Mesto Humenné, často nazývané centrom horného Zemplína, sa nachádza v severovýchodnej časti Slovenska a je súčasťou Prešovského kraja. Humenné vzniklo zo starej slovanskej osady pri rieke Laborec. Nájdené artefakty dokazujú, že územie mesta bolo osídlené už v dobe bronzovej. Prvá písomná zmienka o Humennom pochádza z roku 1317.
Kostol Všetkých svätých je gotická sakrálna stavba situovaná v severozápadnej časti mesta Humenné, ktorý bol v čase svojho vzniku na okraji mesta. Ide o najvýchodnejšie situovaný gotický kostol na Slovensku. Staviteľmi kostola i kláštora boli františkáni.
Kostol Všetkých svätých je gotická sakrálna stavba situovaná v severozápadnej časti mesta Humenné, ktorý bol v čase svojho vzniku na okraji mesta. Ide o najvýchodnejšie situovaný gotický kostol na Slovensku.
Počas dlhých storočí, čo humenský kostol stojí, sa v jeho vnútri slávili tisícky bohoslužieb. Atmosféru premodlených múrov potvrdzuje aj humenský dekan: „Je to nielen o mne, že ja to cítim, lebo tu žijem, bývam, dýcham, ale aj ľudia, ktorí sú z iných častí mesta alebo z neďalekých obcí, sem prichádzajú, lebo sa narodili v Humennom, tu boli pokrstení a pre nich je toto ,ich kostol´.
História kostola Všetkých svätých
Z historických dokumentov sa dozvedáme, že už v 13. storočí v Humennom existovala kostol i fara, no neboli situované v priestoroch dnešného kostola. Archívne dokumenty nepriamo posúvajú existenciu rímskokatolíckej farnosti pred rok 1322.
Pôvodný farský kostol sv. Petra stál v centre stredovekého Humenného, na ľavom brehu miestneho potoka. Nevieme či ho dali postaviť Petenovci (šľachtický rod Zemplínskej stolice z 13. storočia), alebo vznikol až po roku 1317. V r. 1669 v strede mesta postavili nový kostol. Ten sa však v r. Náboženský život v Humennom prehĺbilo účinkovanie františkánov, ktorí prišli do Humenného v 14. storočí na podnet Drugetovcov.
Žobravá rehoľa sv. Františka z Assisi stavala kostoly a kláštory spravidla pri mestských hradbách a tam, kde ich nebolo - taký prípad bol v Humennom, postavila kostol a kláštor mimo centra, námestia. Vybudovali ho v 14. a 15. storočí. Humenskí františkáni zasvätili kostol a kláštor Panne Márii. Dá sa povedať, že mariánska úcta, ktorá tu bola od nepamäti, sa ešte prehĺbila.
Roku 1531 františkánsky kláštor v Humennom načas zanikol. Zdá sa, že hlavnou príčinou odchodu františkánov z Humenného bol veľký požiar, ktorý vyčíňal v mestečku v roku 1529. Za obeť požiaru padol kostol Panny Márie i priľahlý františkánsky kláštor, ktorý úplné vyhorel. Františkáni boli nútení odísť z Humenného pre blížiacu sa reformáciu, ale stihli ešte zachrániť oltárny obraz Panny Márie. Obraz sa dostal do kláštora v Starej Vsi v Poľsku.
Kláštor bol obnovený až po príchode jezuitov do Humenného. Ako kostol, tak aj kláštor v roku 1529 úplne vyhorel a opravili ho až po príchode jezuitov začiatkom 17. storočia. Dobudovaný bol v roku 1651, keď ho opäť vrátili františkánom. V roku 1642 k nemu pristavili južnú kaplnku ku kostolu. Kláštor už v roku 1676 opäť vyhorel po zničení vojskami Imricha Tököliho, bol opravený však až koncom 1. tretiny 18. storočia. V roku 1765 bola zaklenutá loď a postavený organový chór, dokončenie opravných prác datuje letopočet nad vstupným portálom (1765).
Pri poslednej oprave roku 1911 boli vymenené pôvodne trojlistové a plamienkové kružby gotických okien za verné kópie a bol upravený štít vstupného priečelia na spôsob štítov zo 14. storočia s ustupujúcimi hrotito zakončenými vertikálnymi výplňami.
Významné dátumy a udalosti:
- 13. storočie: Existencia kostola a fary v Humennom.
- 1317: Prvá písomná zmienka o Humennom.
- 14. storočie: Príchod františkánov do Humenného.
- 15. storočie: Vybudovanie františkánskeho kostola a kláštora.
- 1529: Požiar kostola a kláštora.
- 1531: Dočasný zánik františkánskeho kláštora.
- 1642: Pristavenie južnej kaplnky ku kostolu.
- 1676: Opätovný požiar kláštora.
- 1765: Zaklenutie lode a postavenie organového chóru.
- 1911: Výmena kružieb gotických okien a úprava štítu priečelia.
Architektúra a Exteriér
Vstup do kostola je na západnej strane, hneď vedľa kláštora. Západné priečelie tvorí trojuholníkový hladký štít s vypadlinami, ukončený krížom. V predsunutej predsieni je vstupný portál so slepím tympanónom a dvoma slepými oknami, ktoré sú ukončené lomenými oblúkmi, sú tu zachované aj gotické nábehy lomeného oblúka portálu.
Strecha je v priečelí ukončená krížovou kyticou. Na priečelí chrámu sa nachádzajú dve lomené okná, jedno je zdobené kružbou v tvare trojlistu, zatiaľ čo druhá kružba je v tvare dvojplamienku, pod každou kružbou sú dve mníšky oddelené jedným prútom. Spoločnú sedlovú strechu má hlavná loď s presbytériom, ktoré je ukončené polygonálnym uzáverom.
Na tejto streche si môžeme povšimnúť vežičku sanktusník. Ďalšou dominantou je zvonicová veža, ktorá má po obvode lomené okná s kružbami. Na južnej strane sa nachádza jedna bočná kaplnka so sedlovou strechou a polygonálnym uzáverom.
Po obvode kostola môžeme vidieť oporné piliere so strieškou, jedenkrát členené. Gotické okná majú lomený oblúk, ich kružba je v tvare trojlístku alebo dvojplamienku, pod nimi sa nachádzajú dve mníšky oddelené jedným prútom, celé okná sú zdobené vitrážou.
Severná stena kostola a trojkrídlová stavba kláštora vytvárajú ústredný dvor - rajskú záhradu.
Exteriér Kostola Všetkých svätých
Interiér
Samostatný kostol je jednoloďová gotická stavba s polygonálne ukončenou svätyňou - presbytérium a zachované architektonické prvky ju datujú do 15. storočia. Neskorogotická sieťová klenba na vyžliabkovaných štíhlych rebrách je pri styčných bodoch opatrená drobnými kruhovými svorníčkami.
V lodi sú barokové krížové klenby na nástenných pilieroch a klenba kaplnky je dokladom barokovej pseudogotickej klenby so štukovými rebrami, tvoriacimi gotické hviezdice. V západnej časti lodi sa nachádza baroková kruchta s varhanmi.
Dvojpodlažná budova kláštora zachováva vo svojom pôdoryse a interiéroch staršie architektonické prvky zo 17. a 18. storočia.
Hlavný oltár je v sanktuáriu nad troma schodmi. Na štyroch stĺpcoch z červeného mramoru spočíva ťažká kamenná menza. Na menze spočíval novogotický z dreva krásne vypracovaný oltár, zhotovený Jozefom Riffeserom Altábauer. Celý oltár zobrazuje uhorských sv. patrónov, ako Panne Márii vzdávajú hold.
Oltár Panny Márie Karmelskej bol zhotovený v Tirolsku v roku 1900. Celý je z kameňa a umelej kameniny v novogotickom slohu a je v kostolnej lodi na pravom boku. Oltár sv. Jána Nepomuckého, ktorý je umiestnený v kostolnej lodi na ľavom boku, je celý z kameňa a umelej kameniny v novogotickom slohu.
Oltár sv. Kríža je novogotický, zhotovený z kameňa v Tirolsku v roku 1900. Zobrazuje sv. Kríž, na kríži bez korpusu je prevesené plátno po sňatí Ježiša. Pod krížom je pieta, po bokoch dvaja adorujúci anjeli, a pod menzou Boží hrob. Celý oltár je umiestnený v separátnej gotickej kaplnke, spojenej s kostolnou loďou.
Kazateľnica bola zhotovená v Tirolsku roku 1900. Spodná časť je z kameňa a umelej kameniny, celá v novogotickom slohu. Vrchná časť baldachýnu je z dreva. Je to jemná rezbárska a kamenná práca s piatimi plastickými obrazmi.
Vitráže od Mikuláša Klimčáka
Súčasťou výzdoby kostola sú vitrážové okná akademického maliara Mikuláša Klimčáka, rodáka z Humenného.
Vitráže okien sú dielom akad. maliara Mikuláša Klimčáka. Vnútorné zariadenie v pseudogotickom prevedení je z prelomu 19. a 20. storočia.
Medzi ďalšie Klimčákove diela patria napríklad aj oltár, ikonostas a vnútorná maľba v gréckokatolíckom chráme v Bačkove, olejomaľba sv. Cyrila a Metoda v kostole na bratislavskej Kalvárii, 8 farebných vitráží v Hruštíne, monumentálne vitráže sv. rodina a sv. Mikuláš v Prešove a mnohé ďalšie.
Súčasnosť
HUMENNÉ - Rímskokatolícky kostol Všetkých svätých - národná kultúrna pamiatka je významnou sakrálnou stavbou, ktorá sa nachádza v centre mesta Humenné. Bývalý františkánsky kláštor, dnes farský rímskokatolícky kostol, je najvýchodnejšie položená gotická stavba v Európe mimo tehlovej gotiky.
Kostol Všetkých svätých je gotická sakrálna stavba situovaná v severozápadnej časti mesta Humenné, ktorý bol v čase svojho vzniku na okraji mesta. Ide o najvýchodnejšie situovaný gotický kostol na Slovensku.
Počas rekonštrukcie v chráme nainštalovali vzduchotechniku, vymenili elektroinštaláciu, svetlá a ozvučenie. Súčasťou projektu bola aj inštalácia kamerového systému. Chrám sa okrem funkčných vylepšení dočkal aj estetického vynovenia v podobe maliarskych prác a položenia novej dlažby.
Farský kostol Všetkých svätých v Humennom je najstarší gotický františkánsky kláštorný kostol v Prešovskom kraji a v poslednom čase prešiel rozsiahlou rekonštrukciou. Chrám sa okrem funkčných vylepšení dočkal aj estetického vynovenia. Celá rekonštrukcia prebehla s úzkou súčinnosťou s Krajským pamiatkovým úradom v Prešove.
Podľa slov dekana - farára Františka Mariňáka, pri obnove boli veľmi nápomocní všetci veriaci farnosti. Veriaci sa naozaj promptne zapojili do všetkého, čo sa tu dialo, cez tisícky hodín brigád, ktoré tu odpracovali naši chlapi, cez mnohé obety a finančné dary.
František Mariňák prezrádza, že plánujú doriešiť ešte jeden veľmi dôležitý detail. „V presbytériu sa nachádzal veľmi veľký obetný stôl. Najvzácnejšia na tomto obetnom stole z pohľadu pamiatkarov bola stredná časť, ktorú sme aplikovali pod oltár. Teraz však máme iba ,prechodný´ obetný stôl aj s ambónou, takže v týchto dňoch oslovujem architektov, aby navrhli riešenie obetného stola a ambóny, ktoré by sa hodili do tohto gotického chrámu. Potom ich návrhy bude posudzovať liturgická komisia a pamiatkový úrad.
Konfesionálna štruktúra obyvateľstva v Humennom
| Náboženstvo | 1921 | 1930 |
|---|---|---|
| Rímskokatolíci | 45,3% | 48,8% |
| Gréckokatolíci | 11,9% | 12,7% |
| Evanjelici a.v. | 1,3% | 1,2% |
| Židia | 39,5% | 32,2% |