História Kostola Všetkých svätých v Skalici je úzko spojená s dejinami samotného mesta a jeho duchovným vývojom. Aké boli počiatky kresťanského života v Skalici, ani kedy a akým spôsobom vznikla samostatná farnosť, nie je známe.
Zaujímavé sú legendárne rozprávania o styku naších predkov s misiou sv. Cyrila a Metoda. Je však celkom reálne, že naši predkovia vo Veľkomoravských centrách sa s ňou pri trhoch a podobných podujatiach mohli stretnúť, ani sa nedá vylúčiť návšteva sv. Metoda prípadne aj sv. Cyrila a ich žiakov v Skalici.
Rotunda sv. Juraja pochádza najneskôr z 12. storočia. Podľa odborníkov ide o pôvodný románsky kostolík z 11. storočia v lokalite starého hradiska. Iní kladú jej vznik do obdobia prelomu 12. a 13. storočia.
V 15. a neskôr v 17. storočí bola goticky a barokovo prestavovaná, čo znamenalo postupne jej zvýšenie a zastrešenie kupolou. V súčasnosti sa priestor rotundy využíva na účely cestovného ruchu.
Rotunda sv. Juraja v Skalici
Vývoj Farského Kostola
Z útržkovitého odpisu listiny ostrihomského arcibiskupa, kardinála Dionýza, uloženého v archíve v Skalici, napísaného po latinsky, sa dozvedáme, že Skaličania prosili ostrihomského arcibiskupa o pomoc pri oprave farského kostola sv. Michala, pretože bol v prvej polovici 15. storočia rozborený.
Nie je jasné kto bol pôvodcom devastácie farského kostola, len sa dozvedáme, že Skaličania sa ešte pred r.1450 pustili do jeho rekonštrukcie a do roku 1470 prestavali zdevastovaný jednoloďový farský kostol na mieste ešte staršieho menšieho kostola, na trojloďovú baziliku.
Prvé správy o farároch máme zo šestnásteho storočia. Do skalickej farnosti vždy patrili aj priľahlé obce Mokrý Háj z kostolom Všetkých svätých z roku 1822, pôvodný kostol stál na cintoríne, Prietržka s klasistickým kostolom sv. Alžbety z roku 1832 a Vrádište s klasistickým kostolom sv.
Farský kostol svätého Michala bol postavený za panovania kráľa Mateja (Matyáša) Corvina v r. 1460. Zároveň s kostolom bola tiež stavaná Kapla sv. Anny.
Keď ale v roku 1639 dňa 10. mája a potom zase 5. zostalo staré, gotické, ako stojí ešte i dnes. opatrená a tak vyzerá dnes ako miešanina slohu goticko-romanského.
V kostole bolo ešte v rokoch 1860. 12 oltárov; teraz je ich len 9. svoj oltár i zástavu pri ňom; to teraz ovšem už zaniklo.
V tejto válke bojovali medzi sebou Husiti a katolíci. česko-bratského vyznania boli násilne prinútení k cirkve rim. kat. pristúpiť k cirkvi rim. kat. sv. omši a kázni pokrstení.
Niektorí ľudia pracovali na tom, aby bol biskup vyhlásený za svätého. mohlo stať len tak, keď by rodina Majthýňovcov, z ktorej on pochádzal, vymrela. rytierskemu. zámok. ako mučedlník vyhlásený za blahoslaveného“.
Na začiatku devatenásteho stoletia boly ešte za kaplou Sv. prenájmu kramárom. Tieto búdy boly pre nebezpečie požiaru odstránené pred 1848. rokom.
1760, kedy bol terajší cintorín vybudovaný. Teda mimo cintorína pri Sv. ešte dľa matrík do r. 1750 pochovávalo, bol toto druhý cintorín pre občanstvo. fortňou, teraz sa to menuje „pod agátmi“.
Kapla sv. Anny bola vraj obkolesená múrom. O tom zprávnych dát nemám. v ktorom tento spisok musím zostaviť, nedovolovala hlbšie bádanie.
Zvony dávajú znamenie, jak silný je ten požiaru. slúži ku označeniu „pozdvihovania“ pri veľkej omši. vykovaný rok 1642.
Vnútrajšok trojloďového chrámu s jeho pološerom je úchvatný pre návštevníka. otrnulá duša cíti povznesenie, keď sa ocítne pred sanctuariumom. všetko to účinkuje na človeka hlbokým dojmom.
barón Tárczay a zemän Kropácsi de Berencs. Minorum“ na 19. jestvoval.
Ohľadom na zakladateľov hovorí Historia ordinis Minorum St. Compassione B. V. Mariae, Ord. Min. Reformatorum Provinciae S. S. constat: Ven. Illust. D. D. Čomitis Adami Czobor de Czobor szt.
Z toho vysvitá, že kláštor Františkánov založený k pocte boľastnej P. nasledovníkov. krížovou chodbou, teda od sakristie na pravo a potom do zadu k mestským múrom.
kostol i s kláštorom 10. požiari, ktorý 5. kláštora zostaly, bol on už potom v terajšej podobe vystavený. čiasť musela byť znova vystavená. kapla božieho hrobu. pod ktorou je vraj dárca pochovaný.
Nápis doslovne znie takto: (Začiatočné písmeny riadkov, ktoré sú zamúrované, označujem tečkami.) D. O. M. A. … mo Clementis Beczenczi de Lippo, Consularii Camerae Hung. Sac. Caes. Gen. juvennis immatura concidit Franciscus Loranth de dicta Inke, Praefatae Caes. velut sinceri amoris et doloris hiiacintum consignari. M. F.
Gregora Terlandaya, vtehdajšieho professora na gymnáziume. kláštorská knižnica s mnohými starými listinámi a spismi zničená bola.
nachodia veľmi cenné knihy a rukopisy na pergamene zo 16. až 18. doby husitskej. čtvrtek po sv. sa údajne v kroměřížskej biskupskej knižnice hľadať, kde bola vraj uložená.
Písmo, v ktorom obsiahnutý bol „zákon boží“. dokumentom československého umenia pisarského a maliarskeho, ktoré práve v XIV. predstihlo svojou dokonalosťou a vyspelosťou všetky susedné štáty a tiež v XV. uchovalo si svoj slovanský ráz a vysokú úroveň.
Je preč; zašantročená za mizerných 4000 zlatých! nevyvážily. aspoň katalogu. Možno, že ho majú, ale von ho nedajú. československej; majú oni inú starosť. protestantismus.
Teda až do roku 1699 bolo nepretržite pestované bohoslovectvo. nedostatok učobných síl zatvorené a konečne opät otvorené, bolo v r. Františkánskeho kláštora preložené, avšak vyučovanie bolo Františkánom až v r. sdôverené. zostalo až do tej doby, než bývalé Jezovítske kollegium bolo základne opravené.
Františkáni si potom zariadili na to miesto konvikt „Collegium Seraphicum“. v ľudových školách, a - pohodlnému životu. 3. jedno s druhým ako bielko so žĺtkom vo vajci.
založila, ktoré potom Juraj Lippay, arcibiskup ostrihomský odovzdal Jezovítom. To však je veľmi pochybné. Františkánskeho kláštora, avšak o gymnáziume neni ani zmienky. quardiana Ambróza Ernyei, ktorý bol riaditeľom gymnázia v r.
Jezovíti už v r. doslovne znie: „Gymnasium olim majus Szakolczense inde ab anno 1659. administrarunt.“ Teda, že Jezovíti od r. 1659 do roku 1773 gymnázium vo svojich rukách mali. odporuje skutočnosti.
rádu do Skalice, vysvitá, že v zasadnutí mestského zastupiteľstva 13. a mestské príjmy ukrátené nebudú. Szakolcza!) pars V. 1656. 13. Julij Congregata Communitas.
Na deň 24. zastupiteľstvo vydalo im ohľadne prijatia opis tej zápisnice a ujednania z 13. ho mohli svojim predstaveným predložiť, čo sa aj 1. januára 1660 stalo.
farskom kostole, čiastočne v kaple Sv. Anny bohoslužby vykonávali. Dňa 27. júla 1660 zaoberala sa mestská rada znova s vyslancami rádu Frant. V. mesta, zároveň však ľutoval a si sťažoval, že dľa usnesenia zo dňa 13. dobro podporovať a nie práva iných ukracovať a urážať.
začiatku len s pastorálkou sa zaoberali, keď si boli svoj missijný dom založili. však vyučovali aj mládež v normálke a v gymnaziálných predmetoch. odbavovali vo farskom kostole a v kaple Sv. Anny.
Jezovíti síce dostali od mesta darom ten v l6. apríla 1672 Jurajom Bársonyom znova ku cti najsv. námestí zakúpených niekoľko meštianskych domov. V roku 1700 postavili si tam svoju residenciu a dočasnú vlastnú kaplnku.
1684. Juraj Szelepcsényi vo svojej záveti (bod 9.) pevný základ tomuto gymnáziu 27. 1684 utvoril tým, že v zástave majúce panstvo Bánovské (Trenč. collegiumu zanechal, ktorý podarúnok aj rektor domu pát. držby uvedený bol. za 90.000 zlatých vykúpené.
Mimo tohoto daru imanie spoločnosti tiež aj inými darmi sa zväčšilo. člen spoločnosti Ježišovej daroval v r. tiež iní. Milosrdných bratov.
Základom spôsobu vyučovania v gymnáziume bolo v r. roku 1894/5 na strane 10. a ďalej. Toto gymnázium so 6 triedami nestálo niako na vysokej úrovni, poneváč len v 5. gymnázium odbavené a preto i sami ešte nedokonale vzdelaní.
neučily. Žiaci boli rozdelení na 3 triedy, a síce: 1. vychovávaní za údov spoločnosti; 2. kollegiume bývali a sa stravovali; 3. vonku bývali. Žiaci 1. a 2. alebo vedecké rozhovori.
Tento spôsob vyučovania sa v r. ustanovené v „Instructio privita seu Typus cursus annui“. r. 1704 zatvorené, avšak už za rok zase otvorené. až aj 260. 1786, avšak bolo ona zmenšené na štyri triedy.
V roku 1801 nastala veľká premena. súd). premenené. kláštora utiahnuť, ako som to už spomenul v predošlom odstavci. mreli jedon za druhým.
Kostol sv. Františka Xaverského bol postavený v r. vysvätený. ostatné i s oltármi popredané alebo darované do iných kostolov i na vonok. bývalej svedčí doposiaľ bočná kaplnka so skvostnými fresco-maľbami na strope.
poslucháčov cirkevných kázni a obradov. Pod kostolom hrobka pre členov rádu. Sláva tohoto kostola už dávno zaniknula; teraz stojí pustý, takmer srúcanina.
Keď sa s ním zvonilo, počuly to i súsedné dediny. netopieri. chórus sboreniskom. nemocnicou, pozdejšie invalidnou, kostol bol zanedbávaný a pustnul.
občas konaly sa v tom kostole služby božie a pomaly aj to prestalo. zkáze. Kto je tomu na príčine, netreba dokazovať.
Hovorí sa, že pod kláštorom bola chodba vedúca až do Strážnice. pravde. už nebolo, bo ani hradu už nebolo. V Strážnici jestvuje vraj ešte kus tejto chodby.
sa hovorí, že z kláštora viedla aj iná chodba ku sv. mestský dom) alebo od inokiaľ viesť. búde p. Fr. Príkaského pekára, ktorého majetkom táto vinica teraz je.
preskúmať. zistiť. gymnázia a bol povolaný murársky majster, aby zistil prameň, odkiaľ voda vniká. skutočnú podzemnú chodbu, ktorej smer tiahne sa vedľa gymnaziálnej budovy.
skutočne tá spomenutá chodba do vinohradov, a či do Strážnice, alebo voľakam inde. to pre skúmateľov otvorená. musia byť ovetrelé kusy s budovy odstraňované. Bolo by už na čase, aby sa tu voľačo konalo.
Jezuitský kostol / Skalica
Tento článok poskytuje rozsiahly pohľad na históriu Kostola Všetkých svätých v Skalici, od jeho pravdepodobných počiatkov v období Veľkej Moravy až po jeho neskoršie prestavby a využitie v priebehu storočí. Stavba je dôležitou súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenska.
Mokrý Háj a Kostol Všetkých Svätých
Obec vznikla ako poddanská osada mesta Skalica v roku 1569. Usadili sa tu chorvátski kolonisti, ktorí založili osadu Mokra Vesz. V 17. storočí sa zapisovala ako Mokrihaj. Pomenovanie obce pochádza od slov mokrý háj. Keďže v zakladajúcej listine sa spomína močiar, bažina a les v blízkosti pôvodnej osady, jej názov je výstižný.
Obyvatelia sa zaoberali výlučne roľníctvom a vinohradníctvom. Obec mala už na začiatku 19. storočia viac obyvateľov ako v súčasnosti. Úbytok obyvateľstva sa datuje od šesťdesiatych rokov 20. storočia z dôvodu nedostatku pracovných príležitostí. Z kultúrno-historických pamiatok je pozoruhodný klasicistický kostol Všetkých Svätých postavený v roku 1822. Pozoruhodný je v ňom neogotický hlavný oltár od tirolského majstra J. Runggaldiera.
Rotundy na Slovensku
Rotundy sú stavby s centrálnym - najčastejšie kruhovým - pôdorysom, ktoré sa počas 9. až 13. storočia objavili aj na území dnešného Slovenska najmä ako starobylé románske kostolíky. V súčasnosti vieme o približne 40 takýchto objektoch, z ktorých zhruba polovica zanikla. Asi 14 je s väčším či menším stavebným zásahom (rozšírením na väčšie kostoly alebo kaplnky) čiastočne zachovalých.
Miesta existencie stredovekých rotúnd sú identifikované takmer po celom Slovensku, azda len okrem regiónov Kysúc, Oravy a Liptova. Najväčšia koncentrácia je zaznamenaná na Podunajsku, tiež na Ponitrí spolu s Tekovom a Hontom a v centrálnom Spiši. Nasleduje oblasť stredného Považia a okolia Trnavy.
Obec Bijacovce (okres Levoča) v Hornádskej kotline leží iba tri kilometre severovýchodne od Spišského hradu. V hornej časti na návrší sa nachádza starobylý Kostol Všetkých svätých z polovice 13. V jeho tesnej blízkosti stojí - podľa niektorých odborníkov - minimálne o storočie staršia a v polovici 18. storočia zbarokizovaná románska rotunda, ktorá mohla plniť funkciu prvého chrámu.
Na obvodovom kamennom múre s hrúbkou jeden meter spočíva kamenný polguľovitý strop prekrytý šindľovou strechou zvonovitého tvaru, na vrchole s vežičkou podobnou lampe (lucernou). Prameň na neďalekej lúke existuje dodnes. Nad ním je vybudovaná novšia kaplnka s tým istým patrocíniom. V súčasnosti sa priestor rotundy využíva počas veľkonočných sviatkov na umiestnenie Božieho hrobu. Miesto tam má aj novší pohyblivý betlehem a staršie súsošie s krížom a so sv.
Začiatkom 13. storočia bolo v Bíni (okres Nové Zámky) založené premonštrátske prepoštstvo a kláštor. Rotunda sa nachádza v jeho blízkosti, preto sa aj jej vznik datoval do tohto obdobia. Rozptyl je od 9. do 12. storočia, pričom za najpravdepodobnejší čas sa považuje začiatok 12. storočia.
Tehlová stavba bola počas stáročí viackrát poškodená a obnovovaná. Barokovú podobu dostala v 18. Z tohto obdobia pochádza aj zastrešenie dreveným krovom pokrytým šindľom - je veľmi podobné ako to v Bijacovciach, čiže je v tvare zvona, no bez strešnej vežičky. Po obvode vnútornej steny sa nachádza dvanásť výklenkov, čo pravdepodobne súvisí s patrocíniom, keďže sakrálna stavba je zasvätená Dvanástim apoštolom.
Neveľká obec Šivetice (okres Revúca) leží v Revúckej vrchovine zhruba päť kilometrov južne od Jelšavy. Na miestnom opevnenom cintoríne sa nachádza okrúhla tehlová stavba vyvolávajúca množstvo vedeckých polemík o jej pôvode. Niektorí sa domnievali, že ide o pôvodný rímskokatolícky románsky kostol z polovice 13. storočia, ktorý bol až následne v polovici 18. storočia prestavaný do rotundy. Dôslednejší archeologický výskum však potvrdil primárnosť kruhového muriva a začlenil pôvod stavby do prvej polovice 13. Rotunda je zasvätená sv. Margite Antiochijskej. Vnútri sa nachádza torzo fresiek zo života tejto svätice. Zo všetkých spomínaných rotúnd je pôdorysne najväčšia, v priemere má viac ako dvanásť metrov.
Iba tri kilometre západne od šivetickej rotundy stojí ďalšia - a to v obci Prihradzany (okres Revúca). Zasvätená je svätej Anne. Obidva blízke objekty sú si dosť podobné, a to nielen lokalizáciou (cintorín) a vonkajším vzhľadom, ale aj približným obdobím vzniku (polovica 13. storočia) i neskoršou barokovou prestavbou (polovica 18. Tu bol však základným stavebným materiálom lomový kameň a pôdorysom je jednoduchý kruh bez apsidy. Pôdorysnou dispozíciou s priemerom 970 centimetrov, hrúbkou muriva 100 centimetrov a hladkým vonkajším omietkovým plášťom je táto stavba porovnateľná skôr s rotundou v Bijacovciach. Prihradzianska rotunda bola v rokoch 2009 - 2010 kompletne zvonku i zvnútra zrekonštruovaná.
V zmysle platnej legislatívy im patrí príslušná ochrana a starostlivosť, ktoré sú zamerané najmä na zachovanie stavu (predchádzanie ohrozeniu, poškodeniu, zničeniu), odborný dozor pri obnove, poradenstvo pri spôsobe využívania a podobne. V rámci propagácie a edukácie sa všetky vymenované rotundy stali námetom kreatívnych papierových vystrihovačiek na následné vytváranie modelov v mierke 1 : 150.
Kostol Všetkých svätých v Bijacovciach