jej zbúraniu a rozšíreniu vnútorného priestoru chrámu o severnú loď.
Nová prístavba bola zaklenutá piatimi poliami krížovej rebrovej klenby a jej statiku zabezpečoval rad oporných pilierov po celej jej dĺžke. Takisto došlo k významnému zvýšeniu obvodových múrov lode i presbytéria. Tieto práce sa realizovali pred rokom 1485, ktorý je vyrytý na južnom gotickom portáli. Arkádové oblúky na južnej strane boli zamurované a statika stavby bola z južnej strany zosilnená troma opornými piliermi.
Veľké škody na kostolíku zrejme spôsobili silné zemetrasenie v roku 1590 s epicentrom v Komárne. Narušená statika viedla k zrúteniu severnej veže, ktorú vystavali nanovo a zaistili mohutným oporným pilierom pri severovýchodnom nároží.
V období baroka postavili predsiene pred južný a severný vstup. V druhej polovici 19. storočia pristavali k severnej stene svätyne a východnej stene severnej lode nové oratórium.
V roku 2014 sa začalo s komplexnou obnovou kostola, v rámci ktorej vymenili krov nas presbytériom a strešnú krytinu, obnovili fasády a tiež chodbu v podveží. Ukončená bola v roku 2017, pričom chrám bol slávnostne konsekrovaný v septembri toho roku. V roku 2018 bola dokončená úprava okolia kostola.
Kostol sv. Jakuba vo Štvrtku na Ostrove
Za základe výsledkov výskumu v uplynulých rokoch bola stavba zaradená medzi neskororománske stavby juhozápadného Slovenska, pri ktorých už stavitelia zvolili polygonálny tvar svätyne typický pre vyspelú gotiku. Donedávna bola pritom súčasná svätyňa kostola datovaná až do 14. storočia. Medzi podobne riešené stavby v tejto časti Slovenska patrí napríklad Šamorín, Dunajská Lužná či zaniknutá lokalita v Kalinkove.
Na západnom priečelí sa nachádza hodnotný románsky ústupkový portál, ktorého tympanón je ozdobený reliéfom v tvare trojlístka lemovaného ozdobným ornamentom - diamantovaním. Portál svedčí o vplyve dielní z viedenského Podunajska.
Fasády románskeho kostolíka pôvodne zdobil oblúčikový vlys, ktorý sa zachoval už len na severnej stene hlavnej lode, dnes v podkroví severnej lode.
Kostol sv. Filipa a Jakuba v Rači
Rímskokatolícky kostol sv. Filipa a sv. Jakuba postavili zrejme na mieste staršej stavby niekedy po roku 1300. Je jednoloďovou stavbou a unikátom je východne orientovaná veža, ktorej dolná časť tvorí chór svätyne s polygonálnym ukončením. Krátko po dostavbe, okolo rokov 1310 - 1320, dostal kostol výzdobu v podobe nástenných malieb.
Kostol svätých Filipa a Jakuba je významnou rímskokatolíckou sakrálnou stavbou nachádzajúcou sa na Alstrovej ulici v bratislavskej mestskej časti Rača. Jeho história siaha až do 14. storočia.
V 15. alebo 16. storočí kostol vyhorel. V rámci opráv svätyne sa realizovala výzdoba nástennými maľbami. Tieto už nesú nádych renesančného slohu a datujú sa do druhej tretiny 16. storočia. Koncom 18. storočia prešiel kostol ďalšími úpravami. Loď dostala novú klenbu, ktorú podopierajú prístenné polovičné piliere.
Najväčšími úpravami prešiel chrám koncom 19. storočia, kedy bola zbúraná západná stena lode a kostol bol rozšírený o 8 metrov smerom na západ. Bola upravená fasáda a pred južný vchod do lode bola postavená menšia murovaná predsieň.
Počas archeologických výskumov na začiatku 21. storočia boli objavené stopy po murovaných baldachýnoch nad bočnými oltármi a gotických malieb z prvej štvrtiny 14. storočia.
Kostol sv. Filipa a Jakuba v Rači
Zo stredovekej stavby sa okrem hmoty lode, svätyne a veže zachovala predovšetkým krížová klenba svätyne a veže hladkými svorníkmi. Pri hlavnom vchode na južnej strane lode je uložená kupa kamennej krstiteľnice jednoduchého polo guľového tvaru románskeho typu.
Ďalšie prestavby kostola niesli známky renesančného a barokového slohu. Súčasná podoba kostola je výsledkom prestavby v r. 1888, ktorá trvala 1 rok. Nepostačujúca kapacita kostola viedla v r. 1888 k prestavbe, ktorá trvala 1 rok.
Po vstupe do tohto pozoruhodného objektu návštevníka zaujme hlavný oltár z kararského mramoru z r. 1949, päť nádherných vitrážnych okien so sakrálnou tematikou z r. 1896, sochy, nástenné obrazy, baroková kazateľnica zo začiatku 18. storočia a dva pamiatkovo chránené barokové bočné oltáre z r. 1700.
Záver
Kostoly svätého Jakuba na Slovensku sú svedkami bohatej histórie a kultúry. Ich architektúra kombinuje rôzne slohy, od románskeho po barokový, a ich interiéry ukrývajú vzácne umelecké diela. Tieto kostoly sú dôležitou súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenska a zaslúžia si pozornosť a ochranu.