Obec Veľký Slavkov leží cca 5 km severne od Popradu. Kostol stojí v sčasti ohradenom areáli v obci pri hlavnej ceste. Kostol slúži ako farský chrám miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi.
Kostol sv. Ondreja vo Veľkom Slavkove
História a architektúra
Kostol postavili v obci niekedy na prelome 80. a 90. rokov 13. storočia ako typickú jednoloďovú ranogotickú stavbu s takmer štvorcovým presbytériom, severnou sakristiou a predstavanou západnou vežou. Okolo roku 1400 došlo k prestavbe na dvojlodie zaklenuté na centrálny osemboký pilier, pričom došlo aj k zvýšeniu obvodových múrov. Súčasne boli zväčšené okná a doplnené kamennými kružbami. Po nástupe reformácie mali prejsť veriaci na novú mieru už v roku 1521, pričom prevzali aj kostol. Ten je doložený opätovne v rukách katolíckej cirkvi až v roku 1672.
V priebehu druhej polovice 18. storočia sa realizovala baroková prestavba, ktorú si vynútil požiar v roku 1767. V 70. rokoch 18. storočia obnova pokračovala ďalšími prácami, keď napríklad položili novú dlažbu a vymurovali novú tribúnu v západnej časti lode. Status národnej kultúrnej pamiatky získal kostol v roku 1963.
Architektonické detaily
- Štyri polia krížovej rebrovej klenby s nezdobenými svorníkmi nesie osemboký centrálny pilier s priemerom necelých 60 cm.
- Južný portál predstavuje veľmi peknú ukážku gotického kameňosochárstva. Jeho špalety tvoria štyri hruškové a valcové prúty. Hlavicový pás zdobia reliéfy viničných listov so strapcami hrozna a brečtanu. Archivoltu vytvárajú prúty pokračujúce z bočných špaliet, tympanón má podobu trolistovej kružby.
- V kostole sa nachádza ranobarokový oltár z druhej polovice 17. storočia.
Kostol je z 13. storočia. Z pôvodnej neskororománskej stavby sa zachovala veža a múry lode. Presbytérium a klenba lode sú z 15. storočia. Zariadenie kostola je zväčšia barokové. Zvláštnu pozornosť si zasluhuje bronzová gotická krstiteľnica z roku 1439 s medeným vrchnákom z roku 1666. Organ, ktorý sa nachádza v kostole, bol postavený v druhej polovici 17. storočia. Vitráže okien sú s tematikou: „Korunovácia Panny Márie“ a „Božie milosrdenstvo“.
História kostola siaha niekedy do 60. rokov 13. storočia (obec sa spomína prvýkrát v roku 1268) ako typickú ranogotickú stavbu tých čias v podobe jednolodia s kvadratickým presbytériom a západnou predstavanou vežou.
Začiatkom 40. rokov 14. storočia bolo pôvodné presbytérium rozšírené polygonálnym ukončením a k severnej strene lode pristavali kaplnku. Okolo roku 1370 bola loď zaklenutá na dva desaťboké piliere, čím sa jej dispozícia zmenila na dvojlodie.
Ďalšou prestavbou prešiel kostol aj koncom 15. storočia, kedy severnú kaplnku nahradila dvojpodlažná prístavba, ktorej horná časť, pôvodne prístupná z lode, slúžila zrejme ako oratórium.
V 18. storočí bol celý objekt zbarokizovaný, pred južný portál doplnili predsieň a roku 1819 vstavali do západnej časti lode murovanú klasicistickú tribúnu.
V roku 1956 odkryli sondami stredoveké nástenné maľby na južnej stene severnej prístavby, ktoré zrejme tvoria súčasť christologického cyklu a pochádzajú cca z polovice 14. storočia.
Z ranogotickej stavby sa zachovala zbarokizovaná veža a obvodové múry lode s južným ústupkovým portálom (vstupnou bránou) - ku ktorej je pristavená prístavba s neskôr doplnenými spovedelnicami.
Ten predstavuje krásnu ukážku ranogotického umenia. Kalichové hlavice stĺpikov sú zdobené reliéfom viničných listov, po oboch stranách samotného vstupu sú ľudské tváre - naľavo Adama a napravo Evy.
Z čias gotických prestavieb sa zachovalo zaklenutie presbytéria so zdobenými svorníkmi (reliéf ružice, resp. Baránka Božieho) a klenba lode podoprená dvoma stredovými piliermi s priemerom 61 cm. Z architektonických detailov ide o kamenné pastofórium z konca 15.
Kostol predstavuje výraznú dominantu námestia.
Špirko uvádza rozmery stavby bez veže 24,2 x 8,5 m.
Drevené kostoly (Slovensko) – video sprievodca cestovaním po svete
Prehľad udalostí
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| Prelom 80. a 90. rokov 13. storočia | Postavenie kostola ako ranogotickej stavby |
| Okolo roku 1400 | Prestavba na dvojlodie |
| 1767 | Baroková prestavba po požiari |
| 1963 | Získanie statusu národnej kultúrnej pamiatky |
Súčasnosť
Kostol je farským chrámom miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi, ktorú spravujú saleziáni don Bosca. Bohoslužby sa konajú každý deň v týždni.
Zoznam kňazov (výber)
Nižšie je uvedený zoznam niektorých kňazov, ktorí pôsobili vo farnosti:
- Gregor Ján ŁOJECKI - farár (1711 - 1730)
- Georg Bartholomeus Hirt (1711 - )
- Ján Stachowski
- František Koczanowicz
- Peter Peťko - piarista, nar. 1713 Hniezdne, ord.
- Ján Krstiteľ Fukier - nar. 15.1.1769 Hniezdne, ord.
- Bartolomej Fischer - nar. 24.8.1772 Hniezdne, ord. 10.
- Ján Matirko - nar. 27.6.1807 Hniezdne, ord.
- Ján Bohinsky (Bohinszki) - nar. 6.5.1804 Hniezdne, ord.
- Mikuláš Laczko - nar. 2.12.1820 Hniezdne, ord.
- Jakub Bohinsky (Bohinszki) - nar. 26.7.1841 Hniezdne, ord.
- Ján Kiss (Klein), nar. 1875 Hniezdne, ord.
- Jozef Ján Fischer, nar. 26.11.1880 Hniezdne, ord.
- Félix Szepesi (Simák) - nar. Hniezdne, piarista, ord.
- Aladár Ružbašan (Ruzsbasán), nar. 1891 Hniezdne, ord.
- Viktor Lompart, nar. 26.3.1916 Hniezdne, ord.
- Ján Regeš, nar. 1925 Forbasy, ord.
- Ľudovít Sýkora, nar. 1973 Forbasy, ord.
- Vladimír Fedorek, nar.
Farský kostol je Božím domom - domom Nebeského Otca pre farnosť - rodinu rodín, pre spoločenstvo Boha a človeka. Tu je farnosť v tomto pominuteľnom čase doma. Odtiaľto pramení život nových Božích detí - krstom sa stávame Božími synmi a dcérami (miesto kde sa krstí). Od oltára vzniká jednota a sila manželstva. Tu sa živia ľudia Božím slovom a Eucharistiou. Tu prichádzame, aby sme načerpali pokoj - aby sme sa s Bohom zmierili - aby nás uzdravil od smrti a od hriechu, ktorý ju spôsobuje. Tu nám do nášho vnútra, cez sviatosť zmierenia stvorí Nebeský Otec nové srdce - miesto kde v Trojici prebýva a žije. Tu sa stávame dospelými, zodpovednými a milujúcimi kresťanmi. Tu prichádzame, aby nás Boh premieňal - pripodobňoval a posilňoval nás na ceste k Nemu domov do večnosti. Odtiaľto sme posielaní, aby sme šli do svojich príbytkov i sveta šíriť dobro - radostnú zvesť.
Kostol je miestom, ktoré formuje miestne spoločenstvo s Bohom - „živý chrám“, v ktorom pôsobí.
Literatúra
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 3.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok.
- Marián Soják a kol.: Veľký Slavkov od praveku po súčasnosť.
- Togner, M. - Plekanec, V.: Stredoveká nástenná maľba na Spiši.
- Žáry, J.: Dvojloďové kostoly na Spiši, Tatran, Bratislava 1986.
- Špirko, J.: Dejiny a umenie očami historika. Lúč, Bratislava 2001.