Kostol Všetkých svätých v Sološnici: História a pamiatky

Sološnica je obec na Slovensku v okrese Malacky, vzdialená asi 53 km severozápadne od Bratislavy. Obec sa prvý raz spomína v roku 1367. V obci sa nachádza rímskokatolícky kostol Všetkých Svätých z roku 1699, ktorý je jednou z najvýznamnejších kultúrno-historických pamiatok.

Kostol Všetkých svätých v Sološnici.

História obce Sološnica

Obec Sološnica sa prvý raz spomína v roku 1367 ako Zeleskut či Zyleskuth. Názov pochádza podľa povesti od slov slaninsko alebo solinsko, ktoré sa tu nachádzalo. Starý nemecký názov Breitenbrunn však môžeme preložiť ako široká studňa. Ako jej názvy sa uvádzajú Zeleskut, Pratunprun (1367), Zyleskut (1371), Solossnicza (1773).

Sološnica patrila dlhé storočia k plaveckému panstvu a vystriedala viacerých majiteľov: grófov zo Svätého Jura a Pezinka, Szerédyovcov, Salmovcoc, Balassovcov. Od 17. storočia prešiel Plavecký hrad a okolité obce do vlastníctva rodiny Pálfyovcov. V roku 1720 pribudol v obci mlyn a rovnako v 18. storočí aj papiereň. V roku 1828 mala obec 205 domov a 1 484 obyvateľov.

Nešťastia a pohromy

Kronika uvádza, že dedinu postihli rôzne nešťastia a pohromy. V roku 1857 vypukol v obci veľký požiar, keď za pol hodiny bola celá dedina v plameňoch, pretože väčšina striech bola zo slamy. Požiar si vyžiadal 12 ľudských životov a z celej obce zostalo len 6 domov. Zachovali sa aj kostol a mlyn. V roku 1861 sa po veľkej búrke zdvihla hladina Sološnického potoka a zaplavila časť obce. Veľa vytrpeli obyvatelia za rakúsko-pruskej vojny roku 1866. Od Moravy k Trnave tiahlo pruské vojsko a došlo k početným bojom.

Množstvo nepochovaných mŕtvol zapríčinilo šírenie cholery na Záhorí. V Sološnici od 29. augusta do 14. novembra 1866 zomrelo na choleru 149 ľudí. V roku 1909 sa v jarnom období zosunula pôda v chotári „Na jamách“ a „Nížiny“. K zosuvu prišlo v značnom rozmere. Majitelia pozemkov utrpeli značnú škodu. K veľkému zosuvu pôdy došlo aj v roku 1936. Utrpenie, hlad a biedu prinieslo občanom obdobie 1. svetovej vojny (1914-1918), kedy bolo postupne z obce povolaných 180 mužov, ktorí bojovali na srbskom fronte. Niektorí z nich zostali nezvestní a 43 ich padlo vo vojne. Na pamiatku dala obec v roku 1931 postaviť pomník zo zbierky občanov.

V polovici 19. storočia v obci vypukol veľký požiar. Zhoreli všetky domy, kostol i fara a zahynulo veľa obyvateľov. Postupne však obec obnovili a život sa vrátil do normálnych koľají. Do 20. storočia sa zachovala výroba dreveného riadu, pálenie vápna a tkáčstvo.

Erb obce Sološnica.

Kostol Všetkých svätých

Najvýznamnejšou kultúrno-historickou pamiatkou obce je rímsko-katolícky kostol Všetkých svätých, ktorý postavili v roku 1699 na mieste starého kostola zo 14. storočia (jedného z najstarších na celom Záhorí). Kostol je pôvodne barokový s niektorými renesančnými prvkami. Renovovali ho v roku 1711. Bol zasvätený Všetkým svätým. Je postavený v barokovom slohu. Do dnešnej doby prešiel mnohými opravami.

Pôvodný kostol pochádza zo 14. storočia a bol zasvätený svätému Osvaldovi. Hovorí preto táto okolnosť, že v Obci Sološnica bola zriadená fara roku 1398 a už vtedy mala Sološnica svoj kostol, ako i usporiadaný náboženský život. Matriky boli písané od roku 1665 a knihy farnosti od roku 1561. Nový kostol bol postavený na základoch starého kostola v roku 1699.

Vo vnútri sa nachádzajú tri oltáre: hlavný s obrazom Všetkých svätých a dva vedľajšie. Na klenbe sú umelecky stvárnené obrazy svätých, Posledná večera a rôzne biblické príbehy. Po bokoch je umiestnená krížová cesta. Kazateľnica patrí medzi najvýznamnejšie pamiatky. Kostol je vyhlásený ako národná kultúrna pamiatka.

Po pravej strane vedľajšieho východu sa nachádza 1. pomník postavený Helene Zrinyi od Štefana Balassa. Po ľavej strane je 2. náhrobný pomník Melichara Balassi z Ďarmat. III. náhrobným pomníkom je pomník z bieleho mramoru, ktorým je prikrytá krypta rodiny Medňanských. Veže má zaujímavý osemuholníkový tvar.

V roku 1936 bola zavedená do kostola elektrika. V roku 1941 bol postavený nový chórus o jednu tretinu väčší než starý, ktorý z hľadiska bezpečnosti nevyhovoval. Dňa 11. júna 1944, pri prechode fronty, Sološnica zostala neporušená a na počesť Božského Srdca postavili kaplnku, ktorú 30. júna 1946 posvätil J.E.

Epitaf Melichara Balassu

Samotný náhrobok zemepána Melichara (Melchior) Balaššu (Balašša/Balassa/Balassi) sa nachádza v kostole Všetkých svätých v obci Sološnica. Umiestnený je po ľavej strane bočného východu kostola. Výška náhrobku je 195 cm, šírka 100 cm, pričom výška písma je 3 cm. Na náhrobku je vyobrazený od hlavy do pol pása muž odetý brnením, v pravej ruke držiaci meč bez pošvy. Toto vyobrazenie je vytvorené ako socha umeleckou rezbou v červenom mramore.

Pod ľavou rukou sa nachádza erb rodu Balašša. V erbe je vyobrazená hlava zubra. ONVMENTVM POSVIT OBYT WIENAE ANO CHRIS. LXVIII, MENSE. Zomrel vo Viedni roku Krista pána 1568, v mesiaci 9. Poloha epitafu nedovoľuje nápis prečítať a preložiť, pretože je situovaný čiastočne v zemi. Inak je celý náhrobok veľmi dobre zachovalý.

Vznik tohto náhrobku môžeme len odhadnúť, pretože neexistuje žiadny primárny prameň, ktorý by poukazoval na vznik spomínaného náhrobku. Z dostupných prameňov nie je známy rok úmrtia Štefana Balaššu, ale iba rok vymretia rodu Balaššovcov žijúcich na Plaveckom panstve. Tento rod, ktorého súčasťou bol Melichar aj Štefan, vymrel roku 1621 po meči smrťou Štefanovho vnuka Petra Balaššu. (V tomto roku pripadlo celé Plavecké panstvo uhorskej korune, keďže rod nemal mužského potomka).

Ďalšie pamiatky v obci

Ďalšou historickou pamiatkou je kalvária s desiatimi menšími kaplnkami a jednou väčšou uprostred. Medzi najstaršie budovy obce patrí kostol - národná kultúrna pamiatka, farská budova, ktorá podľa kroniky, r. 1771 bola obnovená a kaplnka na kalvárii v r. 1773. Avšak kedy bola postavená, nie je známe. Je známa svojím vnútrajškom, pretože sa vo vnútri nachádza nápis, ktorý je písaný ešte v staroslovenčine.

Tabuľka: Významné udalosti v histórii Sološnice a Kostola Všetkých svätých

tags: #kostol #vsetkych #svatych #solosnica